Dušan Dušek, Peter Jaroš, Ladislav Ballek

Dušan Dušek

- redaktor, žije v BA, v súčasnosti profesionálny spisovateľ – píše pre dospelých a deti, jeden z najlepších slovenských poviedkárov
- inšpirácia: zo Záhoria a z Piešťan, píše nie veľké, rozsiahle útvary, príznačný je humor, erotika, detstvo, sen, poetizmus, v dielach ide o pokus pochopiť všetky rozmery človeka, chce láskavo potešiť čitateľa, je detailista, diela majú autobiografický charakter, často príbehy z detstva, zo života, vytvoril množstvo drobných postavičiek, v jeho diela sa spája realita s obrazotvornosťou, iracionalita s tajomnosťou
- dominantné témy: detstvo, vzťah medzi mladou a staršou generáciou, pričom poukazuje na zložité spoločenské, sociálne a politické súvislosti
- jazyk diel – aj študentský slang + hovorové prvky

Tvorba:
a) próza: Strecha domu, Oči a zrak, Poloha pri srdci, Kalendár (všíma si medzigeneračné vzťahy), Náprstok, Kufor na sny (ukážka č. 1), Teplomer, Pešo do neba, Vták na jednej nohe,
b) poézia: Dúšky, Príbeh bez príbehu
c) tvorba pre deti: Pravdivý príbeh o Pačovi, Pištáčik, Pištáčik sa žení, Babka na rebríku, Dvere do kľúčovej dierky, Daidalos a Ikaros – tieto diela sú citlivé, dotýkajú sa detstva (obdobie odkrývania tajomstiev života, radostné a nevinné, no na strane druhej neobchádza ani detské sklamanie, úzkosť)
d) scenáristika: Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ, Sojky v hlave, Vlakári, Krajinka
e) rozhlasová tvorba: Muchy v zime, Rýchlik, Strojček na spomienky

Ocenenia: Cena Trojruža za tvorbu pre deti (1992)
Cena Dominika Tatarku za knihu Pešo do neba (2000)

Práca s ukážkou
Topografia – poviedka z diela Kufor na sny – ide o sekvencie, ktoré k sebe patria skôr na základe asociátívnej spojitosti (voľnovnemový), v centre stojí chlapčenský rozprávač + jeho strýko Alojz, zobrazená prechádzka po Šaštíne, čo má viac významov – 1. cesta strýkovho života (kade sa celý život pohyboval – pripomínanie jeho najobľúbenejších zastávok – na 2. deň zomiera) alebo 2. odovzdávanie životných skúseností, múdrostí, ale je tu aj humor, výsmech, vtip – poviedku zjednocuje motív cesty. Cítime, že je tu potreba dobra, priazne, náklonnosti, žičlivosti. V poviedke je aj miestopis, zhotovenie mapky.

Ukážka č. 3 z diela Pištáčik – ide o dielo pre deti, téma detstva, hravosť

Peter Jaroš
- redaktor, filmový scénarista, spisovateľ
- charakteristika začiatočnej tvorby – rozprávačský experimentátor
- tvorba – krátke prózy: Poludnie na terase, Urob mi more, Menuet, Pacho, hybský zbojník (sfilmovaný) román : Tisícročná včela (názov 1000-ročná včela symbolizuje 1000-ročné dejiny slov. národa), jeho pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko
- najúspešnejšie dielo aj sfilmované, príbeh sa odohráva na Liptove (v rodnej dedine Hybe) a na juhu R-Uhorska. Autor čitateľa nenudí, ale pripravuje mu priam šoky + používa prvky magického realizmu – napr. Martin Pichanda hrá karty so svojou bývalou milou v bruchu veľryby alebo Samovi sa zjaví včelia kráľovná. Je tu prítomná irónia, humor, satira

Téma: životný osud 3 generácií roľníkov a sezónnych murárov, rodiny Pichandovcov od 2. pol. 19. stor. až do r. 1918 – teda v období nepriazne a posledných rokov núteného spolužitia s Maďarmi) –je to generačný román, zo začiatku sledujeme obraz patriarchálneho života, pravidelne práca doma na poli + po zbere úrody „múračky“. V diele zachytená národná filozofia Slovákov – filozofia práce – oslava tisícročnej včelej pracovitosti Slovákov. 1. generácia – Martin Pichanda – sedliak – múdry, veselý, miluje svoju rodinu i včely, na úľoch má mapy sveta – „putuje“ po nich – má tri deti (Samo, Valent, Kristína). Zomiera - pri pití z fľaše sa mu rozbije sklo, črepiny sa mu dostanú do hrdla a on sa zadusí. Jeho pohreb sa mení na karneval (na zamrznutom kopci sa s truhlou pošmyknú a letia dolu a ostatní podobne sa šmyknú ako na saniach – truhla končí v potoku). Samo – obraz sedliaka, veľmi pracovitého, berie si za manželku Máriu a má s ňou päť detí, má výrazné sociálne cítenie a zmysel pre spravodlivosť. Valent – študuje v Prahe a má zo všetkých súrodencov najmenej sociálneho cítenia, ožení sa s Hermínou z vypočítavosti napriek tomu, že Hanka s ním čaká dieťa.
Hl. myšlienka: autor v tomto historickom gen. románe vychádza z toho, že našou národnou filozofiou bola filozofia práce, podľa ktorej Slovákov zachránila v nepriaznivých hist. dobách práve ich usilovnosť, neúnavnosť, pracovitosť porovnateľná so včelami.

Kompozícia: román sa skladá z 9 kapitol. Využíva v ňom prvky humoru, fantázie, satiru, grotesku, paródiu. Typickou črtou sú individuálne osudy jednotlivcov, ktoré sa odvíjajú v závislosti od spol. a hist. pohybov.

Hl. postavy: Martin Pichanda – „Geografia“, ktorý má ženu Ruženu; Samko, Kristína a Valent; 6 Samkových detí, ktoré má s Máriou Dudáčovou – Janko, Samko, Peter, Ema, Karol, Marek; Haderpán a dcéra Hermína; žobrák Gagoš; Julo Mitroň; Jožko Náder.

Dej: Hl. hrdina M. Pichanda bol chudobný roľník, ktorý po skončení jarných prác odchádzal s partiou murárov na robotu, zarobiť nejaké peniaze. S manželkou Ruženou mal 3 deti. Pracovitého Samka, ktorý šiel v jeho šľapajach; študenta Valenta, ktorý po Gymnáziu študoval za právnika; a šikovnú dcéru Kristínu. Dej sa odohráva v mestečku Hybe, pričom sa rozvíjajú i príbehy ďalších postáv, napr.: syna bývalého richtára Joža Náderu, kresťana, ktorý sa zamiluje do židovskej dievčiny Marky Gerschovej, dcéry krčmára. Keď mu ju odmietnu dať, stratí sa a nájdu ho po dlhšom čase obeseného a vyúdeného v komíne. M. Pichanda spolu so Samkom a partiou odchádzajú opäť na múračky a vracajú sa až o 7 mesiacov unavení a otrávení z márneho hľadania práce. Samko sa ožení s Máriou Dudáčovou, Valent dokončí štúdia, zabudne na svoju lásku Hanku a berie si za ženu Hermínu, dcéru statkára Haderpána. Nie z lásky ale pre postavenie a majetok.

Starý Martin tragicky zahynie, keď v zime prehltne zmrazené víno so sklom. Kristína má smutný osud, manžel jej zahynie, keď ho privalí strom a ona potom žije s mužovým bratrancom Julom Mitroňom, s ktorým má dieťa. V otcových šľapajach pokračuje Samko, ktorý má 6 detí. Samko starší sa stáva členom soc. dem., syn Karol mu odchádza študovať za maliara, Jano, ktorý s ním chodí na múračky zomrie pri prestrelke počas demonštrácie a nešťastný Samo starší zanecháva politiku a sťahuje sa do obecného mlyna na krížnych cestách s rodinou. Syn Peter mu odchádza študovať za hodinára a dcéra mu zahynie v mlyne. Vypukne I. svet. vojna, v ktorej mu syn Karol zahynie a Peter sa dostáva do ruského zajatia. V závere románu vidíme, ako sa starý Samo vracia z basy, kde sa dostal s kamarátom za poburovanie proti vojne. Cestou si uvedomuje, že ani koniec vojny a vytúžená republika nenahradí zničené ľudské osudy a životy.

Ladislav Ballek
tvorba – kniha poviedok: Južná pošta
román: Pomocník, Agáty, Lesné divadlo, Čudný spáč

Pomocník – je jeho najlepšie dielo, ktorého dej situoval do pohraničného južno-slovenského malomesta Palánku (Šahy). Veľkou prednosťou románu je vystihnutie atmosféry pohraničného malomesta krátko po II. svet. vojne s jeho typickými postavami, postavičkami a celou malomestskou spol.. Hl. hrdinom je tu mäsiar Riečan Štefan, ktorý prichádza z Horniakov do Palánku, kde dostal mäsiarstvo. Je to človek charakterný, spravodlivý, trochu slabošský, ktorého nešťastím je pomocník Valent Lančarič, ktorého získal spolu so živnosťou. Valent je typ hedonistického človeka, podvodník, pašerák, neštítiaci sa pre zisk urobiť hoci aké zlodejstvo. Postupne dokáže rozložiť morálne celú Riečanovu rodinu, keď sa na jeho stranu pridáva žena a dcéra. Riečan, ktorý sa od začiatku vo svojej novej úlohe podnikateľa necítil dobre, vidí záchranu v odchode z Palánku.