Obľúbenosť bájok potvrdzuje skutočnosť, že majú veršovú aj prozaickú podobu. Bájka má významné miesto aj v slovenskej literatúre.
Verše o hašterivých vrabcoch a kohútovi sú smiešne, komické. Prostredníctvom zvady vrabcov sa autor vysmieva hlúposti, neznášanlivosti a iným nepekným vlastnostiam ľudí. Na vykreslenie určitej príhody využíva humor a satiru. Satira ostrý a útočný výsmech.
Bájka môže mať podobu: epického rozprávania, ale aj podobu viazanej umeleckej reči – básne. Podľa toho, ktorý literárny druh si autor zvolí na vyjadrovanie svojho zámeru. Využíva aj primerané jazykové a štylistické prostriedky.
Autor bájky niekedy nevýslovný svoj názor priamo a využíva umelecký jazykový prostriedok, ktorý mu umožňujevyjadriť sa obrazne – nepriamo, utajene. Tento umelecký jazykový prostriedok sa nazýva alegória – inotaj.
Ezop
Bol starogrécky autor a zakladateľ bájok. Patrí dodnes k najznámejším bájkarom. Pôsobil v Gréckuasi v 6. st. pred Kr. Jeho tvorba sa spočiatku prednášala len ústne a zozbieral ju až v 3. storočí pred Kristom. Autorom latinského veršovaného spracovania je Phaedrus. O jeho živote toho nie je veľa známe, narodil sa pravdepodobne ako otrok v Sardách v Malej Ázii. Iné zdroje uvádzajú, že bol mrzák a fyzicky chorý. V jeho bájkach vystupujú zvieratá, predmety alebo
rastliny, ktorým prisudzuje ľudské vlastnosti.
Každá bájka obsahuje na konci väčšinou poučenie. Hrdinami jeho bájok sú predovšetkým zvieratá a to všeobecne známe. Takisto však písal bájky, v
ktorých vystupovali jednoduchí ľudia, kde poukazoval na lakomosť či chamtivosť. Jeho tvorba sa stala postupom času známou na celom svete. Ezop zomrel v Delfách.
Ivan Andrejevič Krylov
Pochádzal z chudobnej dôstojníckej rodiny. Nikdy nedosiahol vyššie školské vzdelanie, avšak získal široký rozhľad ako samouk. Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako knihovník. Písal satirické divadelné hry. Svetovú slávu mu priniesli bájky, ktorých od roku 1809 vytvoril okolo dvoch stoviek. Kritizujú nielen zlé ľudské vlastnosti,
ale majú predovšetkým sociálny podtext – nastavujú zrkadlo vtedajšej ruskej spoločnosti (1769-1844).
