Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Slovenská medzivojnová poézia

Slovenská medzivojnová poézia

- medzivojnové umelecké smery – predstavitelia, Lukáč, Smrek + J. Kostra
- v tomto období sa rozvíja viac rozličných smerov, niektoré nadväzujú na predvojnové, literatúru môžeme deliť podľa generačnej príslušnosti: najstarší nadväzujú na krasko - hviezdoslavovskú líniu,- mladí autori hľadajú nové cesty, prevahu mal nadrealizmus a symbolizmus

Literárne smery:
1. Prechodná generácia- Štefan Krčméry, Martin Rázus, nadviazala na tvorbu I. Krasko a P. O. Hviezdoslav
2. Neosymbolizmus- E.B. Lukáč
3. Vitalizmus –J. Smrek
4. Proletárska literatúra alebo ľavicová avantgarda – L. Novomeský, F. Kráľ
5. Nadrealizmus- Rudolf Fábry, Š. Žary, J. Lenko...
6. Katolícka moderna- R. Dilong, J. Silan...

2. Neosymbolizmus – pod vplyvom svetových symbolistov - motívy smútku, bolesti, tragika, skepsa, pesimizmus, vážne nadčasové problémy, náročná poézia subjektívno - meditatívneho charakteru
Znaky: 1. Pesimizmus, 2. Osamelosť, 3.vystupuje tam lyrický subjekt, 4. využíva sa metaforická básnická reč, 5. symboly

Emil Boleslav Lukáč („poeta doctus“ – vo svojej tvorbe využíva odborné termíny)
Jeho tvorba je v mnohom protikladná k tvorbe Jána Smreka, používa náročný slovník, štýl, symboly, výrazy z Biblie, mytológie, dejín, prvky rétoriky, voľný verš
- Spoveď - jeho prvá básn. zbierka, pesimistická, veľa bolesti, sebatrýzeň- dolorizmus.
- Dunaj a Seina - bás. zbierka, vzniká počas štúdia vo Francúzsku, pocit tragiky v cudzom meste porovnáva v nej cudzinu a domov, dedinu a mesto, cudzí svet sa mu zdá nepriateľský a má rád dedinu, v ktorej nachádza pokoj.

- O láske neláskavej - bás. zbierka, hlavnou témou je láska, v nadpise je použitý paradox, zobrazuje lásku, ako ju chápe on. Paradoxon – báseň zo spomínanej básnickej zbierky, na začiatku nie je rád, že ho ľúbi, chce búrlivú lásku, nechce pokoj v láske, nesmie byť šťastný, lebo šťastie pominie, bude nešťastný a toho sa bojí najviac (Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie. Len z kyprej pôdy pochybností, nám láska rastie.)
- Elixír - bás. zbierka, využíva spoločenskú problematiku, pesimizmus, hovorí o predtuche toho, že vypukne 2. svetová vojna, istotu sa snaží nájsť v domove
- Moloch - básn. zbierka, odmieta v nej vojnu, nacizmus
- Bábel - bás. Zbierka, to isté ako v Molochovi, obidve sú pomenované podľa bohov vojny a temna.

3. Vitalizmus
- je literárny smer, ktorý preferuje radosť zo života, oslavuje mier a život vo všetkých podobách, ospevuje a oslavuje lásku, prírodu, krásy sveta, vzdialené krajiny. Nachádzajú krásu v každodenných, všedných veciach
Ján Smrek (Čietek) – „poeta natus“
- Odsúdený k večitej žízni- prvá básnická zbierka, v tejto bás. zbierke sa prejavuje ešte symbolizmus, to znamená smútok, ale začínajú sa tam objavovať prvky vitalizmu, najmä v básni Dnes milujem Deň.
- Cválajúce dni – básn. zbierka, s touto bás. zbierkou sa zaradil medzi najvýznam. básnikov. Vyjadruje v nich pocity mladej generácie. Celá bas. zbierka je vitalistická, oslavuje životnú aktivitu, hovorí o láske, kráse mladosti. Niekedy využíva baladu, aby lepšie vystihol svoje pocity
- Božské uzly- bás. zbierka, využíva ľúbostné a prírodné témy, ide mu o intenzívne citové zážitky

- Básnik a žena- bás. skladba, obdivný vzťah k žene, skladá sa:1. V zasneženom parku, 2. Pokračovanie jarné, 3. Letná noc na vode, 4. Padajú listy, 5. Po desiatich rokoch, - na vyjadrenie lásky využíva ročné obdobia. Celá skladba je rozhovor medzi ženou a mužom, dialóg je flirtujúci.
- Zrno – uzatvára ňou vitalistické obdobie tvorby
Počas 2. svetovej vojny vydáva bás. zbierky: Studňa, Hostina.
- koncom 50-tych rokov – zb. Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy, pre deti: Maľovaná abeceda, Machule, kniha spomienok: Poézia, moja láska, bol aj prekladateľ.

Hlavné inšpiračné zdroje: mladosť, láska, krása, žena, oslava jej krásy (známe básne: Dievča v rozkvete, Mne dedinčanka stepilá, Balada o čerešňových kvetoch), túžba za cestovaním, radosť z poznávania sveta a ďalekých krajín, kladné životné hodnoty

4. Ľavicová avantgarda
- nazýva sa aj proletárska literatúra. Hlavní predstavitelia sa združovali okolo časopisu Dav.
- názov tohto časopisu vznikol podľa mien: Daňo Okály, Andrej Siracký, Vlado Clementis, témy vzbury, nespokojnosti, proletárskej revolúcie, bojová nálada, vyjadrovanie vecné, niektorí nepoužívajú metafory, symboly, epitetá, nepoužívajú interpunkciu, verše začínajú malým písmenom, nerýmujú sa, voľný verš

Laco Novomeský – jeho tvorba ovplyvnená i poetizmom, Nedeľa: jeho prvá bás. zbierka, volá sa preto tak, lebo podľa predstaviteľov avantgardy je poézia sviatkom

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk