Realizmus vo svetovej literatúre (19. stor.)
– objektívne zobrazenie skutočnosti (realistické dielo je fotografiou svojej doby), spoločenská situácia: nástup kapitalizmu, vláda peňazí, rozvoj prírodných vied,

filozofické smery:
pozitivizmus (zakladateľ A. Comte - snaha objaviť pravdu, poznať skutočnosť, determinizmus – človeka ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa pohybuje (napr. Otec Goriot), znaky: námet zo súčasnosti, objektívne zobrazenie súčasného života, hrdinom je obyčajný človek zo všetkých spoločenských vrstiev, obľúbeným žánrom je román
konflikt: jedinec - spoločnosť

predstavitelia:
aglická lit.: Ch. Dickens (Pamäti Klubu Pickwickovcov, David Copperfield, Oliver Twist, Malá Doritka, Vianočná koleda)
francúzska: Stendhal (Červený a čierny, Kartúza parmská), Balzac, Guy de Maupassant (Miláčik), naturalizmus: Emile Zola (Nana, Brucho Paríža)
ruská: L. N. Gogoľ (Revízor, Mŕtve duše) A. S. Turgenev (Otcovia a deti), F. M. Dostojevskij (Zločin a trest), Idiot), L. N. Tolstoj (Anna Kareninová, Vojna a mier), A. P. Čechov (Tri sestry, ujo Váňa,...)

Vo francúzskej lit. sa vytvoril typ takej postavy – Honore de Balzac, v slovenskej lit. Martin Kukučín a J. Gregor Tajovský

Honore de Balzac - francúzsky spisovateľ, zakladateľ kriticko-realistického románu, študoval právo, venoval sa písaniu poviedok a románov (cca 91 románov), znaky jeho tvorby: podrobná úvodná expozícia, opisy prostredia a postáv, dej s napätím, úvahy, postavy prechádzajú z jedného románu do druhého – vracajúce sa postavy, konflikt – vyvrcholí v závere – postava buď zomiera, alebo pokračuje v inom románe), jeho dielo encyklopédiou parížskej spoločnosti a dokumentom doby – je kritikom a žalobcom spoločnosti, vystihol psychológiu ženských postáv alebo ľudí posadnutých nejakou vášňou (Otec Goriot), realistická typizácia (z každej spoloč. skupiny vyberie znaky typické pre túto skupinu – vytvorí postavu, jeho postavy determinované prostredím svojej doby, hrdina je produktom spoločnosti (Otec Goriot – spoločnosť ho robí takým, akým je – peniaze a majetok považuje za najdôležitejšiu hodnotu svojho snaženia)

Tvorba: Ľudská komédia (Dante: Božská komédia) cyklus asi 91 románov, je rozdelená do troch častí:
1. Štúdie mravov – sociálna problematika (Otec Goriot),
2. Filozofické štúdie – príčiny spoločenských síl (Šagrenova koža),
3. Analytické štúdie – princípy všetkého diania (Fyziológia manželstva),
ústredná trilógia Ľudskej komédie: Otec Goriot; Stratené ilúzie; Lesk a bieda kurtizán, ďalšie diela: Eugénia Grandetová, Gobseck, Bratanec Pons, Sesternica Beta, Šagrénova koža, Tridsaťročná

Balzacov výrok: Na dne každého vedomia leží päť frank.“ - hlavnou témou – peniaze (boli hnacou silou spoločnosti)

Otec Goriot – (podrobný obsah diela) autor zobrazuje sebaobetujúcu otcovskú lásku k dcéram, láska je degradovaná (nemá hodnotu) – ľútosť nad morálkou spoločnosti, poukazuje na všemocnosť peňazí vo francúzskej spoločnosti 19. Storočia, dej sa odvíja v niekoľkých dejových líniách (pozri zošit: Otec a dcéry, Eugen Rastignac), Goriot trpí nezdravou láskou k dcéram, všetko rozdá, zomiera opustený a priznáva, že: „Človek musí zomrieť, aby poznal, čo sú to deti.“ Dcéry ho poznajú len dovtedy, kým niečo má. Jeho omyl – bohatý výdaj dcér, rozdanie svojho majetku im – je najdôležitejšou úlohou jeho života. Práve túžba po majetku ovplyvnila konanie a morálku jeho dcér (Delphine- jej milencom sa stane Rastignac a Anastazie)- keď už nemal nič, nechali ho opusteného, neprišli na pohreb ani ho nezaplatili – pri zomierajúcom G. je Rastignac, ktorý ho spolu s kamarátom pochovajú

Takýmto modelom zhŕňania majetku je i starý Grandet v diele Eugénia Grandetová. Celú rodinu necháva v pocite, že sú chudobní, zhromažďuje majetok a a ž po jeho smrti sa manželka a dcéra dozvedia, že sú bohaté, ale preto nie sú šťastnejšie. Grandet bol presvedčený, že peniaze majú byť v pohybe.