Idea: celá novela vypovedá o hľadaní harmónie v živote (láska je osudová, ide o vyjadrenie lásky a šťastia (lásky získame a nájdeme, ak o ňu bojujeme, prekonávame prekážky, nevzdávame sa, dávame a nie berieme, dôležitá láska úprimná, oddaná), kresťanské ponímanie lásky – cnosť, mravnosť, čistota citov, pokora, prítomný kresťanský svetonázor

Postavy: diferencované podľa charakteru, mravných hodnôt (etická), podľa majetkového usporiadania postáv (sociálna), sú zobrazené na princípe kontrastu – jednoznačne diferencované podľa vlastností, keďže ide o rozprávku (kladné – záporné), nadnesené

Charakteristika hlavných postáv: MAGDALÉNA – kladná postava, pekná, čistá, jednoduchá, mierna, poslušná, pokorná, nemení sa, bola prinútená vydať sa za Potočného nielen pre majetok, ale preto, že ním bola znásilnená a otehotnela, ľúbila Petra, ženská, láskavá, iná ako ostatná, trpiteľka (cnostná žena žijúca v duchu kresťanských zásad, priam idealizovaná – najvyšší ideál), PETER – kladná postava, výnimočná postava – stelesnenie cností, chudobný tulák, ľúbi Magdalénu, má rád prírodu (vzťah ku koňom), pripomína ideál, citlivý, trpezlivý, nevzdáva sa, pekný muž, porazil Zápotočného v bitke (no myslí si, že Zápotočný nie je zlý, snaží sa ho pochopiť), bol skúsený, raz skoro zlyhal (prejavila sa v ňom túžba, náruživosť, no nakoniec ju potlačil a ostal verný mravným zásadám), mení sa – prechádza vývinom pod vplyvom lásky (z tuláka sa stáva človek, ktorý sa usadí, založí si rodinu, získa vzťah k pôde, domovu, ZÁPOTOČNÝ – záporná postava, zosobňuje všetko zlé – nadutý, chvastavý, hrubý, násilník, pije, z toho zošalie, vymyslí si mučenie koní, ktoré mu je osudné, je samoľúby, sebavedomý, náruživý, bohatý, pašerák koní (pašuje ich z nudy, zo zábavy), má rád Magdalénu, no je zúfalý z toho, že ho i po svadbe neľúbi (preto koná mnohokrát z nešťastnej lásky zlo), po Magdaléne túži preto, lebo je iná, nevinná a pekná, jediný peter ho chápal, uvedomoval si, že Zápotočný nie je až taký zlý, bol aj šťastný, no nemohol sa ubrániť zlým vlastnostiam, ktoré ho premohli

Čas, priestor, rozprávač:
- čas: biologický – prírodný, jar (jánske ohne), 30-te roky (hospodárska kríza – to svedčí o tom, že Peter musel prečkať krízu)
- priestor: Orava, ....... viacmiestny
- rozprávač: Peter – „ich“ forma – svedčí o subjektivizácii príbehu, Peter používa reč kvetnatú, metafory – umelecký štýl – lyrizácia textu - jeho reč nezodpovedá jeho sociálnemu zaradeniu

Jazyk literárneho diela: biblizmy (napr. Judáš, citácie z Otčenáša:“ aby som nevošiel do pokušenia“, „zasľúbená zem“, obrátiť sa „v prach“, „vykúpenie“),

František Švantner - jeho dielo predstavuje vrchol prózy naturizmu, pre jeho prózy charakteristické postavy – tajomné, utrpenie (postavy prežívajú vnútornú drámu a krízu), strach, hrôza, predstava smrti či smrť

Tvorba:
Novely , Malka – súbor ôsmich próz, Nevesta hôľ – román , najtypickejšie dielo slovenského naturizmu!, Dáma, sedliak, List – existencionálne novely , Život bez konca

Malka - zbierka ôsmich noviel, prostredie slovenských hôr - mimo civilizácie, vždy je v nich prítomná smrť, hory symbolizujú čistotu a harmóniu, svet dole má negatívne vlastnosti, postavy sú rozdelené ako v rozprávke na kladné a záporné, Malka pracuje v krčme u Micheľčíka, zaľúbi sa do nej valach Ondrej, kt. si ju chce vziať, no ona sa chce poradiť s bratom Jožom Šajbanom. Micheľčík odchádza na jarmok s 30-timi tisícmi a nevracia sa. Ondrej vidí Malku z príšelcom Jožom Šajbanom, ktorý jej dáva zakrvavenú košeľu, dovtípi sa, že je to Micheľčíkov vrah, ide ho udať dedine, no Malka mu prezradí, že je to jej brat. Ondrej ho ide varovať a na lúke nachádza mŕtvu Malku, ktorú zabili žandári, keď chcela varovať svojho brata.