Od začiatku 20. stor. sa javilo, že vážne rozpory spoločnosti, krajín i problémov vo vnútri nich si vyvolajú prejavy, ako sú štrajky, vzbury, vojenské útoky jedného štátu proti druhémku a pod. vrelo to v srdci Európy, ale aj na Balkáne, v Rusku, Nemecku, ... Táto nespokojnosť sa nakoniec prejavila do 1. sv. vojny – 1914-1918, čo prinieslo veľa utrpenia, smútku, biedy, zúfalstva a nielen geografické zmeny na mape Európy (rozpadlo sa Rakúsko – Uhorsko, vznikol Sovietský zväz, samostatné republiky – Československo, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, .......), ale aj zmeny v oblasti polit. zriadení) vytvorenie – 1. socialistický štát – ZSSR, neskoršie fašistické štáty – teda totalitné systémy). Vzniká zároveň potreba združovania intelektiuálov, najmä spisovateľov, ktorí zakladajú medzinárodný PEN – klub, aby sa hrôzy 1. sv. vojny už neopakovali.
V literatúre vznikajú nové smery, ktoré výrazne reagujú na 1. sv. vojnu. – stratená generácia – spis,. ktorí sa združovali v Paríži a hlavnými znakmi ich skupiny bola: vlastná skúsenosť z vojny, strohosť vo vyjadrovaní, bezútešnosť. E. Heminagway – reagoval na 1. sv. vojnu románom Zbohom zbraniam – Frederick Henry ďaľšie známe dielo: Komu zvonia do hrobu, Snehy Kilimandžára, Starec a more – za toto dielo získal Nobelovu cenu, hlavnou postavou je starec Santiago,...
- expresionisti – E. M. Remarque (Nemec) – (má blízko ku stratenej generácii v románe Na západe nič nového) – 1. sv. vojne venuje romány: Na západe nič nového, Cesta späť, Traja kamaráti, 2. sv. vojna – Čas žitia a umierania, Víťazný oblúk, Nebo nepozná obľúbencov,...)
Na západe nič nového - román s protivojnovou a pacifistickou tematikou, - chce byť svedectvom o generácii, ktorú poznačila vojna, i keď unikla jej granátom, prvá svetová vojna očami mladého chlapca, celý dej sa odohráva na bojisku, obraz vojny: priamy obraz vojny – každodenný život vojakov prehrávajúcej armády - bombardovanie, paľba, v čase pokoja po boji a pred bojom, na návšteve u francúzskych dievčat, v lazarete, počas dovolenky doma + zachytáva pocity stratenosti postáv počas vojny a po nej, jedinou nádejou na prežitie v týchto časoch je pre nich kamarátstvo, rozprávačom je Paul Baumer, ich-forma, v závere sa mení na er-formu (správu o Paulovej smrti píše niekto iný, neodčlení ju od predchádzajúceho textu – je to veľmi originálne a dosiahne tým u čitateľa silný citový dojem), jazyk - krátke vety (silný kontrast dosahuje tým, že vypäté situácie, keď ide o život , nedramatizuje, ale postupuje pomocou krátkych viet alebo pokojne opisuje, čo postava robí), sloveso na začiatku vety,dej prerušuje, úvahami - filozofujúce a umelecké úvahy, - približuje sa novinárskemu štýlu Hemingwaya
- dej: jeho hrdinovia sú 7 mladí študenti, ktorí sa pod vplyvom rečí svojho profesora dobrovoľne prihlásia na front, cez jeho slová sa im vojna zdá miestom, kde sa získava sláva a bohatstvo. Už vo výcvikovom tábore zisťujú opak. Rozprávačom je Paul Baumer. Autor ich postupne necháva zomrieť, ale popritom sledujeme i zmenu ich myslenia, keď stoja nad prvým umierajúcim (Kremmerich), viac sa sústreďujú na to, kto po ňom získa čižmy, ako na hrôzu z jeho smrti, na dovolenke P. Baumerovi lit. diela zo školských čias o humanite, veľkosti človeka už nič nehovoria, ale ani svet, ktorý nechal doma. Nakoniec zomiera i rozprávač – za zvláštnej situácie – pozerá sa zo zákopu na vtáky a vtedy ho zastrelia. správa z bojiska sa obmedzí v ten deň len jednu suchú cetu: „Na západe nič nového...“.
Charakteristika postáv: Remarquovi hrdinovia sú pasívni, vlečení osudom, zmobilizujú sa až pri myšlienke na pomstu. Tiež je typické, že zomierajú práve tí, ktorí o vojne nerozhodli (Traja kamaráti), ale ju ani nedokážu ovplyvniť. Tí, ktorí vojnu prežijú, nie sú schopní už plnohodnotne žiť (napr. Cesta späť)
Romain Rolland – (Francúz), jeho tvorbu zaraďujeme do tradičného realizmu, je autorom mnohých diel – Peter a Lucia, Ján Krištof, Očarená duša, Dobrý človek ešte žije, Divadlo revolúcie...
Peter a Lucia – novela s pacifistickou tematikou, dielo o tragickej láske dvoch mladých ľudí na pozadí udalostí 1. sv. vojny, autor vo svojom svedomí odmietol vojnu a vzal si na seba povinnosť bojovať za pochopenie medzi ľuďmi., obraz vojny: prináša pohľad na vojnu očami civilistov, vo vojne je jedinou nádejou na prežitie láska, ale ani tá neprežije,
rozprávač: er-forma (všadeprítomný, vševysvetľujúci rozprávač, dokonca za postavy uvažuje o vojne, o láske, atď.),
jazyk: pri téme 1. sv. vojny využíva formálne postupy realizmu – námet zo skutočnosti– bombardovanie Paríža v roku 1918, veľa úvahových častí, hojne využíva umelecké prostriedky, ozvláštnením je motív rusovlasého dievčatka – dopredu tušeného zlého konca, málo klasických dialógov, modalita vety je pestrá, vety často nedopovedané
Dej: mladí ľudia sa zoznámia počas 1. svetovej vojny v parížskom metre a ich vzťah trvá asi 3 mesiace. Každý pochádza z iného prostredia. Lucia pomáha matke, ktorá pracuje v závode na výrobu zbraní finančne maľovaním obrázkov a je lepšie pripravená na život ako Peter. Je zrelšia. Peter pochádza z dobre situovanej rodiny. Vie, že ho čaká odchod na front a vnútorne s tým nesúhlasí. Jeho rodičia to považujú za samozrejmé, lebo tam majú už jedného syna. Mladých sprevádza láska a hrôza doby zároveň. Paradoxný je najmä záver – pred bombardovaním (námetom je skutočná udalosť – bombardovanie Paríža v roku 1918) sa ukryjú v kostole, na mieste, kde sa šíri láska, ktoré býva azylom pre každého. Pri bombardovaní padne na nich stĺp chrámu a zomierajú. Vojna sa nezastaví pred ničím ani nikým, nerešpektuje ani taký krásny cit, ako je láska.
Slovenská literatúra má tiež spisovateľov, ktorí sa jasne postavili svojou tvorbou proti vojne (P. O. Hviezdoslav – Krvavé sonety, Timrava – Hrdinovia, M. Rázus – To je vojna, Z tichých a búrnych chvíľ, Hoj, zem drahá, Š. Krčméry – Keď sa sloboda rodila...
Milo Urban – spisovateľ, ktorého tvorba sa v čase totality mnoho rokov ani nepredávala, ani neučila, návrat až v 80-tych rokoch.
Tvorba: Jašek Kutliak spod Bučinky (M. Urban mal len 18 rokov, keď napísal dané dielo), Za vyšným mlynom, Výkriky bez ozveny, Staroba, Živý bič – ďalšie pokračovanie tohto románu: Hmly na úsvite, V osídlach, memoárové diela Staroba nie je špás, Železom po železe...
Živý Bič – sociálno-psychologický román (keď ho písal, mal len 23 rokov), má dve časti: Stratené ruky a Adam hlavaj, dielo je obrazom nepriameho svedectva o vojne (1. sv. vojna). Dejiskom je dedina Ráztoky, ktorá je niekde „pánubohu za chrbtom“. Autor ukázal, ako vojna zničila i životy ľudí, ktorí boli ďaleko od frontu.
