Slovenská medzivojnová dráma

Slovenská medzivojnová dráma - poprevratová dramatická tvorba sa rozvíjala pomalšie ako ostatné slovesné druhy (príčinou bolo málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov i slov. divadelných hier), len ojedinele vznikali nové hry a aj tie boli len málo aktuálne, v roku 1919 - bolo založené Slovenské národné divadlo v Bratislave.

Vedenie SND však uprednostňovalo spevoherné žánre - opereta a opera, činohra bola v úzadí. Časom sa však pomery pre činohru začali zlepšovať, operu a činohru nám pomohli založiť českí umelci – my sme nemali ani umelecké školy, ani umelecky vzdelanú inteligenciu, hrali sa predovšetkým české hry, no už r. 1920 – po slovensky hry Tajovského (Hriech a V službe), M. Kukučína (Bacúchovie dvor), M. Rázusa (Hana – dôsledky vojny na mravný život).
Prví slovenskí herci boli prijatí r 1921 – Andrej Bagar, Janko Borodáč – obaja neskôr slávni režiséri, Oľga Borodáčová, Hana Meličková, r. 1929 – divadlo v Košiciach (Východoslovenské národné divadlo), r. 1941 v Nitre (Slovenské ľudové divadlo), slovenská dramatická tvorba sa v medzivojnovom období začína len rozvíjať, prekvitalo ochotnícke divadlo.

Na Slovensku pokračovalo po prevrate v dramatickej tvorbe len málo autorov. Do rozvoja dramatickej literatúry zasiahol dramatik Ivan Stodola (lekár, svojou tvorbou nadviazal na realistické tradície slov. li., so svetom divadla sa dostal do kontaktu, keď pracoval v Liptovskom Mikuláši, kde pracoval v ochotníckom divadle, na jeho tvorbu vplýva aj svet. dram. lit.)- písal jednoaktovky - Myš, Voľby, Daňové pokonávanie. Všetky tieto hry uvádzali ochotnícke krúžky. Takisto písal aj veselohry: Náš pán minister (prvá úspešná divadelná hra - satira na slov. meštiactvo), Čaj u pána senátora (satira na meštiactvo vo všetkých podobách - v honbe za titulom, vysokým postavením, kariérou. - Baltazár Slivka, obchodník s truhlami, jeho žena, ktorá túži po peniazoch - chce, aby Baltazár kandidoval za nejakú politickú stranu - spolu s ďalšími je pozvaný na čaj k senátorovi. Všetci mešťania teda chodia do kurzu spol. správania. Fraška vrcholí u senátora, keď všetci zistia, že ovládajú len pár konverzačných tém, napr. počasie, obliekanie), Posledná symfónia, Cigánča, Veľkomožní páni, Stodola satiru stupňoval (začína žartom -> hraný humor -> ostré slovo), napísal aj politické satiry: Mravci a cvrčkovia, Keď jubilant plače, Komédia, kniha spomienok na roky strávené vo väzbe - Smutné časy, smutný dom. Písal aj historické drámy z dejín slovenského národa: Marína Havranová Kráľ Svätopluk, Básnik a smrť.

Jožko Púčik a jeho kariéra (je bezpochyby jeho najznámejšou satirickou hrou. Sám ju označil ako " satiru na falošne chápaný humanizmus ". Hlavnou postavou je Jožko Púčik, drobný, svedomitý úradník, ktorý sa takmer stáva obeťou bezcharakterného správcu Rohatého. Pre falošné ľudomilstvo buržoázie Jožko Púčik predstavuje hrdinu len dovtedy, kým pasívne prijíma obvinenie za nespáchaný čin - krádež peňazí. V tragickej komike príbehu sa skrýva ostrý výsmech buržoáznych spoločenských inštitúcií - naivný, všetko hodnotí cez seba, tak, ako by sa zachoval on, dobrák, vidí, že pravda nemá žiadnu cenu, čestnosť a statočnosť nemá miesto v buržoáznej spoločnosti).

Zvláštne miesto v tvorbe patrí dráme Bačova žena - tragédia. Námet tejto hry poslúžil na film Varuj, je najlepšou drámou autora. Premiéra sa konala v októbri 1928.
Hra mala úspech na domácich aj zahraničných javiskách. Dej je shakespearovský, ale štruktúra je slovenská, bačovská. Odohráva sa na salaši v Demänovskej doline. Hlavný je príbeh slovenskej ženy Evy Muranicovej rodenej Hadvižiak. Eva Muranicová bola manželkou Ondreja Muranicu, ktorý išiel za prácou do Ameriky, aby pre svoju ženu a syna Ondríka zabezpečil lepší život. Ondrej však v Amerike zomrel a ona sa vydala za dobrého a čestného muža Miška, ktorý je bačom na salaši pod Krčahovou. Je to dobrý manžel, stará sa aj o Evinho syna z prvého manželstva. Donesie mu maškrtu z trhu z mesta, presne tak ako svojmu vlastného synovi Miškovi, ktorého má s Evou. Evina svokra nemôže zniesť to, že sa Eva vydala, hoci mŕtvolu muža nevidela. Neverí, že jej syn umrel. Tvrdí, že ona by to materinským srdcom cítila, keby jej syn bol mŕtvy. Miško príde s prekvapujúcou správou. Starí páni predali panstvo, kam patrí aj salaš, a kúpi ho akýsi „Amerikán“. Ukáže sa, že je to Ondrej, Evin prvý manžel – ten naruší pokoj v ich rodine.
Stará matka je šťastná. Ondrej porozpráva, ako pochodil v Amerike. Ťažko pracoval, aby Eva a syn niečo mali. V bani nastal výbuch, dostal sa von vedľajšou šachtou, takže ho nikto nenašiel. Mal zranenú hlavu a trpel dočasnou stratou pamäti. Vôbec nevedel kto je, kde je, ani odkiaľ je. Snívalo sa mu o horách, ale nevedel, kde sú. Neskôr pri vlakovom nešťastí a opakovaným udretím hlavy sa mu pamäť vrátila – spomenie si na svoje meno, vlasť, rodinu a príde domov. Kúpi svätojurské panstvo, prepíše ho na Evu a chce, aby sa k nemu vrátila, lebo manželstvo nebolo zrušené, čo ona odmieta.(tu odznieva najtragickejší monológ v slovenskej dráme – Ondrej sa búri kvôli svojej situácii proti Bohu, ale zároveň sa toho zľakne a prosí o odpustenie). Miškovi už ďalej nedovolí robiť baču, tak ostáva bez práce a Eve pohrozí, keď sa k nemu nevráti, zoberie jej syna Ondríka. Mišovi navyše navrhuje, aby sa odsťahoval do Ameriky.

Mišo však bez Evy nechce ísť. Žiarli, že sa Eva stretla s Ondrejom, a rozhodne sa, že odíde, ale Miška, ich syna, vezme so sebou. Eva uteká za ním na salaš, kde jej to povie. V dramatických chvíľach prichádza na salaš aj Ondrej, muži sa bijú. Eva už vie, že každý z nich jej vezme dieťa. Vyrieši to tak, že nebude mať ani jedno dieťa, ani jedného muža. Prekole sa nožom. Charakterná Eva túto tragickú situáciu rieši sama, zabije sama (prekole sa nožom). Jej posledné slová boli : "Neopúšťajte mi moje deťúrence. " Bačovia chceli riešiť konflikt bitkou - sekerami. Monológ má dôležité miesto, má očistnú funkciu. Krízu zapríčinil niekto iný, nemôže ju vyriešiť peniazmi, preto sa púšťa do zápasu aj s Bohom. Silný konflikt, dramatizácia, napätie, nečakaný záver

Július Barč - Ivan
Matka - psychologická dráma, dráma dvoch bratov – prítomný sociálny motív (vysťahovalectvo, ťažké pracovné podmienky v bani), žiarlivosť (obaja bratia majú radi tú istú ženu), materinská láska (Pavlíčka chce zabrániť bratovražde, tak sa obetuje), nadprirodzené zásahy (Pavlíčka trpí tým, že má vidiny)
-má tri dejstvá, znaky expresionizmu: konanie postáv impulzívne, silný citový život, otázka života a smrti, postava zažíva hrôzu, nadprirodzené zásahy (vidiny), text útržkovitý, napätý, veľa nedokončených viet, pestrá modalita viet, krátke vety

Stručný dej:
- v úvode sa predstavujú postavy: matka Anna Pavlíčka, jej synovia Jano a Paľo
- matka má predtuchu, že sa Paľo vráti z Ameriky
- Paľo sa vráti z Ameriky, Jano ho privíta s nenávisťou
- Kata, bývalé Paľovo dievča, sa priznáva matke, že stále ľúbi Paľa a odmietne dvorenie Jana matka má vidinu, že brat zabije brata
- matka prosí Paľa, aby nechodil za Katou – lebo tým sa vyostruje konflikt medzi ním a bratom, v snahe zabrániť krvavému vyriešeniu konfliktu medzi bratmi, postaví sa na Janovu stranu, vyháňa ho z domu, dedina ju za to odsudzuje, považuje ju za bláznivú
- Paľo ide za paholka ku rodičom Katy a chcú sa zobrať, odísť preč
- Jano zaútočí na Paľa nožom, matka v snahe zabrániť tragédii, zhasne svetlo, Jano namiesto brata zabije matku
- nad mŕtvou matkou dochádza k zmiereniu – až to zbavuje Jana agresivity – Paľo pochopí, prečo matka chcela, aby ustupoval – úlohou matky je podľa autora obetovať sa pre deti (v tom spočíva sila materinskej lásky)

Charakteristika postáv: matka – typická expresionistická postava, vdova, má rada oboch bratov, chce zabrániť bratovražde, ľudia v dedine jej nerozumejú, myslia si, že je bláznivá, naoko podporuje Jana, aby neublížil Paľovi, má vidiny – fyzicky a duševne po nich trpí, zažíva hrôzu, nakoniec sa obetuje, Jano – negatívne vlastnosti, nikto ho nemá rád, pije, z túžby po peniazoch vyháňa Paľa do Ameriky, pretože si myslí, že sa Paľo vráti bohatý a on bude mať z toho úžitok, keď sa Paľo vráti z Ameriky chudobný, ešte viac ho znenávidí, má záujem o Katu – no tá má rada Paľa – čím sa Janova nenávisť k bratovi znásobuje, Paľo – dobré vlastnosti, chápe matku, je mierumilovný

Jazyk: hovorový štýl, slovosled – ľudový, zvláštnosť – onikanie, nárečové slová (napr. obecali), slová z baníckeho prostredia, anglické slová, krátke vety, nedokončená výpoveď
Peter Zvon
Tanec nad plačom, jediné jeho dielo, ale hrané aj na svetových javiskách, postavy z obrazu (šľachtici – asi zo 16. stor.) – na jednom zámku v čase asi 30-tych rokov 20. stor. vystúpia z obrazu a chcú zistiť, či a ako sa zmenil svet. To autorovi poskytlo možnosť rozohrať kontrast minulosti a vlastnej doby – vytvoriť množstvo humorných situácií i veľké napätie a dať postavám odpoveď na to, čo chcú zistiť. Okrem šľachtickej rodiny je na obraze i sluha Barnabáš. Bez problémov sa všetci dostanú medzi ľudí medzivojnového obdobia 20. stor., lebo na zámku je maškarný ples a hostia i domáci ich vnímajú ako masky, dokonca ich majú za prominentných pozvaných. Vzniká množstvo humorných situácií. Postavy z obrazu hovoria vo veršoch, ostatní v próze.

Terajší majiteľ zámku sa volá Kráľ, a tak si postavy z obrazu myslia, že je to kráľ – panovník, teda, že svet sa nezmenil (že stále vládne kráľ a má svojich poddaných), ale reakcie domácich i ich myslenie privádza postavy do úžasu. Do príbehu vstupuje i polícia, ktorá vyšetruje stratu obrazu, čím sa kontrasty i napätie stupňujú. Postavy sa napokon vracajú do obrazu. Kým všetci tvrdia, že sa svet zmenil, zajakavý Barbabáš zrazu hovorí (spieva) svoj postreh bez zajakávania sa (predtým bolo jeho zajakávanie výrazné), že sa svet nezmenil, je rovnaký ako v ich dobe – stále sa delí na tých, čo iným vládnu, a tých, čo sú ovládaní. Prosí, aby raz aj on mohol byť človekom. Silná výpoveď o stave sveta. Prekročil ňou rámec svojej doby i krajiny, je ním nadčasový, moderný i dnes.

Časti klasickej drámy: 1. úvod – predstavenie situácie, postáv, 2. zauzľovanie deja, 3. vyvrcholenie deja, 4. peripetia – zvrat v deji, 5. vyriešenie situácie!!!
- ukážka č. 1 (Bačova žena ) – ide o krízu – vyvrcholenie deja, ukážka č. 2 (Tanec nad plačom) – ide o prológ – úvod, 3. (Matka)
Čo sa týka štylistických prostriedkov ukážok a ich štýlu – ukážky č. 1(Bačova žena) a 3 (Matka), v ktorej sú prítomné prvky hovorovej reči , napr. v ukážke č. 3 onikanie, sa výrazne líšia od ukážky č. 2 (Tanec nad plačom), v ktorej sa postavy pochádzajúce z minulosti vyjadrujú obrazne, vznešene, vo veršoch – umelecký štýl,
Ukážka č. 2 – inverzia - zas vidieť slnca jas a cítiť teplo jeho, sláva prázdna, metafora – lásku zabíjať, zabíjať priateľstvo , frazeologizmus – cez mŕtvoly ísť za kúskom slávy prázdnej, kontrast - vravieť o pravde, a robiť iba lož, epiteton – sláva prázdna, božia nádhera

b) Indoeurópsky prajazyk – spoločný základ, z ktorého sa vyvinuli európske a niektoré ázijské jazyky

Rozdelenie slovanských jazykov
- západná skupina: slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina,
- východná skupina: ruština, ukrajinčina, bieloruština,
- južná skupina: srbčina, chorvátčina, bulharčina, macedónčina