Milan Rúfus – jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie, narodil sa na Liptove (otec – nadšený ochotnícky režisér a herec, kritik jeho prvých básní), začal písať ako 9-ročný, prvá báseň – v r. 1944, časopis Prameň, vyštudoval SJL a DEJ na FF UK v BA, učil, žije v BA

- básnik- filozof, (v básňach vyjadruje etický postoj, častý motív ticha), básnik – humanista (láska k človeku a veciam tohto sveta, univerzálny, originálny – vytvára nové metafory – oko, ktorým sa pozerá na svet, kresťansky orientovaný (bás. zbierka – Modlitbičky, Nové modlitbičky), typická zrozumiteľnosť, na malej ploche – veľká výpoveď, používa tradičné symboly v úplne inom spojení, básnik domova - v jeho tvorbe prítomná minulosť – teda dedina – symbol čistoty, ktorá je opakom mesta (symbol špiny), domov neheroizuje, nerozpráva pateticky, nejojká nad ním, píše o tom, čo si pamätá, to, čo vidí a čo by chcel vidieť, vo svojej tvorbe sa inšpiroval fotografiami Martina Martinčeka a výtvarníkmi - maliarom Ľ. Fullom – k ich dielam vytvoril básne.

Tvorba: Až dozrieme (tematicky je veľmi rôznorodá. Vyskytuje sa tu téma domova, matky, prírody, básne o poslaní poézie, píše o vojne vo Vietname, v Kórei, spomína SNP -> básne vznikli z osobného precítenia, úvahy. Patria sem básne ako Na chotári malá jeseň sedí - časy jeho štúdií, tulácke jesene, keď sa na jeseň vracia zo škôl domov. Potom ho znovu matka odprevádza na štúdium do mesta. Monológ v lazarete - prostredníctvom zraneného vojaka sa tu zaoberá hrôzami, neľútosťou a beštiálnosťou vojny. Hovorí o tom, čo vojna robí z ľudí, o vplyve vojny na budúcnosť ľudí, nielen tých, ktorí sa jej priamo zúčastnili.

Večer na Ďumbieri - následky SNP, vojny. Umiera mnoho vojakov a tým sú zasiahnuté aj srdcia ich matiek. Kontrast - vojak umiera v nádhernej prírode,tradičné témy, jednoduché, nepatetické spracovanie, básnik – humanista l, téma matky (Vyznanie lásky), spomienok na blízkych (Otec), básne o type svojej poézie (Verše), menej o láske, ale píše aj o povinných témach – 2. sv. vojna (Večer na Ďumbieri), reflexívne básne (Ľudstvo, Básnik...), Chlapec, Chlapec maľuje dúhu (výpoveď mladého človeka, veľký význam tu má metafora - považuje ju za stavebný materiál básne -> oko, ktorým sa díva na svet), Zvony (skepsa, beznádej, úzkosť – motívy – smrť, choroba, márnosť bytia, básne krátke a strohé – maximum emócií chce vyjadriť minimom slov, napr. básne Abeceda, Zvony detstva, Čo je báseň – viď rozbor, jednotlivé slová alebo myšlienky pripomínajú výroky, výpovede o základných otázkach ľudstva.)

Stôl chudobných - opisuje tradičné hodnoty života – v práci, pôde, prírode, rodnom kraji, Prísny chlieb, Óda na radosť - dlhšia poéma, kde sa prejavil ako básnik myslitel. Ďakuje za dar, že je obdarený talentom a vie písať verše.
Niekoľko kníh pripravil Rúfus tak, že spolupracoval s inými umelcami: Ľudia v horách - Rúfus + Martinček (fotograf) - umelecký dvojzpěv, Hudba tvarov - Rúfus + Fulla, Hľadanie obrazu - Rúfus + M. Bazovský (výtvarník)

Tvorba pre deti: Kniha rozprávok, Sobotné večery (básnicky prerozprávané slov. ľudové rozprávky, inšpirované detstvom a ĽST), kresťansky orientované zbierky (Modlitbičky, Nové modlitbičky, Studnička), známy je ako esejista (Človek, čas a tvorba, 4 epištoly k ľuďom, O literatúre), prekladateľ

Miroslav Válek – na rozdiel od Rúfusa uprednostňuje rozum, debutoval so zbierkou básní Dotyky - zobrazuje svet jednotlivca, plný napätia a citových drám
Príťažlivosť - pocit ohrozenia Zeme a ľudstva - irónia, paródia, sarkazmus. Do tejto zbierky patrí napríklad báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Je to dlhšia báseň s historickým námetom. Prelína sa v nej poézia s prózou. Preplietajú sa tu subjektívne zážitky so spoločenskými udalosťami - vojna, tragika ľudí. Nepokoj - prieskum, previerka básnikovej dôvery v človeka. Milovanie v husej koži - človek so svojimi tragickými pocitmi. Slovo - vyjadruje sa k aktuálnym spoločenským protikladom súčasného sveta.

Základným znakom zbierky je nepokoj. Človek nieje len obeťou, nielen trpí, ale aj spôsobuje utrpenie. Motívmi tejto zbierky je napríklad on sám, rozdelený svet, politika, príležitostné básne, ľúbostné básne, také, ktoré súvisia s dobou, na ktoré reagoval. Vyskytujú sa tu protiklady - mnohoraká podoba lásky : neha - krutosť, istota - pochybivačnosť, radosť - smútok. Z vody - motív lásky -> má mnohorakú podobu (raz ju sprevádza neha, inokedy krutosť, ...)

Takisto ako Rúfus aj Válek. Písal poéziu pre deti: Kúzla pod stolom, Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí, Kde žijú vtáčky, Veľká cestovná horúčka, Do Tramtárie