Ladislav Nádaši Jégé, Milo Urban, J. C. Hronský

Ladislav Nádaši Jégé, Milo Urban, J. C. Hronský – nové umelecké prvky v medzivojnovej próze, prehľad ich diel

Slovenská próza v medzivojnovom období prináša predovšetkým pocit úľavy z ukončenia 1. svetovej vojny, obraz novej situácie nášho národa po rozpade Rakúsko-Uhorska, vytvorenie ČSR a slovenský jazyk sa stáva prvýkrát úradným jazykom.

Rozdelenie prózy: 1. tradičný realizmus (3. vlna) vo svoje tvorbe uplatnil L. N. Jégé – s jeho menom sa spája aj pojem naturalizmus, H. Gregorová), 2. sociálno-psychologická próza (J. C. Hronský, M. Urban – uplatňujú vo svojich dielach prvky expresionizmu), 3. socialistická literatúra (Peter Jilemnický, J. Rob Poničan), 4. naturizmus – lyrizovaná próza (Ľ. Ondrejov, M. Figuli, D. Chrobák, F. Švantner)

L. N. Jégé (meno vytvoril z prvého pseudonymu Ján Grob – Jégé), veľmi vzdelaný, ovláda 6 jazykov, má rozsiahle vedomosti zo svetovej literatúry, filozofie, vyštudoval medicínu – lekár, začína tvoriť už koncom 19. stor., publikuje v rôznych časopisoch (napr. Výhody spoločenského života), potom sa odmlčal na tri desaťročia a venoval sa výlučne lekárskej praxi. Najčítanejšie sú jeho historické diela, v ktorých posunul literatúru tohto typu dopredu –zaujíma ho predovšetkým atmosféra doby, neprináša vždy historickú pravdu, v jeho dielach sú dva typy postáv – biologická a intelektuálna. Človeka a dejiny zobrazuje vždy bez ilúzií. Spája prvky kritického realizmu a naturalizmu. (naturalisti – (naturalizmus vznikol vo Francúzsku) sa snažili prekonať kritický realizmus, ich postavy sú ovplyvnené prostredím i vlastnými biologickými impulzmi a autori sa nevyhýbajú ani takým témam, ktoré boli dovtedy spoločenským tabu, často zobrazovali nižšie spoločenské vrstvy – chudoba, zločinci..., zobrazovali negatívne stránky života),

Tvorba: historické diela: Adam Šangala, Wienavského legenda, Jaríkovský kostol, Magister rytier Donč, Kuruci, zo súčasného života: Cesta životom (autobiografické dielo), Alina Országová

Adam Šangala – 17. stor., čas náboženských bojov (boj reformácie a protireformácie), dielo hovorí o trpkých osudoch Adama Šangalu – jeho otca obesia za pytliactvo, preto sa A. Š. rozhodne opustiť rodnú Oravu. Cestou z Oravy sa zaplatie do konfliktu medzi pánom a jeho poddaným (nezvládne pohľad, ako gróf Markoč bije poddaného a jeho dcéru, vytrhne mu bič a zbije pána, za čo ho prenasledujú, v Žiline sa dá zverbovať, odtiaľ sa dostane na Beckov k pánovi Praskovskému, Adam mu je spočiatku sympatický, veď zbil jeho úhlavného nepriateľa. Nechtiac spôsobil, že sa ho manželka mladého Praskovského zľakla (niesol batoh prádla, ktorý vrhal tieň na stenu, čoho sa mladá grófka zľakla a potratila), preto ho zatvorili do žalára a mali popraviť. Na hrade bol farárom Konôpka, evanjelický farár, ktorý mal neisté postavenie, pretože gróf často menil vierovyznanie podľa výhodnoti podmienok. Pomohol Adamovi a spolu utiekli. Cestou do Trnavy vyslobodili mladého Praskovského z rúk zločincov. V meste sa Adam zamestnal u Pohánkovcov a získal si dôveru ich dcéry Betky. Konôpku uväznili a Adam sa mu chcel odvďačiť a pomohol oslobodiť Konôpku (tým, že upozornil Betlenových vojakov, ktorí mu pomohli).

Adam sa oženil s Betkou, no tá po 5 rokoch manželstva sa svojej priateľke zdôverila o Konôpkovom vyslobodení, ktorému dopomohol Adam. Adama preto odsúdili na smrť sťatím. V príbehu prítomné aj historické postavy: Gabriel Betlen (vodca protihabsburgovského povstania), Peter Pazmáň (ostrihomský arcibiskup), v diele prítomné prvky naturalizmu: opis smrti na začiatku a na konci románu, obrazy mučenia, opis primitívneho stredovekého liečenia, obrazy miest, špinavých ulíc, hygieny ľudí, väčšina postáv zomiera, Jégé namiesto historických udalostí opisuje zaostalé fyzické bytosti, zvýrazňuje negatívne ľudské vlastnosti – násilnosť, podlosť, zbabelosť, nemravný život šľachty, vyzývavé správanie grófky, kupčenie s vierou. Adam ako hlavná postava – je človek z ľudu, kladný, nezištný hrdina, jeho protikladom je starý Praskovský, pán hradu Beckov, ktorý je vypočítavý a sebecký, ochotný niekoľkokrát zmeniť svoje vierovyznanie, týrať ľudí a klamať. Na vzťahu A. Š., ktorý bol katolíkom a Konôpku – evanjelickým farárom chcel autor poukázať, že boje medzi katolíkmi a evanjelikmi sú zbytočné – oni nie sú historickými postavami, ale predstavovali osudy mnohých iných ľudí, sú reprezentantmi svojej doby.
J. C. Hronský – sociálno-psychologická próza – učiteľ kreslenia, potom tajomník Matice slovenskej, neskôr jej správca, v r. 1945 emigruje do Argentíny. Do slovenskej lit. prináša mnohé moderné prvky. Do literatúry vstupuje zač. 20-tych rokov 20. stor. humorne ladenými poviedkami z dedinského prostredia, v ktorých nadväzuje na Kukučína (U nás, Domov, Medové srdce...). Zač. 30-tych rokov píše najvýznamnejšie svoje diela, v ktorých sa vzdialil od tradičného realizmu. Cítime v nich vplyv expresionizmu i filozofiu existencionalizmu (existencionalizmus skúma otázky existencie, bytia, hľadá odpoveď na otázky o zmysle ľudského života, sústreďuje sa na zážitky, pocity, nálady ľudí s pocitmi strachu, úzkosti, nepokoja, sú v hraničných životných situáciách, majú veľmi vecný štýl, vyznievajú pesimisticky – napr. Camus): Chlieb, Jozef Mak..., v emigrácii napísal historický román Andreas búr Majster, Svet na trasovisku, písal aj pre deti: Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka, po ňom je pomenované aj námestie v Martine (sídli tam jedna z budov MS).

Jozef Mak – román, jeho vrcholné dielo, Jozef mak je obyčajný človek, „človek milión“ – takých osudov je na svete ako maku, autor ho sleduje od narodenia do 30-tky. Detstvo Jozefa Mak je nešťastné – bol nechceným dieťaťom, ježiš mu dal do vienka ukrižované ruky – nemanželský syn, neuznávaný vlastným bratom, začal stavať dom, ale narukoval na vojnu a po návrate zistí, že brat Jano si vzal za ženu Marušu (jeho milú) a býva v dome, ktorý začal stavať on. Nakoniec sa Jozef mak ožení s Julou. V jeho živote vystupujú tri ženy: matka – ktorá mu nikdy nevedela prejaviť lásku, Maruša, dcéra krstnej, do ktorej sa Jozef M. zaľúbil a ktorá v ňom prebudila muža, no napokon sa oženila s jeho bratom, po návrate z vojny jej však nevedel odolať, tajne sa stretávali a treťou bola Jula – malá, akási nedorastená, tú si vzal za manželku, no nemal ju rád, pri pôrode druhého syna zomiera, je nešťastná, pretože ona ľúbi Jozefa. Aj Jozef napokon zisťuje, že ju má rád, ale je neskoro. Napriek tomuto koncu, Jozef nekončí tragicky.

Autor ho povzbudzuje do ďalšieho boja so životom. „Trp, Jozef Mak- človek –milión si, muž, vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“ Jozef Mak – ktorého rozprávač (vševediaci, radí postavám, hovorí za ne, prihovára sa im) oslovuje celým menom, je symbolom jednoduchého slovenského človeka, ktorý prijíma svoj osud tak, ako prichádza a žije svoj poctivý život. Je to usilovný človek, prijíma svoj osud, koná v súlade so svojou povahou a znesie všetky životné útrapy – zradu milej i brata, matkinu i ženinu smrť. Ak vzdoruje, tak iba mlčky, bráni sa inštinktom ,,občasnými výbuchmi, je pasívny, ale zároveň naplnený vnútornou silou, ktorá ho znovu a znovu postaví na nohy a pomáha mu prežiť a v tom spočíva jeho veľkosť – v prijímaní a prežití života, nevzdáva sa a ide ďalej.

V diele sú prvky expresionizmu: postavy konajú pudovo, inštinktívne, prežívajú zložité situácie výrazné časti deja (Maruša stratí krásu, opíja sa, náruživo zvádza Jozefa), postavy málo rozprávajú (silný cit im nedovolí vysloviť, čo cítia), často majú protichodné pocity(láska, nenávisť, hrôza, zhnusenie, ľútosť, pasivita..., napr. Jozef najprv ľúbi Marušu, no nakoniec sa mu zhnusí – vďaka manželstvu k Janom sa z nej stane sa škaredá žena, ktorá pije a nestará sa o svoje deti, jej osud je tragický, utopí sa pri praní bielizne, je najexpresionistickejšou postavou diela, koná pudovo, nekontrolovane), pod vplyvom expresionizmu prítomná lyrizácia textu (napr. opis inovate), dramatickosť sa spája s lyrickými opismi (prirovnania, obrazy prírody, v nich metafory), vzťahy medzi postavami sú zložité, komplikované, všetko sa odohráva vo vnútri Jozefa M., no nič nevypovie, postavy komunikujú v náznakoch, nepovedia jasne, čo cítia.

Milo Urban – sociálno-psychologická próza - priniesol do slov. lit. znaky expresionizmu a naturizmu (lyrizovanej prózy) – informácie o ňom a jeho tvorbe – MO_19 (dielo Živý bič) z hľadiska lyrizácie textu, obrazu vnútorného sveta človeka
Živý bič – dve časti: Stratené ruky, Adam Hlavaj, román z voľného románového cyklu 5 románov bez spoločného názvu (Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor – zachytáva dianie od r. 1914 po vypuknutie SNP r. 1944), pod vplyvom expresionizmu je v diele prítomná postava buriča, buď individuálna (Ilčíčka – je to výrazná postava, prítomná v diele od začiatku, patrí do veľkého radu medzivojnových matiek, ktoré prichádzajú o dieťa, sú živelné, prudké, konajú pudovo, búria sa, je tragickou postavou, zomiera prepichnutí bodákom, keď sa ako prvá búri proti vojakom, Adam Hlavaj – ktorý hľadá vinníka Evinho nešťastia), ale aj kolektívna postava (ľud Ráztok koná ako jeden človek, hovorí ako jedna postava, nakoniec sa búri proti vojakom, obchodníkom, krčmárom a notárom, vzbura je dopredu neorganizovaná – živelná, postavy málo rozmýšľajú o svojej situácii a viacej konajú pudovo, pociťujú silný cit, typická vybičovaná atmosféra (napr. Eva sa hádže do vody, notár dostane porážku od silného strachu, Ilčíčka nevie premôcť smútok, že jej syn nepríde, na každého útočí zlým slovom, dievčatá vyhľadávajú prítomnosť vojakov a žandárov), postavami sa zmietajú silné vášne

Za vyšným mlynom - expresionistickou postavou Ondrej Zimoň, ktorý zabil soka v láske, konal pod vplyvom silného citu, nedokáže vypovedať, čo cíti, všetko sa odohráva v jeho vnútri...

Porovnanie
Adam Šangala – Jozef Mak – z hľadiska námetu majú spoločné, že obaja pochádzajú z najbiednejších spoločenských vrstiev, obaja majú život plný problémov, ťažkostí, konajú viac pudovo ako premyslene, autor sa zameriava na vnútorné prežívanie pocitov postáv, výrazná je úloha žien v ich osude (Adamova manželka Betka, ktorá prezradí priateľke, že pomohol Konôpkovi, je príčinou jeho smrti – doplatil na jej klebetnosť, v živote Jozefa Maka majú dôležitú úlohu až tri ženy – matka, Maruša a Jula), rozdielnymi sú postavy Adama Š. a Jozefa M. tým, že v Adamovi Š. ide o historický román, kým J. M. je z doby autora, kým autor necháva Adama v závere zomrieť, čím naznačuje nemennosť dejín, rozprávač Jozefa Maka povzbudzuje, aby sa nevzdával a bojoval s nepriazňou osudu, u Adama Š. je výrazný vstup náboženských bojov do života hrdinu, tento prvok nie je výrazný u Jozeka Maka