J. C. Hronský – sociálno-psychologická próza – učiteľ kreslenia, potom tajomník Matice slovenskej, neskôr jej správca, v r. 1945 emigruje do Argentíny. Do slovenskej lit. prináša mnohé moderné prvky. Do literatúry vstupuje zač. 20-tych rokov 20. stor. humorne ladenými poviedkami z dedinského prostredia, v ktorých nadväzuje na Kukučína (U nás, Domov, Medové srdce...). Zač. 30-tych rokov píše najvýznamnejšie svoje diela, v ktorých sa vzdialil od tradičného realizmu. Cítime v nich vplyv expresionizmu i filozofiu existencionalizmu (existencionalizmus skúma otázky existencie, bytia, hľadá odpoveď na otázky o zmysle ľudského života, sústreďuje sa na zážitky, pocity, nálady ľudí s pocitmi strachu, úzkosti, nepokoja, sú v hraničných životných situáciách, majú veľmi vecný štýl, vyznievajú pesimisticky – napr. Camus): Chlieb, Jozef Mak..., v emigrácii napísal historický román Andreas búr Majster, Svet na trasovisku, písal aj pre deti: Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka, po ňom je pomenované aj námestie v Martine (sídli tam jedna z budov MS).

Jozef Mak – román, jeho vrcholné dielo, Jozef mak je obyčajný človek, „človek milión“ – takých osudov je na svete ako maku, autor ho sleduje od narodenia do 30-tky. Detstvo Jozefa Mak je nešťastné – bol nechceným dieťaťom, ježiš mu dal do vienka ukrižované ruky – nemanželský syn, neuznávaný vlastným bratom, začal stavať dom, ale narukoval na vojnu a po návrate zistí, že brat Jano si vzal za ženu Marušu (jeho milú) a býva v dome, ktorý začal stavať on. Nakoniec sa Jozef mak ožení s Julou. V jeho živote vystupujú tri ženy: matka – ktorá mu nikdy nevedela prejaviť lásku, Maruša, dcéra krstnej, do ktorej sa Jozef M. zaľúbil a ktorá v ňom prebudila muža, no napokon sa oženila s jeho bratom, po návrate z vojny jej však nevedel odolať, tajne sa stretávali a treťou bola Jula – malá, akási nedorastená, tú si vzal za manželku, no nemal ju rád, pri pôrode druhého syna zomiera, je nešťastná, pretože ona ľúbi Jozefa. Aj Jozef napokon zisťuje, že ju má rád, ale je neskoro. Napriek tomuto koncu, Jozef nekončí tragicky.

Autor ho povzbudzuje do ďalšieho boja so životom. „Trp, Jozef Mak- človek –milión si, muž, vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“ Jozef Mak – ktorého rozprávač (vševediaci, radí postavám, hovorí za ne, prihovára sa im) oslovuje celým menom, je symbolom jednoduchého slovenského človeka, ktorý prijíma svoj osud tak, ako prichádza a žije svoj poctivý život. Je to usilovný človek, prijíma svoj osud, koná v súlade so svojou povahou a znesie všetky životné útrapy – zradu milej i brata, matkinu i ženinu smrť. Ak vzdoruje, tak iba mlčky, bráni sa inštinktom ,,občasnými výbuchmi, je pasívny, ale zároveň naplnený vnútornou silou, ktorá ho znovu a znovu postaví na nohy a pomáha mu prežiť a v tom spočíva jeho veľkosť – v prijímaní a prežití života, nevzdáva sa a ide ďalej.

V diele sú prvky expresionizmu: postavy konajú pudovo, inštinktívne, prežívajú zložité situácie výrazné časti deja (Maruša stratí krásu, opíja sa, náruživo zvádza Jozefa), postavy málo rozprávajú (silný cit im nedovolí vysloviť, čo cítia), často majú protichodné pocity(láska, nenávisť, hrôza, zhnusenie, ľútosť, pasivita..., napr. Jozef najprv ľúbi Marušu, no nakoniec sa mu zhnusí – vďaka manželstvu k Janom sa z nej stane sa škaredá žena, ktorá pije a nestará sa o svoje deti, jej osud je tragický, utopí sa pri praní bielizne, je najexpresionistickejšou postavou diela, koná pudovo, nekontrolovane), pod vplyvom expresionizmu prítomná lyrizácia textu (napr. opis inovate), dramatickosť sa spája s lyrickými opismi (prirovnania, obrazy prírody, v nich metafory), vzťahy medzi postavami sú zložité, komplikované, všetko sa odohráva vo vnútri Jozefa M., no nič nevypovie, postavy komunikujú v náznakoch, nepovedia jasne, čo cítia.

Milo Urban – sociálno-psychologická próza - priniesol do slov. lit. znaky expresionizmu a naturizmu (lyrizovanej prózy) – informácie o ňom a jeho tvorbe – MO_19 (dielo Živý bič) z hľadiska lyrizácie textu, obrazu vnútorného sveta človeka