„Už ma to tu nebaví!“ skríkol čert Adolf pri večeri. „Chcem zažiť nejaké dobrodružstvo! Stále tu len prichádzajú a prichádzajú nové a nové tváre. Nemám rád toto miesto. Je tu strašná nuda a nič zaujímavé sa tu nedeje.“
Na začiatok vám chcem opísať prostredie, na ktoré čert Adolf tak strašne nadáva. Býva v obyčajnom malom pekelnom mestečku, Uhlierovce, kde je strašné teplo a smrad. „Nechápem, prečo stále prikurujú, nie je tu už dosť teplo?“ sťažuje sa čert Adolf, keď vidí ako robotníci hádžu do pecí tony a tony čierneho uhlia.
Uhlie získavajú veľmi zvláštnym spôsobom. Najskôr ich čaká asi trojdňový let od stredu zeme tesne k zemskej kôre, kde si vyhliadnu perfektné miesto, odkiaľ vezmú uhlie. Majú totižto veľmi dobrý čuch a zacítia ho. Potom dajú signál svojim kamarátom v nebi, ktorí zatelefonujú na ústredňu firmy „UHLIE v momente“, kde uskutočňujú zhadzovanie bômb na bane s uhlím. Keď to vybuchne, celá baňa sa prepadne a padá a padá priamo do zásobníkov, ktoré už sú pripravené v strede pekla. Kladiete si otázku, prečo svojim kamarátom do neba nezavolajú priamo z pekla? To je veľmi jednoduchá, nie je tam signál. A takisto, prečo nezavolajú priamo firme? Pretože nemajú licenciu na hovory do takej diaľky.
Keďže čert Adolf nebol ešte dospelý, nemohol s robotníkmi letieť po uhlie. Dnes prišiel jeho deň, keď konečne dospel a práve dneska bol ten deň, keď sa chodí po uhlie. Krajší narodeninový darček si ani nemohol želať. Pochystal si teda veci a išiel na loď. Mal pred sebou dlhý trojdňový let a sám nevedel, čo tam bude počas neho robiť.
Ledva odštartovali a už je tu prvý problém. Nemajú dosť paliva, lebo po poslednom lete zabudli dotankovať. A bol to práve on, kto mal doplniť zásobník. Po asi troch hodinách pristáli na jednej jedinej pumpe, ktorú mali po ceste. Bez problémov natankovali a vybrali sa smerom hore. Keď už boli veľmi blízko cieľa, začala strašná búrka, ohnivé kvapky padali na loď a každým dopadom ju viac a viac ničili. Samozrejme, toto bola tiež jeho vina, lebo mal pozrieť predpoveď počasia, ale keďže je ľajdák, vykašľal sa na to. „Toto je to čo si chcel? Toto je to tvoje dobrodružstvo? Už si so sebou spokojný?“ spytuje si svedomie čert Adolf , ktorý si uvedomuje, že kvôli nemu môžu všetci zomrieť. No našťastie, raz za čas sa mu aj niečo podarilo a nebyť jeho skvelých astronomických žuvačiek a ľadometu, bolo by po nich.
Ľadometom zamrazil ohnivé mračná a žuvačkami s vynikajúcou lepiacou schopnosťou polepil celú loď
A tak sa všetci živí a zdraví dostali hore, aby zavolali kamošom v nebi a pri spiatočnej ceste ich už nič vážne nečakalo.
Čert Adolf dostal od Peklára vyznamenanie a stal sa najuznávanejším čertom v ich malom pekelnom mestečku, Uhlierovce.