Klasicizmus

Klasicizmus (17. – 18. str.) – zn. dokonalý

Spoločenská situácia:
- rozvoj vedy, záujem o vesmír a prírodné vedy
- nedochádza k rozsiahlym vojnám
- cirkev – terčom kritiky, Voltaire ju označuje za prekážku pokroku

Klasicizmus:
- umelecký smer, vznikol vo Francúzsku v 17. str. za vlády „kráľa Slnka“ Ľudovíta XIV.
- znaky: hľadanie krásy v pravde a v napodobňovaní prírody, hľadajú to, čo je nemenné
- chce zobraziť človeka vôbec – rôzne ľudské charaktery nadčasovo poňaté (hrdina, ničomník, lakomec, ...), postava nemenná!!!
- hlása striedmosť, rozumnosť a disciplínu (oproti baroku)

Zdroje inšpirácie:
- antika – je to druhý návrat k antike, na antike obdivovali najmä dokonalosť človeka a prírody (antika zobrazovala človeka na princípe trojjednoty dobra, pravdy a krásy)

- racionalizmus (z lat. ratio – rozum) – myšlienkový smer, rozum – jediný rozhodujúci zdroj poznania, zakladateľ racionalizmu: René Descartes

Literatúra sa prísne delila na žánre:
- vysoké: óda, elégia, epos, tragédia (námety – vznešené, nadčasové, z histórie, hrdinovia – príslušníci vysokých vrstiev, vládcovia, veľmoži, ...)
- nízke: bájka, satira, komédia (námety zo života nižších vrstiev a zo súčasnosti, hrdinovia – mohli byť aj ľudia z nižších vrstiev)
- nepripúšťalo sa ich prelínanie!!!

- búrlivý rozvoj drámy, vychádzala z antickej, preberala jej obsah a aj dokonalú formu, dodržiavala Aristotelovu zásadu troch jednôt: jednotu miesta, deja, času (hra sa mala odohrávať na jednom mieste, v priebehu 24 hod. a mala mať jednoduchý dej, preto nevznikali vedľajšie motívy, aj herečky – ženy)

Tragédia – mala za úlohu zobraziť ľudské cnosti, hlavne povinnosť voči štátu ako najvyšší záujem, ktorý stál nad osobnými
Komédia – zobrazuje veselé komické situácie, kde sú hrdinovia celkom obyčajní ľudia

- poézia – prevláda rozum a úvaha nad citom, presné pravidlá (Nicolas Boileau – Depréaux – nikola boaló depréó v diele Básnické umenie – súmernosť, logická jasnosť, štýlová disciplína – presnosť vyjadrovania a dodržiavanie štýlu)

Európska klasicistická literatúra

- tvorba – najdôležitejšie diela – drámy vo Francúzsku
Predstavitelia:

Pierre Corneille (pjer kornej)
- tvorca modernej tragédie, pre postavy hier rozhodujúce hrdinstvo, vlastenectvo, povinnosť a česť
- veršovaná tragédia: CID (sid), téma: španielsky rytiersky svet, kresťansky rytier
konflikt: láska – česť – povinnosť, v mravnej oblasti
postavy: Cid (Rodrigo), Chimena – nemá tragický záver
novosť hry: malý počet osôb, psychologizácia
jednota: času, miesta, deja
rezonéri: komentujú dej a posúvajú ho ďalej
verš: alexandrín (12-slabičný), Cid zabil Ximeninho otca

Jean - Baptiste Poquelin Moliére (žan batist poklen moljér)
- francúzsky dramatik, herec a riaditeľ divadelnej spoločnosti, s ktorou hral 13 rokov, zomrel počas jedného z divadelných predstavení, napísal 33 komédií
- problematika jeho diel: postavenie ženy v spoločnosti a v rodine, cynizmus feudálov, lakomosť, úlisnosť, svätuškárstvo, donášačstvo, pokrytectvo, snahy mešťanov o napodobnenie vidieckeho života, ...

Tvorba:
Mizantrop (odľud, ktorý nenávidí ľudí a stráni sa im) – kritiku obracia proti vypočítavosti šľachty
Mešťan šľachticom, Škola žien, Zdravý nemocný – komédie

Lakomec – komédia v 5 dejstvách
- autor chcel dokázať, že peniaze deformujú prirodzené ľudské vzťahy
- vykreslil typ starého, chorľavého lakomca Harpagona (arpagona - skupáň) zo všetkých strán – jednostranný typ lakomca, vzťah k peniazom robí z neho otroka, obmedzuje svoje deti Elizu a Kleanta, intriguje, okráda služobníctvo, strata peňazí – šialenstvo, koniec zmyslu života
- situačný a slovný humor
- jednota času, miesta a deja
- je napísaná v próze

Dej: Harpagonova dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom a syn Kleant miluje chudobnú Mariannu. Tu si chce zobrať za ženu H. Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu so starnúcim boháčom Anselmom. Keď zistí, že sa mu stratili peniaze, ktoré ukryl jeho šibalský sluha, je ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek. Po ubezpečení, že sa mu skrinka s peniazmi vráti a že Valér a Marianna sú Anselmovými deťmi, dáva súhlas na ich svadby.

Próza:
Jean de la Fontaine (žan d la fonten) - bájkar
- najúspešnejší klasicistický básnik, bájky komponoval ako malé drámy, vychádza z Ezopa a zo stredovekých moralistických bájok
- Bájky – dvanásťzväzkové dielo (o pokrytectve, klamstve, intrigách, hlúposti)

OSVIETENSTVO
- politická a spoločenská ideológia usilujúca sa o prekonanie náboženskej ideológie a absolutizmu,
- ľudia si sú od prírody rovní, má sa im vládnuť osvietene, nie despoticky
- rozšírilo sa v Anglicku a vo Francúzsku
- právo jednotlivca na slobodu myslenia a presvedčenia, dôraz na vzdelanie

Francúzska lit.: Voltaire – Candide alebo optimizmus – filozofická poviedka
Anglická lit.: Daniel Defoe (denjel difou) – Robinson Crusoe
Jonathan Swift (džonatan svift) – Gulliverove cesty – filozofický román (imaginárny cestopis), kritizuje súdobé pomery v Anglicku