a) Surrealizmus - čo znamená sur – nad, real – skutočný), realitu odráža v takom uhle, že sa javí iná, deformovaná, umelecký smer zač. 20. rokov 20. stor. vo Francúzsku (1. manifest surrealizmu 1924). Nadviazal na dadaizmus; tvorivý proces buduje na tzv. psychickom automatizme, magickom realizme, prelínaní sna a skutočnosti (automatický text, koláž, surrealistický objekt). Na Slovensku sa vyvíjal v špecifickej forme nadrealizmu.
Nadrealizmus - skupina básnikov, ktorá vstúpila do poézie v pol. 30 - tych rokov a existovala do konca 40 - tych rokov, hlavnými predstaviteľmi: R. Fábry, V. Reisel, P. Bunčák, J. Brezina, J. Lenko, Š. Žáry, programovo prvýkrát vystúpili zborníkom ÁNO a NIE – názvom vyjadrili svoje NIE vojne a fašizmu a ÁNO humanizmu, pokroku v umení

Znaky: ovplyvnený surrealizmom, musia siahnuť nad realitu – sen, fantáziu, predstavu, podvedomie (S. Freud), spoločenská situácia ovplyvnila témy a motívy nadrealizmu – strach pred vojnou, apokalyptické predstavy, strach z existencie, požiadavka revolučnej premeny sveta, polytematickosť básne – motívy: katastrofizmus, motívy smrti, tmy a zániku, forma: voľný verš – nepravidelný rytmus, chýba rým, nerozdeľuje slová na básnické a nebásnické, chýba interpunkcia, útvar: nepravidelné strofy, pásmo, veršom i jedno slovo, lyrizmus – uvoľnená obraznosť, psychický automatizmus – obrazy bez logickej súvislosti, odmieta rozumovú kontrolu, živosť, krčovitá krása, šokujúce – spájajú sa protikladné slová, genitívna metafora, opakovacie figúry (stereotypnosť), prúd asociácií

André Breton – francúzsky spisovateľ, básnik, zakladateľ a hlavný teoretik surrealizmu (Manifest surrealizmu), hnutie malo silne protimeštiacke zameranie a blízko k výtvarnej avantgarde

Ukážka č. 1 Báseň Za krásneho prísvitu (Muž a žena čisto bieli) – stretnutie s vybájenou ženou, jej obraz je plný najprekvapujúcejších metafor – často spojenie dvoch neočakávaných slov (ústa sú rady vybíjané šperkom...) personifikácií, svet prírody sa prelína s realitou existencie ženy, ktorá v jeho predstavách prináša víziu úžasného zážitku, čo patrične vyjadrí slovníkom, obrazmi, vidinami, hrou – veverica mu priloží bruško na prsia, šperkom. Slovník dopĺňa i civilizmami (cigaretový papier, koleso), text s obrazmi sa nekontrolovateľne rúti, aby vyjadril pocity, ktoré v sebe má, voľný verš, bez rýmov

Rudolf Fábry – zakladateľ slovenského nadrealizmu, do lit. Vstupuje ako 20-ročný zbierkou Uťaté ruky (1. dielo nadrealizmu u nás) s podtitulom Za cenu umenia vzdávame sa umenia, zb. má experimentálny charakter, ňou spisovateľ odmietol literárne tradície a celú klasickú poéziu, bola chápaná ako provokácia

Ukážka č. 2 Uťaté ruky – zvláštna grafická úprava, upútajú porozhadzované slová a pokus čítať z hociktorej strany prakticky zlyháva, príp. sa čitateľ môže pohrať s textom, hľadať jeho význam, ale zostáva prakticky pri pokuse. Čo k sebe patrí vlastne ani nevieme. Zámer upútať na prvý pohľad nezmyslom sa básnikovi podaril – aj on totiž cíti svoju dobu ako nezmysel. Cítiť chaos a je to aj v ďalšej básni.

Ukážka č. 3 Pokazený písací stroj – je obrazom chaosu doby – akoby to všetko naozaj napísal pokazený písací stroj, na spôsob koláže. Takto napísaná báseň mohla byť uverejnená aj v čase najprísnejšej cenzúry