Naturizmus - pochádza z lat. natura – príroda, starší názov – lyrizovaná próza, rozvíja sa v 30. – 40. rokoch 20. str.
Znaky:
1. lyrizácia – využíva umelecké postupy a prostriedky lyriky
2. vychádza z filozofie prírodného človeka – koná pudovo, nevie sa pretvarovať, niekedy nevie, odkiaľ pochádza, z akej rodiny, pôvod
3. čas biologický – dej sa meria vekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období (nevieme, čo sa deje so štátom, Európou a svetom)
4. prostredie: dedina, odľahlá samota, hole, salaše, lesy – mesto symbolom špiny a zla (odmietajú mesto a jeho morálku)
5. postavy – rozdeľujú sa na kladné a záporné, kladná je väčšinou ženská postava, ktorá je pasívna, často umiera alebo sa na nej pácha zlo, Magdaléna – trpiteľka, intenzívny citový život – zaplnený láskou – Peter,
- obyčajne výnimoční, zvláštni ľudia, tajomní, žijú v dôvernom, vzťahu s prírodou, konajú pudovo, živelne, pod vplyvom silných emócií, sú hlboko citovo založení
6. vplyv ľudovej slovesnosti – jazyk ľudový, hovorový
- útvary – rozprávka, ľudová symbolika (číslo tri), nadprirodzené , resp. nezvyčajné schopnosti postavy), zvieratá ako symbol dobra
- zameriavajú sa na zobrazenie konfliktu dobra – zla a na motívy s citovým nábojom, napr. láska, priateľstvo, detstvo
7. útvary: novela, poviedka – román – nie (slabá dejová línia – postava v prírodnom svete, ďaleko od ľudí, nemôže nadväzovať konfliktné sociálne vzťahy, ktoré by vytvorili dejovú líniu románu, kladie dôraz aj na vnútro postáv, na to, ako prežívajú udalosti !!!)
Predstavitelia:
- Ľudo Ondrejov (Slnko vystúpilo nad horu - vrchárska trilógia- Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy, známe sú jeho knihy pre mládež: Rozprávky z hôr, Africký zápisník, Príhody v divočine – láska k prírode a k zvieratám
- Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia (s podtitulom rozprávka) - románová novela s prvkami naturizmu, Motto: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“, kompozícia: 12 kapitol, ktoré nemajú názvy, sú označené číslom + epilóg
Dej: rámcuje postava Evy (v úvode mladá žena čakajúca na svojho manžela Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca deťom rozprávku
Ľudia zo sucha a neúrody obvinia Draka, takisto nájdu mŕtvolu a obvinia jeho, vražda opatrovníka, krádež dobytka - všetko pripisujú Drakovi.
Eva čaká na manžela Šimona je tehotná a čaká Drakovho syna. Šimon sa vracia domov a chlapi ho privítajú vetou: ,,Drak sa vracia.“ Dedina očakáva, že medzi Drakom a Šimonom vypukne konflikt. Richtár potrebuje dvoch chlapov na záchranu dobytka z hôr, a keďže je požiar dobytok nemá inú cestu len cez hory. Je to cesta náročná - podujal sa Drak. Dedina posiela za ním Šimona v nádeji, že ho zabije. Šimon počas cesty zistí, že Drak nie je až taký zlý. Drak vracia dobytok, získa si dedinu a privedie si budúcu manželku – Zošku.
V epilógu stará mama Eva dorozpráva vnúčikovi, že až potom, keď videla Draka s inou, pochopí , že jej životná filozofia mala byť po Šimonovom boku.
Prostredie: dedina, vrchárske prostredie Tatier (ožíva Kôprová, Tichá, Tomanova dolina – prostredie pod Kriváňom), príroda je súčasťou deja – Drak a Šimon sa stávajú súčasťou prírody,
Postavy: vykreslené kontrastne: kladné: Eva, Šimon Jariabek –pripomínajú expresionistické postavy, komunikujú málo, intenzívny citový život, záporné: Martin Lepiš Madlušovie (Drak), kt. má vlastnosti postavy naturizmu: tajomnosť (dedina hovorí, že je bosorák), neznámy pôvod, odlišný zjav (vysoký čierny, uhrančivý pohľad), rozhodnosť, šírenie nešťastia (sucho a neúroda, vražda dedinčanky, starého hrnčiara, krádež dobytka), no v skutočnosti samotár, introvert, Drak je kontrastný sám o sebe - navonok záporná postava (dedina mu prisudzuje zlé vlastnosti), no on taký nie je, dedinčania (anonymné postavy, vystupujú ako kolektív, nechávajú za seba konať jednotlivca), Zoška (Drakova milá, pôvodom Poľka)
Konflikt: dedina – Drak (dedinčania sú presvedčení, že práve Drak je pôvodcom všetkého zla v dedine – sucho, neúroda, vraždy, preto mu ublížia, vyženú ho z dediny, nakoniec však Drak získa ich dôveru – záchranou dedinskej čriedy)
Eva – Šimon, Drak (Eva ľúbi Draka, s ktorým má dieťa - vychováva ho stará mať, verí, že sa k nej a ich dieťaťu vráti, aj napriek tomu, že je vydatá za Šimona, napokon zistí, že jej šťastie je pri Šimonovi, ktorý ju ľúbi a v tichosti znáša svoj údel neľúbeného muža)
Rozprávač: prechádza z 3. os. sg. (autor nám tie isté udalosti ponúka pohľadom 3 očí: príchod Draka vidíme Evinými, Šimonovými aj očami dediny) do 1. osoby pl., lebo priberá k sebe čitateľa alebo postavu
Čas: biologický (napr. Drak sa vrátil „o Jáne“)
Rozprávkovosť príbehu: pomenovanie navonok zápornej postavy – Drak (ako v rozprávke, postava spätá s prírodou), šťastný koniec (Drak získa dôveru ľudí), prekonávanie prekážok (Drak zachráni dobytok, vďaka čomu dosiahne svoj cieľ – získa dôveru ľudí, možnosť bývať v dedine a kopať hlinu pod Peklom), ožíva viera v nadprirodzené javy (ľudia veria, že Drak je bosorák, prítomné postavy: vedmy, sudičky, ježibaby), stará mať rozpráva rozprávku, symbolika čísla tri (tri príchody Draka do dediny – v mladosti, návrat a v dospelosti)
Lyrizácia epického textu: metafory, personifikácie, lyrický opis, kde je nejaké zviera, expresívny opis prírody, umelecký štýl
Vplyv ľudovej slovesnosti: ľudový - hovorový jazyk
Margita Figuli - Tri gaštanové kone
Útvar: novela s prvkami naturizmu (má rozprávkový charakter)
- rozprávkovosť príbehu –šťastný koniec – dobro víťazí nad zlom, umelecké postupy typické pre rozprávku: TRIÁDA (tri kone, Peter trikrát zachráni Magdalénu, trikrát sa lúčia, trikrát jej Peter prisahá, až pri treťom stretnutí sa môžu vyznať so svojich citov, Peter má splniť preňho zdanlivo nesplniteľné tri úlohy (zanechať tulácky spôsob života, postaviť dom, tri kone), tri roky čakania, hrdina prekoná prekážky –nakoniec ho čaká víťazstvo a odmena, rozprávkové postavy Peter – „Popolvár“, Magdaléna – „Zlatovláska“, kontrast – dobré – Peter a Magdaléna, zlé – Zápotočný, najbližším druhom Petra je kôň (ako v rozprávke)
Analýza názvu:
Tri gaštanové kone – signalizujú spätosť s prírodou, kone sprevádzajú postavy po celý čas, začiatok novely – kone prichádzajú, koniec – kone odchádzajú, Kôň – zviera silné, dynamické, urastené, rýchle, symbol odvahy, vznešenosti, slobody, nezávislosti, osudu, diaľok, prírody, živlov, majetku (táto symbolika sa spája s postavou Petra), sú výnimočné, akýmsi znamením (Petrove kone – cítia lásku, chránia Magdalénu, lebo tušia, že ju má Peter rád Zápotočného kone – sú divé, útočné, prchké, boja sa ho, nakoniec aj pod ich kopytami Zápotočný umiera)
Konflikt: osobný (medzi Petrom a Zápotočným) – vyrastá z dobra a zla, mravný, etický (vyrastá zo sociálneho – majetkové usporiadanie postáv, hospodárska kríza), sociálny konflikt - vyrieši sa smrťou Zápotočného, víťazí mravnosť, láska, čestnosť, spravodlivosť, pravda – nájdeme to nielen v rozprávke, ale aj v kresťanstve (kresťanské cnosti, morálka) – sebaobetovanie, kresťanská pokora
Téma: ľúbostná téma, ktorá hovorí o príbehu lásky Petra a Magdalény, ktorej v ceste stojí sociálna prekážka – čiže sociálna nerovnosť, ktorú symbolizuje Zápotočný (ľúbostná téma so sociálnym pozadím)
Idea: celá novela vypovedá o hľadaní harmónie v živote (láska je osudová, ide o vyjadrenie lásky a šťastia (lásky získame a nájdeme, ak o ňu bojujeme, prekonávame prekážky, nevzdávame sa, dávame a nie berieme, dôležitá láska úprimná, oddaná), kresťanské ponímanie lásky – cnosť, mravnosť, čistota citov, pokora, prítomný kresťanský svetonázor
Postavy: diferencované podľa charakteru, mravných hodnôt (etická), podľa majetkového usporiadania postáv (sociálna), sú zobrazené na princípe kontrastu – jednoznačne diferencované podľa vlastností, keďže ide o rozprávku (kladné – záporné), nadnesené
Charakteristika hlavných postáv: MAGDALÉNA – kladná postava, pekná, čistá, jednoduchá, mierna, poslušná, pokorná, nemení sa, bola prinútená vydať sa za Potočného nielen pre majetok, ale preto, že ním bola znásilnená a otehotnela, ľúbila Petra, ženská, láskavá, iná ako ostatná, trpiteľka (cnostná žena žijúca v duchu kresťanských zásad, priam idealizovaná – najvyšší ideál), PETER – kladná postava, výnimočná postava – stelesnenie cností, chudobný tulák, ľúbi Magdalénu, má rád prírodu (vzťah ku koňom), pripomína ideál, citlivý, trpezlivý, nevzdáva sa, pekný muž, porazil Zápotočného v bitke (no myslí si, že Zápotočný nie je zlý, snaží sa ho pochopiť), bol skúsený, raz skoro zlyhal (prejavila sa v ňom túžba, náruživosť, no nakoniec ju potlačil a ostal verný mravným zásadám), mení sa – prechádza vývinom pod vplyvom lásky (z tuláka sa stáva človek, ktorý sa usadí, založí si rodinu, získa vzťah k pôde, domovu, ZÁPOTOČNÝ – záporná postava, zosobňuje všetko zlé – nadutý, chvastavý, hrubý, násilník, pije, z toho zošalie, vymyslí si mučenie koní, ktoré mu je osudné, je samoľúby, sebavedomý, náruživý, bohatý, pašerák koní (pašuje ich z nudy, zo zábavy), má rád Magdalénu, no je zúfalý z toho, že ho i po svadbe neľúbi (preto koná mnohokrát z nešťastnej lásky zlo), po Magdaléne túži preto, lebo je iná, nevinná a pekná, jediný peter ho chápal, uvedomoval si, že Zápotočný nie je až taký zlý, bol aj šťastný, no nemohol sa ubrániť zlým vlastnostiam, ktoré ho premohli
Čas, priestor, rozprávač:
- čas: biologický – prírodný, jar (jánske ohne), 30-te roky (hospodárska kríza – to svedčí o tom, že Peter musel prečkať krízu)
- priestor: Orava, ....... viacmiestny
- rozprávač: Peter – „ich“ forma – svedčí o subjektivizácii príbehu, Peter používa reč kvetnatú, metafory – umelecký štýl – lyrizácia textu - jeho reč nezodpovedá jeho sociálnemu zaradeniu
Jazyk literárneho diela: biblizmy (napr. Judáš, citácie z Otčenáša:“ aby som nevošiel do pokušenia“, „zasľúbená zem“, obrátiť sa „v prach“, „vykúpenie“),
František Švantner - jeho dielo predstavuje vrchol prózy naturizmu, pre jeho prózy charakteristické postavy – tajomné, utrpenie (postavy prežívajú vnútornú drámu a krízu), strach, hrôza, predstava smrti či smrť
Tvorba:
Novely , Malka – súbor ôsmich próz, Nevesta hôľ – román , najtypickejšie dielo slovenského naturizmu!, Dáma, sedliak, List – existencionálne novely , Život bez konca
Malka - zbierka ôsmich noviel, prostredie slovenských hôr - mimo civilizácie, vždy je v nich prítomná smrť, hory symbolizujú čistotu a harmóniu, svet dole má negatívne vlastnosti, postavy sú rozdelené ako v rozprávke na kladné a záporné, Malka pracuje v krčme u Micheľčíka, zaľúbi sa do nej valach Ondrej, kt. si ju chce vziať, no ona sa chce poradiť s bratom Jožom Šajbanom. Micheľčík odchádza na jarmok s 30-timi tisícmi a nevracia sa. Ondrej vidí Malku z príšelcom Jožom Šajbanom, ktorý jej dáva zakrvavenú košeľu, dovtípi sa, že je to Micheľčíkov vrah, ide ho udať dedine, no Malka mu prezradí, že je to jej brat. Ondrej ho ide varovať a na lúke nachádza mŕtvu Malku, ktorú zabili žandári, keď chcela varovať svojho brata.
