Umelecké smery 20. storočia

Umelecké smery 20. storočia – svetová literatúra

1. Prúd „spasiteľských, záchranárskych“ diel
- J. D. Salinger - predstaviteľ americkej literatúry po r. 1945, narodil sa v New Yorku, vyštudoval vojenskú školu, zúčastnil sa vojny, Tvorba: Deväť poviedok, Franny a Zooney, román Kto chytá v žite (aký je to lit. žáner, prečo je to psychologický román, priestor – motív putovania, kačíc v zamrznutom jazere, dej, hlavný hrdina a rozprávač – všimnúť si jeho názory, pocity, spôsob jednania, vzťah k dospelým a deťom, jeho jazyk, vyjadrovanie)

- Znaky jeho tvorby: hrdinovia: mladí muži (psychický problém, v neriešiteľnej situácii, sklamaní, hľadajúci východisko zo svojej situácie, miesto v živote) – detskí hrdinovia (predstavujú čistý nekomplikovaný svet), motív putovania, „záchranárske dielo“ – Holden chce zachraňovať malé deti, ktoré sa hrajú v žitnom poli pred pádom do priepasti, videnie skutočnosti – čierno-biele, introspekcia, konfrontácia skutočného sveta s predstavami, hovorová reč mládeže – moderné slová, slang, vulgarizmy, ale aj vtipné dialógy

2. Filozofická rozprávka pre dospelých
- Antoine de Saint-Exupéry (francúzsky spisovateľ, humanista, letec , reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy
- Tvorba (Pošta na juh, Nočný let, Zem ľudí, Malý princ, Vojenský pilot, Citadela)
- Malý princ (vysvetliť na príbehu pojem filozofická rozprávka – zvláštny druh rozprávky, má rozprávkové prvky – neskutočné činy, plnenie úloh, jasné rozdelenie postáv (dobré, zlé), svojím filozofickým obsahom oslovuje dospelého človeka, núti zamýšľať sa nad otázkami ľudskej existencie – samota, priateľstvo), Sahara, havarovaný pilot, rozhovor s malým princom, ktorý navštívi planéty kráľa, márnivca, pijana, biznismena, geografa, lampár, milovaná ruža, rozhovor s líškou. Malý princ sa dá uštipnúť hadom, aby sa vrátil k milovanej ruži. Malý princ ponúka – priateľstvo, družnosť, dielo ilustroval sám autor. Interpretácia diela a myšlienky „skrotenia, vytvorenia pút, potreby jeden druhého – aplikovať na medziľudské vzťahy, vysvetlenie obrázka (z úvodu knihy)

3. Existencializmus (krajina pôvodu – Nemecko, Francúzsko)
- literárny smer, rozvinul sa po 2. sv. vojne, problém existencie človeka v nehostinnom svete, plnom absurdnosti, kde mu ide o život, postava sa dostáva do hraničnej situácie – v nej prejaví svoju podstatu človek je absolútne slobodný, riadi sa len svedomím, jediným smerovaním ľudského života – smrť, necíti radosť zo života, ale hnus zo sveta a ľudí alebo ľahostajnosť, alebo nudu, stavy úzkosti, strachu, nepokoja, bezvýchodiskovosti – nezmyselnosť ľudskej existencie tienisté stránky života človeka, prvky psychoanalýzy – spoločenskej, politickej, sociologickej, štýl vecný, bez ozdobných prvkov, pesimizmus

- Predstavitelia: Jean-Paul Sartre(Hnus, Múr!!!, Bytie a ničota, Cesty k slobode, dramatické diela: Muchy, S vylúčením verejnosti, Špinavé ruky, Diabol a Pánboh), Albert Camus (Prvý človek, Mor!!! – vedieť nájsť znaky existencializmu v diele, stručná informácia o diele), Cudzinec, Mýtus o Sizyfovi, Caligula), Alberto Moravia (niektoré jeho diela)

4. Nový román – antiromán (krajina pôvodu – Francúzsko)
- Pokus zmeniť klasické zásady románu, odmietali klasickú prózu a jej princípy: spisovatelia sa snažili „odpsychologizovať“ postavy, redukovať dej na minimum (antidramatickosť), miesto toho používali „oko kamery“ – teda sa zaznamenávali len holé fakty, predmety, pohyby, postavy často nemali ani meno, písali racionálne, bez fantázie (antilyrickosť), zásadne odmietali vnútorný monológ, prevláda opis – detailný, prostredie – nie je zachytené celistvé, iba akési výrezy – izba, ulica alebo sa stále opakuje to isté miesto, predstavitelia: Natalie Sarrautová, Alain Robbe-Grillet – Gumy, Žiarlivosť , sfilmované diela: Hirošima, moja láska, Transeurópsky expres, Muž, ktorý luže (slovensko-francúzsky koprodukčný film)
Claude Simon, Michael Butor

5. Neorealizmus
- neo --> obroda realizmu; vznikol v Taliansku koncom 2. svetovej vojny, nerozšíril sa do iných krajín, najvýraznejšie sa uplatnil vo filme, neorealistickí autori popisujú predovšetkým skutočnosť, ktorá je otrasná, napríklad periférie veľkomiest (či život roľníkov na juhu Talianska, život ľudí z predmestia Ríma/, - diela sú kritické, používajú bežný hovorový jazyk, dialekt a slang, štýl – jednoduchý, nekomplikované vyjadrovanie, postavy – z periférie, jednoduchí, biedni ľudia, téma – často život asociálov /prostitútky, zlodeji/, vybrané maximálne z 50 km vzdialenosti Ríma a z juhu Talianska, často rozprávač v 1. os., prvky naturalizmu a existencializmu
predstavitelia: film - Vasco Pratolini, Pier Paolo Pasolini; lit.- Alberto Moravia;
Aleberto Moravia - písal prózu a drámu, narodil sa v Ríme, v detstve ochorel na kostnú TBC, sám sa vzdelával, literárnej tvorbe sa venuje od 30. Rokov, jeho dielo bolo ovplyvnené existencializmom - 30. roky, od 40., 50. neorealizmom a stal sa jeho vedúcou osobnosťou, je psychológ ženskej duše, takmer všetky jeho romány a poviedky sa zaoberajú problémami vyrastajúcimi zo vzťahu muža a ženy. Najznámejšie diela: Rimanka a Vrchárka, okrem toho napísal - Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Ľahostajní, Nuda.

Rimanka - autor v diele podáva obraz talianskej spoločnosti – ľudí z predmestia Ríma v období fašistického štátu, hlavnou hrdinkou – Adriana – dobré a skromné dievča, jej ideálom je dobre sa vydať a žiť počesným životom jednoduchej ženy, je však slabá a nerozhodná, podľahne vplyvu prostredia a stane sa prostitútkou, záver – záchrana – Adriana sa vzdá života prostitútky kvôli dieťaťu, ktoré čaká (prevláda opis – charakter dokumentu, introspekcia, postavy z periférie, prvky naturalizmu – postava je ovplyvnená prostredím, z ktorého vychádza, nemôže sa dostať vyššie, historické udalosti – len okrajovo, existencializmu – postava Gina), dielo kritické, vyvoláva súcit, no si zachováva sympatie čitateľa až do konca románu

6. Absurdná dráma
– antidráma (50-te roky 20. Stor. – veľa spoločného s novým románom, chcú prekonať klasickú drámu zmenou jej štruktúry – chýba dej - akcia, zápletka, rozuzlenie. Množstvo scén, ktoré nie sú dejovo skĺbené, často sa odohráva vo vymyslenom priestore, čase (na scéne – často bez kulís – je len minimálna dekorácia), autori vyjadrujú pocit hroziacej klatastrofy, absurdity, postavy konajú bez motívu, dialóg je chaotický, „o ničom“, časté opakovanie slov.

- Predstavitelia: S. Beckett: Čakanie na Godota – nevie sa, kto je Godot – Boh? Beznádejné čakanie? Smrť? – čakajú naňho, napokon nepríde, scéna bez kulís, statické situácie (čakanie), dialógy postáv „o ničom“, E. Ionesco – Stoličky, Plešivá speváčka

7. Postmodernizmus
- smerovanie americkej a európskej lit. (2. pol. 20. stor., po vyčerpaní experimentálnych možností avantgardných a moderných smerov (nový román, neorealizmus...) – v próze sa objavujú nové trendy, ktoré sa súborne označujú postmoderna. Nemá skupinový program, vzniká a formuje sa postupne, zahŕňa rôzne prúdy a diela často veľmi odlišných autorov, v rámci jedného diela využívajú rôzne tvorivé postupy a formy – pluralizmus formy (patrí sem aj juhoamerický magický realizmus – vstup nereálneho, neskutočného, rozprávkového do reality, úžasná obraznosť, hravosť), napr. do vlastných (fiktívnych textov zaraďujú texty iných autorov, citáty z vlastných i cudzích diel, novín, definície, paragrafy, recepty, schémy, úryvky z vedec. Textov...Na ten istý jav uvádzajú rôzne, ale i protichodné názory, využívajú prvky grotesky, irónie, paródie, výsmechu a posmechu, kompozícia a námet – originálny, nevšedné situácie, hravosť, fantázia. Predstavitelia (Umberto Eco: Meno ruže, W. Styron: Sophiina voľba – viď zošit)

- magický realizmus (prelínanie tragického a komického, výmysel s realitou, život so smrťou) , predstaviteľ Gabriel García Marquez - nositeľ Nobelovej ceny, osnovu jeho diel tvorí téma lásky, starnutie, samota a smrť, diela: Sto rokov samoty, Láska v čase cholery, Oči modrého psa, Kronika vopred ohlásenej smrti – novela, téma lásky, celý príbeh je zahalený tajomstvom, jasne je opísaná vražda, ktorú spáchajú bratia an predpokladanom zvodcovi ich sestry, láska sa napĺňa až vo vysokom veku – autor opisuje stáročné zvyky, význam panenstva a smrti, etnickú súdržnosť obyvateľstva, tzv. posvätnú česť, ktorá je príčinou nezmyselnej vraždy, obeť nikto nevidel priblížiť sa k ich sestre (viď zošit)

8. Človek v totalitnej spoločnosti
– táto tematika hrá významnú úlohy v literatúre druhej po. 20. stor., predstaviteľ: Alexander Isajevič Solženicyn (ruský prozaik, študoval MAT a FYZ, počas 2. Sv. vojny – kapitán delostrelectva, za protistalinské poznámky – zatknutý, poslaný do vyhnanstva na osem rokov, po novele Jeden deň Ivana Denisoviča – zakázané publikovať, uverejňuje ilegálne, bol vylúčený zo Zväzu spisovateľov, r. 1970 – Nobelova cena za literatúru, bol vyhostený z vlasti, žil v emigrácii, v r. 1989 – prijatý opäť do Zväzu spisovateľov, naspäť dostal štátne občianstvo, žije v Moskve) Diela: Jeden deň Ivana Denisoviča (viď zošit), Súostrovie Gulag, Rakovina