Naturizmus - pochádza z lat. natura – príroda, starší názov – lyrizovaná próza, rozvíja sa v 30. – 40. rokoch 20. str.

Znaky:
1. lyrizácia – využíva umelecké postupy a prostriedky lyriky
2. vychádza z filozofie prírodného človeka – koná pudovo, nevie sa pretvarovať, niekedy nevie, odkiaľ pochádza, z akej rodiny, pôvod
3. čas biologický – dej sa meria vekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období (nevieme, čo sa deje so štátom, Európou a svetom)
4. prostredie: dedina, odľahlá samota, hole, salaše, lesy – mesto symbolom špiny a zla (odmietajú mesto a jeho morálku)
5. postavy – rozdeľujú sa na kladné a záporné, kladná je väčšinou ženská postava, ktorá je pasívna, často umiera alebo sa na nej pácha zlo, Magdaléna – trpiteľka, intenzívny citový život – zaplnený láskou – Peter,
- obyčajne výnimoční, zvláštni ľudia, tajomní, žijú v dôvernom, vzťahu s prírodou, konajú pudovo, živelne, pod vplyvom silných emócií, sú hlboko citovo založení
6. vplyv ľudovej slovesnosti – jazyk ľudový, hovorový
- útvary – rozprávka, ľudová symbolika (číslo tri), nadprirodzené , resp. nezvyčajné schopnosti postavy), zvieratá ako symbol dobra
- zameriavajú sa na zobrazenie konfliktu dobra – zla a na motívy s citovým nábojom, napr. láska, priateľstvo, detstvo
7. útvary: novela, poviedka – román – nie (slabá dejová línia – postava v prírodnom svete, ďaleko od ľudí, nemôže nadväzovať konfliktné sociálne vzťahy, ktoré by vytvorili dejovú líniu románu, kladie dôraz aj na vnútro postáv, na to, ako prežívajú udalosti !!!)

Predstavitelia:
- Ľudo Ondrejov (Slnko vystúpilo nad horu - vrchárska trilógia- Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy, známe sú jeho knihy pre mládež: Rozprávky z hôr, Africký zápisník, Príhody v divočine – láska k prírode a k zvieratám
- Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia (s podtitulom rozprávka) - románová novela s prvkami naturizmu, Motto: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“, kompozícia: 12 kapitol, ktoré nemajú názvy, sú označené číslom + epilóg

Dej: rámcuje postava Evy (v úvode mladá žena čakajúca na svojho manžela Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca deťom rozprávku

Ľudia zo sucha a neúrody obvinia Draka, takisto nájdu mŕtvolu a obvinia jeho, vražda opatrovníka, krádež dobytka - všetko pripisujú Drakovi.
Eva čaká na manžela Šimona je tehotná a čaká Drakovho syna. Šimon sa vracia domov a chlapi ho privítajú vetou: ,,Drak sa vracia.“ Dedina očakáva, že medzi Drakom a Šimonom vypukne konflikt. Richtár potrebuje dvoch chlapov na záchranu dobytka z hôr, a keďže je požiar dobytok nemá inú cestu len cez hory. Je to cesta náročná - podujal sa Drak. Dedina posiela za ním Šimona v nádeji, že ho zabije. Šimon počas cesty zistí, že Drak nie je až taký zlý. Drak vracia dobytok, získa si dedinu a privedie si budúcu manželku – Zošku.
V epilógu stará mama Eva dorozpráva vnúčikovi, že až potom, keď videla Draka s inou, pochopí , že jej životná filozofia mala byť po Šimonovom boku.

Prostredie: dedina, vrchárske prostredie Tatier (ožíva Kôprová, Tichá, Tomanova dolina – prostredie pod Kriváňom), príroda je súčasťou deja – Drak a Šimon sa stávajú súčasťou prírody,

Postavy: vykreslené kontrastne: kladné: Eva, Šimon Jariabek –pripomínajú expresionistické postavy, komunikujú málo, intenzívny citový život, záporné: Martin Lepiš Madlušovie (Drak), kt. má vlastnosti postavy naturizmu: tajomnosť (dedina hovorí, že je bosorák), neznámy pôvod, odlišný zjav (vysoký čierny, uhrančivý pohľad), rozhodnosť, šírenie nešťastia (sucho a neúroda, vražda dedinčanky, starého hrnčiara, krádež dobytka), no v skutočnosti samotár, introvert, Drak je kontrastný sám o sebe - navonok záporná postava (dedina mu prisudzuje zlé vlastnosti), no on taký nie je, dedinčania (anonymné postavy, vystupujú ako kolektív, nechávajú za seba konať jednotlivca), Zoška (Drakova milá, pôvodom Poľka)