Aleberto Moravia - písal prózu a drámu, narodil sa v Ríme, v detstve ochorel na kostnú TBC, sám sa vzdelával, literárnej tvorbe sa venuje od 30. Rokov, jeho dielo bolo ovplyvnené existencializmom - 30. roky, od 40., 50. neorealizmom a stal sa jeho vedúcou osobnosťou, je psychológ ženskej duše, takmer všetky jeho romány a poviedky sa zaoberajú problémami vyrastajúcimi zo vzťahu muža a ženy. Najznámejšie diela: Rimanka a Vrchárka, okrem toho napísal - Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Ľahostajní, Nuda.

Rimanka - autor v diele podáva obraz talianskej spoločnosti – ľudí z predmestia Ríma v období fašistického štátu, hlavnou hrdinkou – Adriana – dobré a skromné dievča, jej ideálom je dobre sa vydať a žiť počesným životom jednoduchej ženy, je však slabá a nerozhodná, podľahne vplyvu prostredia a stane sa prostitútkou, záver – záchrana – Adriana sa vzdá života prostitútky kvôli dieťaťu, ktoré čaká (prevláda opis – charakter dokumentu, introspekcia, postavy z periférie, prvky naturalizmu – postava je ovplyvnená prostredím, z ktorého vychádza, nemôže sa dostať vyššie, historické udalosti – len okrajovo, existencializmu – postava Gina), dielo kritické, vyvoláva súcit, no si zachováva sympatie čitateľa až do konca románu

6. Absurdná dráma
– antidráma (50-te roky 20. Stor. – veľa spoločného s novým románom, chcú prekonať klasickú drámu zmenou jej štruktúry – chýba dej - akcia, zápletka, rozuzlenie. Množstvo scén, ktoré nie sú dejovo skĺbené, často sa odohráva vo vymyslenom priestore, čase (na scéne – často bez kulís – je len minimálna dekorácia), autori vyjadrujú pocit hroziacej klatastrofy, absurdity, postavy konajú bez motívu, dialóg je chaotický, „o ničom“, časté opakovanie slov.

- Predstavitelia: S. Beckett: Čakanie na Godota – nevie sa, kto je Godot – Boh? Beznádejné čakanie? Smrť? – čakajú naňho, napokon nepríde, scéna bez kulís, statické situácie (čakanie), dialógy postáv „o ničom“, E. Ionesco – Stoličky, Plešivá speváčka

7. Postmodernizmus
- smerovanie americkej a európskej lit. (2. pol. 20. stor., po vyčerpaní experimentálnych možností avantgardných a moderných smerov (nový román, neorealizmus...) – v próze sa objavujú nové trendy, ktoré sa súborne označujú postmoderna. Nemá skupinový program, vzniká a formuje sa postupne, zahŕňa rôzne prúdy a diela často veľmi odlišných autorov, v rámci jedného diela využívajú rôzne tvorivé postupy a formy – pluralizmus formy (patrí sem aj juhoamerický magický realizmus – vstup nereálneho, neskutočného, rozprávkového do reality, úžasná obraznosť, hravosť), napr. do vlastných (fiktívnych textov zaraďujú texty iných autorov, citáty z vlastných i cudzích diel, novín, definície, paragrafy, recepty, schémy, úryvky z vedec. Textov...Na ten istý jav uvádzajú rôzne, ale i protichodné názory, využívajú prvky grotesky, irónie, paródie, výsmechu a posmechu, kompozícia a námet – originálny, nevšedné situácie, hravosť, fantázia. Predstavitelia (Umberto Eco: Meno ruže, W. Styron: Sophiina voľba – viď zošit)

- magický realizmus (prelínanie tragického a komického, výmysel s realitou, život so smrťou) , predstaviteľ Gabriel García Marquez - nositeľ Nobelovej ceny, osnovu jeho diel tvorí téma lásky, starnutie, samota a smrť, diela: Sto rokov samoty, Láska v čase cholery, Oči modrého psa, Kronika vopred ohlásenej smrti – novela, téma lásky, celý príbeh je zahalený tajomstvom, jasne je opísaná vražda, ktorú spáchajú bratia an predpokladanom zvodcovi ich sestry, láska sa napĺňa až vo vysokom veku – autor opisuje stáročné zvyky, význam panenstva a smrti, etnickú súdržnosť obyvateľstva, tzv. posvätnú česť, ktorá je príčinou nezmyselnej vraždy, obeť nikto nevidel priblížiť sa k ich sestre (viď zošit)

8. Človek v totalitnej spoločnosti
– táto tematika hrá významnú úlohy v literatúre druhej po. 20. stor., predstaviteľ: Alexander Isajevič Solženicyn (ruský prozaik, študoval MAT a FYZ, počas 2. Sv. vojny – kapitán delostrelectva, za protistalinské poznámky – zatknutý, poslaný do vyhnanstva na osem rokov, po novele Jeden deň Ivana Denisoviča – zakázané publikovať, uverejňuje ilegálne, bol vylúčený zo Zväzu spisovateľov, r. 1970 – Nobelova cena za literatúru, bol vyhostený z vlasti, žil v emigrácii, v r. 1989 – prijatý opäť do Zväzu spisovateľov, naspäť dostal štátne občianstvo, žije v Moskve) Diela: Jeden deň Ivana Denisoviča (viď zošit), Súostrovie Gulag, Rakovina