Slovenská realistická literatúra
– 80 - te a ž 90 - te roky 19. stor., zlá ekonomická, kultúra a hospodárska situácia, dve obdobia slov. realizmu: 1. vlna – opisný realizmus, predstavitelia: Vajanský, Hviezdoslav, M. Kukučín, Vansová, téma: zemianstvo a téma národného útlaku, postavy: zeman, statkár 2. vlna: kritický realizmus: J. G. Tajovský, Podjavorinská, Jesenský, téma: dedinská, prinášajú kritický pohľad na spoločnosť, postavy: nie zeman ako v prvej vlne, ale chudobný človek

Martin Kukučín – vlastným menom Dr. Matej Bencúr, medicína v Prahe, pôsobil na ostrove Brač, v Argentíne a Chile, písal prózu a drámu, tvorba: Rysavá jalovica, Neprebudený (poviedky), Mladé letá (novela zo študentského prostredia), Keď báčik z Chochoľova umrie (pozri zošit – zemianska problematika), Dom v stráni (juhoslovanské prostredie), Mať volá ((osudy chorvátskych vysťahovalcov v južnej Amerike), Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor (z obdobia štúrovcov), Komasácia (divadelná hra) + cestopisy

Dielo Dies irae (Dni hnevu) – historické pozadie- cholera z r. 1874, problém peňazí, túžba po nich prerastá na vášeň, hlavnou postavou: Sýkora (Balzacovská postava – nenásytnosť), ktorý sa kvôli peniazom rozíde so svojimi dvoma synmi. Keď mu syn (Ďurko) ochorie na choleru, nejde ho ani pozrieť (leží u richtára, lebo má rád ich dcéru Evku). Príde k richtárovi až vtedy, keď sa mu stratia peniaze (mal ich ukryté v sýpke) a to len kvôli tomu, aby pátral po zlodejovi. Ani Sýkorovi, ani richtárovi, ktorý sa oženil pre peniaze, majetok šťastie nepriniesol. Záver harmonický – Sýkora si uvedomí, ako zle žil.

Jozef Gregor Tajovský - predstaviteľ druhej vlny slovenského realizmu, boli mu blízke sociálne témy z prostredia slovenskej dediny, narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, podľa rodiska si zvolil aj svoje literárne meno, vyrastal u svojho starého otca Štefana Grešku, starý otec bol dobrý, pracovitý a veselý človek, Tajovský si od neho odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie jednoduchého dedinského človeka (čo sa prejavilo aj v jeho tvorbe venovanej starému otcovi), manželkou Tajovského bola spisovateľka Hana Gregorová (Lilgová)

Tvorba: Prvotiny: Omrvinky, Z dediny, pred 1. sv. vojnou prózy: Do konca a iné rozprávky, Besednice, Spod kosy, Tŕpky, tzv. „starootcovský cyklus poviedok“: Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky – spomína na svojho starého otca, na príhody, ktoré s ním zažil, vykresľuje ho ako pracovitého, dobrého, láskavého a veselého človeka, tzv. „chlebové poviedky“ – portréty chudobných, sluhov, slúžok, bedárov – Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Apoliena, Mišo
- jeho postavy usilujú o čistotu svojho mena, o česť, opierajú sa o mravné princípy, dramatická tvorba: v roku 1900 napísal veselohru Ženský zákon, ukázal v nej ako na dedine často proti ľúbostným citom stoja majetkové záujmy, okrem jednoaktoviek Matka, Hriech a Tma vytvoril v období pred 1. sv. vojnou ešte dve významné hry – Statky zmätky a V službe. Z hier, ktoré napísal po vojne boli najvýznamnejšie dve, v ktorých čerpal námety z národných dejín – Smrť Ďurka Langsfelda a Blúznivci, bol tiež prekladateľom z ruskej literatúry - Čechova, Tolstoja i Gorkého.

Statky - zmätky – téma peňazí, sociálna dráma v štyroch dejstvách, dedinské prostredie, už názov naznačuje danú tému a hlavnú myšlienku diela – statky (majetky) spôsobujú zmätky v medziľudských vzťahoch, nad ľúbostným vzťahom víťazia majetkové záujmy (autor kritizuje mamonárstvo, ukazuje na následky honby za majetkom – rozbroje v rodinách, vzájomnú nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok. V centre bohatí bezdetní Palčíkovci, ktorí majetkové problémy chcú riešiť za pomoci príbuzných Ľavkovcov a Kamenských. Pripravia plán – Ďurko Ľavko si má vziať za ženu Zuzku Kamenskú, budú bývať v ich dome (u Palčíkovcov), opatrovať ich a oni im napokon prepíšu celý majetok. Tak sa aj stane. Ďuro nechá Betu, s ktorou sa schádzal a vezme si Zuzku = manželstvo z rozumu, ľuďom ide len o majetok, hlavne Ľavkovcom, ktorí sú vypočítaví, kým Kamenskí nechajú Zuzku rozhodnúť samu a do ničoho ju nenútia, tá je tichá, poslušná, chce každému vyhovieť, no v závere sa mení na hrdú, ráznu ženu). Palčíkovci mladým vyčítajú, že nie sú pracovití a Zuzke, že je k mužovi chladná (Ten sa medzitým schádza s Betou, kričí na Zuzku, ponižuje ju). Ona s ním čaká dieťa, napokon od Ďura odchádza a ten si do domu privádza Betu. Ďuro, podpichnutý Betou, začína vymáhať od Palčíka prepísanie majetku. Končí sa to konfliktom, pri ktorom Palčík so zbraňou Ď. vyháňa. Jadro hry je v zápase o majetok, ktorý nakoniec nikomu šťastie neprinesie. Beta odchádza od Ďura. Ďuro prosí Zuzku o odpustenie, no tá mu neverí a nechce sa k nemu vrátiť. Palčíkovci v závere sľubujú, že budú na jej syna pamätať a postarajú sa oňho. Dej rámcovaný vianočným časom (1 rok). Zuzka je najkrajšia Tajovského ženská postava.

Protikladné postavy: Zuzka (tichá, skromná, mravná)- Beta (márnivá, parádnica, vypočítavá, skazená), Zuzka (skromná, poslušná, obetavá, tichá)– Ďuro (lakomý, vypočítavý), Kamenskí (rozumní ľudia)- Ľavkovci (vypočítaví)