Snažili sa o zjednotenie národa prostredníctvom spisovného jazyka - poprední štúrovci v r. 1843 uzákonili spisovnú slovenčinu. Samo Chalupka je priekopníkom romantickej poézie v slovenskej literatúre. Jeho poézia
odrážala hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením a bojom za slobodu. Vydal jedinú zbierku básní Spevy. Základný tón Spevov je do boja proti národnému a sociálnemu útlaku. Najpôsobivejšia báseň je Mor ho! ktorého hodnota je vo vyjadrení ducha demokratickosti a obrazov o hlbokom vlasteneckom cite prostých ľudí. Ďalšie básne predstavujú Jánošíkovskú tematiku: Junák, Likavský väzeň. Taktiež písal básne, venované protitureckému odboju ako Boj pri Jelšave, Turčín Poničan. Ďalším “významným“ mužom tejto doby bol Janko Kráľ.
Janko Kráľ si vytvoril osobitný typ slovenskej romantickej poézie. Pochopil ju ako revolučný prostriedok premien spoločnosti. Duchom básní je buričstvo, nespokojnosť, túžba po spravodlivejšej spoločnosti. V porovnaní so štúrovcami najlepšie pochopil, že národné otázky možno riešiť s prihliadnutím na sociálne problémy. Napísal báseň Duma bratislavská. Zvláštny typ hrdinu a jeho postavenie vo svete zobrazil v balade Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Ide o človeka, ktorého ovládajú temné sily, v ničom nemôže nájsť uspokojenie.
Osobný smútok a nespokojnosť básnika vyznieva najmä v básni Orol (ale aj v iných). Túžbu po slobodnom živote vyspieval v básni Piesne. Náhľady na vzťah medzi národmi vyjadril v básni Slovo a Rodina slovanská. U neho sú demokratické a humánne.
Jánošíkovská tematika je spracovaná vo Výlomkoch z Jánošíka. V básnickej tvorbe J. Kráľa vrcholí revolučnosť slovenského romantizmu a štúrovskej generácie. Jeho hrdina je nespokojný búrlivák. Básne nie sú jednotvárne. Sú plné zvratov a prirovnaní. V jeho poézii sú zárodky modernej politickej lyriky. Najmladším zo Štúrovcov bol Ján Botto. Tvoril vo veľmi zložitej a neprajnejšej situácii. Vychádzal z ľudovej tvorivosti. Rozvíjal svojské črty romantickej balady. Dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz. Medzi jeho najúspešnejšie balady patrí Žltá ľalia a Margita a Besná. V balade Žltá ľalia rieši mravný konflikt a počas celej balady prevláda dialóg. Margita a Besná je baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí
zomrieť pre žiarlivosť macochy. Svoje vlastenecké a protifeudálne ideály, názory vyjadruje
v Jánošíkovskej tematike. Napísal lyrickú báseň Pieseň Jánošíkova a lyricko-epickú skladbu Smrť Jánošíkova. Z mladšej tvorby sú revolučné ideály vyjadrené v básňach K mladosti
a Pochod.