Peter a Lucia – novela s pacifistickou tematikou, dielo o tragickej láske dvoch mladých ľudí na pozadí udalostí 1. sv. vojny, autor vo svojom svedomí odmietol vojnu a vzal si na seba povinnosť bojovať za pochopenie medzi ľuďmi., obraz vojny: prináša pohľad na vojnu očami civilistov, vo vojne je jedinou nádejou na prežitie láska, ale ani tá neprežije,
rozprávač: er-forma (všadeprítomný, vševysvetľujúci rozprávač, dokonca za postavy uvažuje o vojne, o láske, atď.),
jazyk: pri téme 1. sv. vojny využíva formálne postupy realizmu – námet zo skutočnosti– bombardovanie Paríža v roku 1918, veľa úvahových častí, hojne využíva umelecké prostriedky, ozvláštnením je motív rusovlasého dievčatka – dopredu tušeného zlého konca, málo klasických dialógov, modalita vety je pestrá, vety často nedopovedané

Dej: mladí ľudia sa zoznámia počas 1. svetovej vojny v parížskom metre a ich vzťah trvá asi 3 mesiace. Každý pochádza z iného prostredia. Lucia pomáha matke, ktorá pracuje v závode na výrobu zbraní finančne maľovaním obrázkov a je lepšie pripravená na život ako Peter. Je zrelšia. Peter pochádza z dobre situovanej rodiny. Vie, že ho čaká odchod na front a vnútorne s tým nesúhlasí. Jeho rodičia to považujú za samozrejmé, lebo tam majú už jedného syna. Mladých sprevádza láska a hrôza doby zároveň. Paradoxný je najmä záver – pred bombardovaním (námetom je skutočná udalosť – bombardovanie Paríža v roku 1918) sa ukryjú v kostole, na mieste, kde sa šíri láska, ktoré býva azylom pre každého. Pri bombardovaní padne na nich stĺp chrámu a zomierajú. Vojna sa nezastaví pred ničím ani nikým, nerešpektuje ani taký krásny cit, ako je láska.

Slovenská literatúra má tiež spisovateľov, ktorí sa jasne postavili svojou tvorbou proti vojne (P. O. Hviezdoslav – Krvavé sonety, Timrava – Hrdinovia, M. Rázus – To je vojna, Z tichých a búrnych chvíľ, Hoj, zem drahá, Š. Krčméry – Keď sa sloboda rodila...

Milo Urban – spisovateľ, ktorého tvorba sa v čase totality mnoho rokov ani nepredávala, ani neučila, návrat až v 80-tych rokoch.
Tvorba: Jašek Kutliak spod Bučinky (M. Urban mal len 18 rokov, keď napísal dané dielo), Za vyšným mlynom, Výkriky bez ozveny, Staroba, Živý bič – ďalšie pokračovanie tohto románu: Hmly na úsvite, V osídlach, memoárové diela Staroba nie je špás, Železom po železe...

Živý Bič – sociálno-psychologický román (keď ho písal, mal len 23 rokov), má dve časti: Stratené ruky a Adam hlavaj, dielo je obrazom nepriameho svedectva o vojne (1. sv. vojna). Dejiskom je dedina Ráztoky, ktorá je niekde „pánubohu za chrbtom“. Autor ukázal, ako vojna zničila i životy ľudí, ktorí boli ďaleko od frontu.