Téma II. sv. vojny v slovenskej próze

- téma II. sv. vojny bola veľmi frekventovanou témou nielen v povojnovej svetovej, ale aj v slovenskej literatúre.

Vojnové obdobie zobrazil napr. Vladimír Mináč v románe Smrť chodí po horách na osudoch 2 bratov partizána a neskôr väzňa gestapa Petra a jeho brata Jána. K vojnovej téme sa vrátil aj v románovej trilógii Generácia: 1) Dlhý čas čakania 2) Živí a mŕtvi 3) Zvony zvonia na deň

- ďalší z autorov Ladislav Ťažký – zobrazil tému vojnu v románe Amenmária s podtitulom Samí dobrí vojaci. Ide o autobiografický román o slovenských vojakoch na
východnom fronte II. sv. vojny, hlavnou postavou je vojak Matúš Zraz

- k ďalším vojnovým dielam patrí román Námestie svätej Alžbety od Rudolfa Jašíka, novela Kolíska a román Sklený vrch od Alfonza Bednára a román Smrť sa volá
Engelchen, ktorého autorom je Ladislav Mňačko.

Rudolf Jašík – Námestie svätej Alžbety

- Jašík nadviazal na tradície slovenskej lyrizovanej prózy – román s prvkami lyriky. Jeho vrcholným dielom je román Mŕtvi nespievajú, ale čitateľsky najobľúbenejším dielom je román Námestie svätej Alžbety. V ňom autor zachytil tragický príbeh lásky dvoch ľudí (shakespearovský námet), pričom román je zároveň obžalobou krutosti a neľudskosti fašizmu.

Dej: sa odohráva v Nitre, celý je situovaný na malom priestore – na námestí, na ktorom sa nachádza Kostol sv. Alžbety, kde sa stretávajú Igor a Eva. Hlavnými postavami diela sú Igor Hamara a Eva Weimannová. Dej sa odohráva v čase vojny – rok 1941, zameriava sa na osud židov počas vojny (ukazuje na ich tragický osud, ponižovanie, prenasledovanie, násilné väznenie, zhabanie ich majetku, postoj ľudí k židom....)

Igor je 18-ročný študent, ktorý musí zanechať štúdiá na gymnáziu, pretože sa stará o chorú mamu. Eva je židovka, jej otec je spolumajiteľom prievozníckej firmy. Igor a Eva sa majú radi a po večeroch sa stretávajú vo veži kostola na námestí sv. Alžbety. Príbeh sa odohráva práve v čase, keď vychádza nariadenie, že všetci židia musia nosiť žlté hviezdy. Postoj niektorých obyvateľov k židom sa po tomto nariadení menia. Napr. holič Flórik na svoje holičstvo vyvesí nápis „židov nestrihám a neholím“ Študent s prezývkou Žltý Dodo zas za peniaze udáva tých, ktorí už žltú hviezdu nenosia. Väčšina židov odovzdane čaká na svoj osud. Len najbližší spolupracovník Evinho otca Maxi pochopí, aký tragický koniec čaká židov. Strach z budúcnosti sa snaží prekonať vzburou a čiernym humorom. Hviezdu nosí na chrbte a začne chodiť do parku, kde je psom a židom vstup zakázaný.

Igor má o Evu strach, a preto sa rozhodne vybaviť jej falošný rodný list, ktorý by zakryl židovský pôvod. Farár od neho pýta 10 tisíc korún a Igor hľadá pomoc u Evinho otca. Ten mu však peniaze odmieta dať. Nakoniec Maxi predá kone, ale farár už rodný list nevydá, pretože už prenasledujú nielen židov, ale aj tých, čo im pomáhajú. V meste chystajú transport židov podľa zoznamu Žltého Doda. Asi 300 ich naženú do budovy školy a na druhý deň ich odvádzajú na stanicu. Medzi nimi je aj Eva. Nemecký dôstojník zavolá k sebe malého chlapca, aby mu dal čokoládu a pomaranč, a keď sa vracia k mame, zastrelí ho. Eva sa snaží odniesť mŕtve telo z koľajníc a vtedy Nemec zabije aj ju. Po jej pohrebe jej otec otrávi seba i celú rodinu, pretože si uvedomuje, že aj jeho lakomstvo zabilo Evu. Igor sa nemôže vyrovnať s jej smrťou a premýšľa nad samovraždou. Odhovorí ho Maguš, ktorý ho presviedča, že ešte má život pred sebou.