Porovnanie tvorby Milana Rúfusa a Miroslava Válka

Milan Rúfus – predstaviteľ súčasnej poézie
Tvorba: básnická zbierka Až dozrieme (napr. báseň Na chotári malá jeseň sedí – vplyv symbolizmu (chotár – symbol domova, jeseň – odchod do školy, prejavil sa v nej ako básnik domova – domov približuje cez spomienky na matku, ktorá ho smutná vyprevádza na cesty, je starostlivá...

Forma: tradičná lyrika – rým, pravidelné strofy, hudobný verš), bás. zb. Zvony (napr. báseň Zvony detstva – básnik humanista, pracuje so symbolmi (zvony signalizujú koniec niečoho, dvere tajomstva – detstvo, jedenie sa stáva vedením – dospelosť), metafora je originálna, malá plocha – veľká výpoveď (autor zachytí celý život na malej ploche), forma: voľný verš, nepravidelné strofy), Chlapec, Chlapec maľuje dúhu, vo svojej tvorbe sa inšpiruje aj fotografom Martinom Martinčekom, k jeho fotografiám vytvorí básne, tak vzniká bás. zbierka Ľudia v horách, obrazmi Ľudovíta Fullu a Martina Bazovského, pre deti – Kniha rozprávok (inšpirovaný ľudovými rozprávkami, ktoré prebásnil), Sobotné večery, Modlitbičky a Nové modlitbičky – ovplyvnené náboženskou lit., písal aj eseje: O literatúre

– základnými témami jeho básní sú univerzálne problémy človeka, spätosť s prírodou, čistý svet detstva, ovplyvnený je ľudovou slovesnosťou (Kniha rozprávok), symbolizmom, náboženskou literatúrou, je skôr tradicionalista – väčšinou neexperimentuje s rýmom a strofou, jeho básne sú jednoduché, zrozumiteľné, kratšie (malá plocha – veľká výpoveď), je básnikom filozofom, humanistom, básnikom bolesti.

Miroslav Válek – predstaviteľ povojnovej poézie, 20 rokov bol ministrom kultúry
Tvorba: básnické zb. Dotyky (doplnené o Zápalky – sú to citové drámy, melancholické básne, láska je nešťastná, nenaplnená, kríza vo vzťahu dvoch ľudí – končí rozchodom – napr. báseň Jablko), Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži, básnický cyklus Z vody, pre deti: Do Tramtárie

– po literatúry vstúpil ako zrelý básnik, zachytáva zraniteľný svet mestského človeka (napr. báseň Dotyky, Jablko), píše o tom, čo iného bolí (intímna lyrika), typická pre jeho tvorbu je aj irónia, sarkazmus, na rozdiel od Rúfusa nájdeme v jeho tvorbe aj obraz človeka ako obeť, ale aj ako vykonávateľ násilia, a to v básni Zabíjanie králikov zo zb. Nepokoj, ponúka v básni mikropríbeh (dejová zložka prítomná, napr. Jablko), metafora je originálna – spája navonok dve nezlučiteľné veci), ovplyvnený je na rozdiel od Rúfusa modernou poéziou (voľný verš, nebásnické slová v básni), jeho prvotiny sú zhudobnené – napr. Jesenná láska (M. Žbirka)