Tennessee Williams - Električka zvaná túžba

- jedna z najúspešnejších hier autora (SND 1964)
- psychologická dráma; jednoaktovková hra
- ovplyvnená existencializmom a psychoanalýzou; dielo vniká do psychiky človeka tzv. Psychoterapia.
- prítomnosť násilia, alkoholizmu, sexu - kritika v minulosti, súčasnosť dnes.
- naturalistické zobrazovanie muža, akých bolo v jeho spoločenskom prostredí veľa.

Postavy:

Blanche Dubois:
slobodná žena, zatajujúca svoj vek a minulosť, hrajúca sa na dievčatko, alkoholička s pochybnou povesťou, ktorá je viac obeťou ako vinníčkou: vyrastala medzi mŕtvymi a chorými s nahluchlou tetou, jej cieľom bolo nájsť lásku a udržať sa pri zdravom rozume.

Stanley:
pôvodom Poliak, potrpí si na vzhľad tzv. imidž muža, cieľavedomý, povýšenecký, jeho záujmy: práca, kolky, poker, sex a alkohol; svoju manželku Stellu miluje až tak, že mu nerobí problém byť jej neverný aj s jej vlastnou sestrou či zbiť ju, ale nerobí si preto výčitky: „ On je chlap a ona si to, podľa neho, koledovala od prvého dňa.“

Dej:

Odohráva sa na jar, v lete a na začiatku jesene v New Orleanse; prostredie sa nemení (dom a byt Stanleyho a Stelly), zakotvenosť prostredia.

Dej začína príchodom Blanche k sestre Stelle :“Od príchodu Blanche do mesta je prítomná symbolika, ktorá ohlasuje tragický osud Blanche. K bytu sestry sa dostane električkami Túžba a Cintorín“. Blanche kritizuje a hodnotí jej byt, pretože je zvyknutá na istú úroveň, hrá zo seba dámu a vyčíta jej prečo odišla z Belle Reve a nechala ju tam samu, Blanche prišla o dom a ozajstný dôvod prečo navštívila sestru boli peniaze i keď navonok sa správala úplne inak. Domov prichádza Stanley, ktorý sa pripravuje na partičku pokru a ženy odchádzajú do mesta.

Pred odchodom sa Blanche spoznala s Mitchom s ktorým neskôr začala chodiť a hrala na neho nevinné dievčatko tajila vek i minulosť: „nemohol jej vidieť tvár v dennom svetle, nikdy sa nestretli popoludní“. Stanley si preverí jej minulosť a dozvie sa všetky tie hrozné veci z Blanchinho života: „Bývala v hoteli Flamengo a odtiaľ ju pre nenormálne správanie museli vyhodiť.

V meste Laurel bol vojenský tábor a vojaci mali zakázané navštíviť jej byt. Bola zo školských služieb vyhodená, pretože sa zaplieta so 17-ročným chlapcom“. Stanley všetko povie Stelle a Mitchovi. Blanche má narodeniny je smutná lebo nemôže zavolať Mitcha a Stanley jej smútok znásobí darovaním spiatočného cestovného lístku. Stella dostala pôrodné bolesti a odchádza do nemocnice. Mitch prichádza a myslí si, že Blanche je blázon: „ Blanche pobehuje po byte, zdá sa jej, že počuje tú istú melódiu, na ktorú tancovali s manželom svoj posledný tanec. Mitch hudbu nepočuje“ a povie jej, že sa s ňou neožení, ona mu vysvetlí minulosť: „ Smrť zostala. Opak smrti je túžba. Čuduješ sa teda? Ako sa môžeš čudovať!

Neďaleko belle reve, prv ako sme stratili belle reve, bol tábor, kde cvičili mladých vojakov. V sobotu večer chodievali do mesta, aby sa spili a na ceste domov, pritackali sa na náš trávnik a kričali: Blanche, Blanche!!“ Stanley zneužije situáciu. Je doma sám s Blanche a chce to čo mu na začiatku ponúkala. Bráni sa fľašou ale Stanley ju premôže a odnesie do spálne. Blanche sa sestre zdôverí, ale tá jej to neverí. Blanche už nedokáže riešiť sama situáciu, vymýšľa si situácie (napíše bohatému priateľovi a bude u neho bývať). Stanley sa postará, aby si prišiel po ňu lekár z psychiatrickej liečebne. Stellu veľmi boli, že vlastnú sestru odprevádza do blázinca.