Peter Zvon
Tanec nad plačom, jediné jeho dielo, ale hrané aj na svetových javiskách, postavy z obrazu (šľachtici – asi zo 16. stor.) – na jednom zámku v čase asi 30-tych rokov 20. stor. vystúpia z obrazu a chcú zistiť, či a ako sa zmenil svet. To autorovi poskytlo možnosť rozohrať kontrast minulosti a vlastnej doby – vytvoriť množstvo humorných situácií i veľké napätie a dať postavám odpoveď na to, čo chcú zistiť. Okrem šľachtickej rodiny je na obraze i sluha Barnabáš. Bez problémov sa všetci dostanú medzi ľudí medzivojnového obdobia 20. stor., lebo na zámku je maškarný ples a hostia i domáci ich vnímajú ako masky, dokonca ich majú za prominentných pozvaných. Vzniká množstvo humorných situácií. Postavy z obrazu hovoria vo veršoch, ostatní v próze.
Terajší majiteľ zámku sa volá Kráľ, a tak si postavy z obrazu myslia, že je to kráľ – panovník, teda, že svet sa nezmenil (že stále vládne kráľ a má svojich poddaných), ale reakcie domácich i ich myslenie privádza postavy do úžasu. Do príbehu vstupuje i polícia, ktorá vyšetruje stratu obrazu, čím sa kontrasty i napätie stupňujú. Postavy sa napokon vracajú do obrazu. Kým všetci tvrdia, že sa svet zmenil, zajakavý Barbabáš zrazu hovorí (spieva) svoj postreh bez zajakávania sa (predtým bolo jeho zajakávanie výrazné), že sa svet nezmenil, je rovnaký ako v ich dobe – stále sa delí na tých, čo iným vládnu, a tých, čo sú ovládaní. Prosí, aby raz aj on mohol byť človekom. Silná výpoveď o stave sveta. Prekročil ňou rámec svojej doby i krajiny, je ním nadčasový, moderný i dnes.
Časti klasickej drámy: 1. úvod – predstavenie situácie, postáv, 2. zauzľovanie deja, 3. vyvrcholenie deja, 4. peripetia – zvrat v deji, 5. vyriešenie situácie!!!
- ukážka č. 1 (Bačova žena ) – ide o krízu – vyvrcholenie deja, ukážka č. 2 (Tanec nad plačom) – ide o prológ – úvod, 3. (Matka)
Čo sa týka štylistických prostriedkov ukážok a ich štýlu – ukážky č. 1(Bačova žena) a 3 (Matka), v ktorej sú prítomné prvky hovorovej reči , napr. v ukážke č. 3 onikanie, sa výrazne líšia od ukážky č. 2 (Tanec nad plačom), v ktorej sa postavy pochádzajúce z minulosti vyjadrujú obrazne, vznešene, vo veršoch – umelecký štýl,
Ukážka č. 2 – inverzia - zas vidieť slnca jas a cítiť teplo jeho, sláva prázdna, metafora – lásku zabíjať, zabíjať priateľstvo , frazeologizmus – cez mŕtvoly ísť za kúskom slávy prázdnej, kontrast - vravieť o pravde, a robiť iba lož, epiteton – sláva prázdna, božia nádhera
b) Indoeurópsky prajazyk – spoločný základ, z ktorého sa vyvinuli európske a niektoré ázijské jazyky
Rozdelenie slovanských jazykov
- západná skupina: slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina,
- východná skupina: ruština, ukrajinčina, bieloruština,
- južná skupina: srbčina, chorvátčina, bulharčina, macedónčina
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slovenská medzivojnová dráma
Dátum pridania: | 12.06.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Tinucha | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 206 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.9 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 9m 50s |
Pomalé čítanie: | 14m 45s |
Podobné referáty
Slovenská medzivojnová dráma | GYM | 2.9648 | 1078 slov |