referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Dušan Dušek, Peter Jaroš, Ladislav Ballek
Dátum pridania: 05.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tinucha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 487
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
Dušan Dušek

- redaktor, žije v BA, v súčasnosti profesionálny spisovateľ – píše pre dospelých a deti, jeden z najlepších slovenských poviedkárov
- inšpirácia: zo Záhoria a z Piešťan, píše nie veľké, rozsiahle útvary, príznačný je humor, erotika, detstvo, sen, poetizmus, v dielach ide o pokus pochopiť všetky rozmery človeka, chce láskavo potešiť čitateľa, je detailista, diela majú autobiografický charakter, často príbehy z detstva, zo života, vytvoril množstvo drobných postavičiek, v jeho diela sa spája realita s obrazotvornosťou, iracionalita s tajomnosťou
- dominantné témy: detstvo, vzťah medzi mladou a staršou generáciou, pričom poukazuje na zložité spoločenské, sociálne a politické súvislosti
- jazyk diel – aj študentský slang + hovorové prvky

Tvorba:
a) próza: Strecha domu, Oči a zrak, Poloha pri srdci, Kalendár (všíma si medzigeneračné vzťahy), Náprstok, Kufor na sny (ukážka č. 1), Teplomer, Pešo do neba, Vták na jednej nohe,
b) poézia: Dúšky, Príbeh bez príbehu
c) tvorba pre deti: Pravdivý príbeh o Pačovi, Pištáčik, Pištáčik sa žení, Babka na rebríku, Dvere do kľúčovej dierky, Daidalos a Ikaros – tieto diela sú citlivé, dotýkajú sa detstva (obdobie odkrývania tajomstiev života, radostné a nevinné, no na strane druhej neobchádza ani detské sklamanie, úzkosť)
d) scenáristika: Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ, Sojky v hlave, Vlakári, Krajinka
e) rozhlasová tvorba: Muchy v zime, Rýchlik, Strojček na spomienky

Ocenenia: Cena Trojruža za tvorbu pre deti (1992)
Cena Dominika Tatarku za knihu Pešo do neba (2000)

Práca s ukážkou
Topografia – poviedka z diela Kufor na sny – ide o sekvencie, ktoré k sebe patria skôr na základe asociátívnej spojitosti (voľnovnemový), v centre stojí chlapčenský rozprávač + jeho strýko Alojz, zobrazená prechádzka po Šaštíne, čo má viac významov – 1. cesta strýkovho života (kade sa celý život pohyboval – pripomínanie jeho najobľúbenejších zastávok – na 2. deň zomiera) alebo 2. odovzdávanie životných skúseností, múdrostí, ale je tu aj humor, výsmech, vtip – poviedku zjednocuje motív cesty. Cítime, že je tu potreba dobra, priazne, náklonnosti, žičlivosti. V poviedke je aj miestopis, zhotovenie mapky.

Ukážka č. 3 z diela Pištáčik – ide o dielo pre deti, téma detstva, hravosť

Peter Jaroš
- redaktor, filmový scénarista, spisovateľ
- charakteristika začiatočnej tvorby – rozprávačský experimentátor
- tvorba – krátke prózy: Poludnie na terase, Urob mi more, Menuet, Pacho, hybský zbojník (sfilmovaný) román : Tisícročná včela (názov 1000-ročná včela symbolizuje 1000-ročné dejiny slov. národa), jeho pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko
- najúspešnejšie dielo aj sfilmované, príbeh sa odohráva na Liptove (v rodnej dedine Hybe) a na juhu R-Uhorska. Autor čitateľa nenudí, ale pripravuje mu priam šoky + používa prvky magického realizmu – napr. Martin Pichanda hrá karty so svojou bývalou milou v bruchu veľryby alebo Samovi sa zjaví včelia kráľovná. Je tu prítomná irónia, humor, satira

Téma: životný osud 3 generácií roľníkov a sezónnych murárov, rodiny Pichandovcov od 2. pol. 19. stor. až do r. 1918 – teda v období nepriazne a posledných rokov núteného spolužitia s Maďarmi) –je to generačný román, zo začiatku sledujeme obraz patriarchálneho života, pravidelne práca doma na poli + po zbere úrody „múračky“. V diele zachytená národná filozofia Slovákov – filozofia práce – oslava tisícročnej včelej pracovitosti Slovákov. 1. generácia – Martin Pichanda – sedliak – múdry, veselý, miluje svoju rodinu i včely, na úľoch má mapy sveta – „putuje“ po nich – má tri deti (Samo, Valent, Kristína). Zomiera - pri pití z fľaše sa mu rozbije sklo, črepiny sa mu dostanú do hrdla a on sa zadusí. Jeho pohreb sa mení na karneval (na zamrznutom kopci sa s truhlou pošmyknú a letia dolu a ostatní podobne sa šmyknú ako na saniach – truhla končí v potoku). Samo – obraz sedliaka, veľmi pracovitého, berie si za manželku Máriu a má s ňou päť detí, má výrazné sociálne cítenie a zmysel pre spravodlivosť. Valent – študuje v Prahe a má zo všetkých súrodencov najmenej sociálneho cítenia, ožení sa s Hermínou z vypočítavosti napriek tomu, že Hanka s ním čaká dieťa.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.