Umelecké smery 20. storočia – svetová literatúra

1. Prúd „spasiteľských, záchranárskych“ diel
- J. D. Salinger - predstaviteľ americkej literatúry po r. 1945, narodil sa v New Yorku, vyštudoval vojenskú školu, zúčastnil sa vojny, Tvorba: Deväť poviedok, Franny a Zooney, román Kto chytá v žite (aký je to lit. žáner, prečo je to psychologický román, priestor – motív putovania, kačíc v zamrznutom jazere, dej, hlavný hrdina a rozprávač – všimnúť si jeho názory, pocity, spôsob jednania, vzťah k dospelým a deťom, jeho jazyk, vyjadrovanie)

- Znaky jeho tvorby: hrdinovia: mladí muži (psychický problém, v neriešiteľnej situácii, sklamaní, hľadajúci východisko zo svojej situácie, miesto v živote) – detskí hrdinovia (predstavujú čistý nekomplikovaný svet), motív putovania, „záchranárske dielo“ – Holden chce zachraňovať malé deti, ktoré sa hrajú v žitnom poli pred pádom do priepasti, videnie skutočnosti – čierno-biele, introspekcia, konfrontácia skutočného sveta s predstavami, hovorová reč mládeže – moderné slová, slang, vulgarizmy, ale aj vtipné dialógy

2. Filozofická rozprávka pre dospelých
- Antoine de Saint-Exupéry (francúzsky spisovateľ, humanista, letec , reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy
- Tvorba (Pošta na juh, Nočný let, Zem ľudí, Malý princ, Vojenský pilot, Citadela)
- Malý princ (vysvetliť na príbehu pojem filozofická rozprávka – zvláštny druh rozprávky, má rozprávkové prvky – neskutočné činy, plnenie úloh, jasné rozdelenie postáv (dobré, zlé), svojím filozofickým obsahom oslovuje dospelého človeka, núti zamýšľať sa nad otázkami ľudskej existencie – samota, priateľstvo), Sahara, havarovaný pilot, rozhovor s malým princom, ktorý navštívi planéty kráľa, márnivca, pijana, biznismena, geografa, lampár, milovaná ruža, rozhovor s líškou. Malý princ sa dá uštipnúť hadom, aby sa vrátil k milovanej ruži. Malý princ ponúka – priateľstvo, družnosť, dielo ilustroval sám autor. Interpretácia diela a myšlienky „skrotenia, vytvorenia pút, potreby jeden druhého – aplikovať na medziľudské vzťahy, vysvetlenie obrázka (z úvodu knihy)

3. Existencializmus (krajina pôvodu – Nemecko, Francúzsko)
- literárny smer, rozvinul sa po 2. sv. vojne, problém existencie človeka v nehostinnom svete, plnom absurdnosti, kde mu ide o život, postava sa dostáva do hraničnej situácie – v nej prejaví svoju podstatu človek je absolútne slobodný, riadi sa len svedomím, jediným smerovaním ľudského života – smrť, necíti radosť zo života, ale hnus zo sveta a ľudí alebo ľahostajnosť, alebo nudu, stavy úzkosti, strachu, nepokoja, bezvýchodiskovosti – nezmyselnosť ľudskej existencie tienisté stránky života človeka, prvky psychoanalýzy – spoločenskej, politickej, sociologickej, štýl vecný, bez ozdobných prvkov, pesimizmus

- Predstavitelia: Jean-Paul Sartre(Hnus, Múr!!!, Bytie a ničota, Cesty k slobode, dramatické diela: Muchy, S vylúčením verejnosti, Špinavé ruky, Diabol a Pánboh), Albert Camus (Prvý človek, Mor!!! – vedieť nájsť znaky existencializmu v diele, stručná informácia o diele), Cudzinec, Mýtus o Sizyfovi, Caligula), Alberto Moravia (niektoré jeho diela)

4. Nový román – antiromán (krajina pôvodu – Francúzsko)
- Pokus zmeniť klasické zásady románu, odmietali klasickú prózu a jej princípy: spisovatelia sa snažili „odpsychologizovať“ postavy, redukovať dej na minimum (antidramatickosť), miesto toho používali „oko kamery“ – teda sa zaznamenávali len holé fakty, predmety, pohyby, postavy často nemali ani meno, písali racionálne, bez fantázie (antilyrickosť), zásadne odmietali vnútorný monológ, prevláda opis – detailný, prostredie – nie je zachytené celistvé, iba akési výrezy – izba, ulica alebo sa stále opakuje to isté miesto, predstavitelia: Natalie Sarrautová, Alain Robbe-Grillet – Gumy, Žiarlivosť , sfilmované diela: Hirošima, moja láska, Transeurópsky expres, Muž, ktorý luže (slovensko-francúzsky koprodukčný film)
Claude Simon, Michael Butor

5. Neorealizmus
- neo --> obroda realizmu; vznikol v Taliansku koncom 2. svetovej vojny, nerozšíril sa do iných krajín, najvýraznejšie sa uplatnil vo filme, neorealistickí autori popisujú predovšetkým skutočnosť, ktorá je otrasná, napríklad periférie veľkomiest (či život roľníkov na juhu Talianska, život ľudí z predmestia Ríma/, - diela sú kritické, používajú bežný hovorový jazyk, dialekt a slang, štýl – jednoduchý, nekomplikované vyjadrovanie, postavy – z periférie, jednoduchí, biedni ľudia, téma – často život asociálov /prostitútky, zlodeji/, vybrané maximálne z 50 km vzdialenosti Ríma a z juhu Talianska, často rozprávač v 1. os., prvky naturalizmu a existencializmu
predstavitelia: film - Vasco Pratolini, Pier Paolo Pasolini; lit.- Alberto Moravia;