„ Musí to byť krásne, aby decká po prečítaní volali: Ešte! Ešte! Musíto byť také neuveriteľné, že tomu hneď každý uverí! Musí to byť napísané nehorázne, čiže s nehou, ale rázne! Ak je to smiešne, nech to nie je na smiech, a ak je to smutné, nech to nie je do plaču.“
Daniel Hevier




V starom čísle novín Národná obroda, ktoré už dnes nevychádzajú (2004) napísala o Danielovi Hevierovi redaktorka Dagmar Bohušová : „Pre deti sa stal kúzelníkom, klaunom i uspávačom na dobrú noc, pre dospievajúcich a dospelých majákom. A kritici ho považujú za jedného z najtvorivejších autorov v histórii Slovenskej literatúry.“
Musí to byť veľmi vzácne, ak sa umelec stane známy a slávny už počas svojho života. Myslím si, že je veľmi potešujúce, ak sa o takom umelcovi učíme v škole. Najmä, ak je týmto umelcom spisovateľ, ktorý pochádza zo Slovenska, žije na Slovensku v Bratislave, a ešte k tomu aj učí na našom Gymnáziu pre mimoriadne nadané deti.
Daniel Hevier je všestranný a veľmi tvorivý súčasný slovenský spisovateľ. Narodil sa v roku 1955 v Bratislave. Jeho rodičia boli učitelia a svoju mladosť prežil v Prievidzi. Tam chodil do gymnázia a tam začali aj jeho prvé literárne pokusy. Ako študent prispieval do rôznych literárnych a detských časopisov. Počas štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval estetiku a slovenský jazyk, pracoval ako redaktor literárnej redakcie vo vtedajšom Československom rozhlase v Bratislave. Od roku 1982 do r. 1989 bol v slobodnom povolaní, teda nebol zamestnaný a pôsobil ako profesionálny spisovateľ. Potom pracoval ako šéfredaktor vydavateľstva literatúry pre deti Mladé letá. Od roku 1992 vedie vlastné literárne vydavateľstvo Hevi v Bratislave.
Spisovateľ Daniel Hevier sa vo svojej tvorbe venuje písaniu pre dospelých aj pre deti. Píše poéziu, teda básne, prózu, prekladá knihy z iných jazykov do slovenčiny, píše rozhlasové hry a rozprávky, divadelné hry pre deti, televízne scenáre. Dokonca píše aj texty piesní. Okrem literárnej tvorby sa Daniel Hevier venuje čiastočne maľovaniu a ilustrovaniu kníh.
Z celej šírky literárnej tvorby Daniela Heviera uvediem aspoň niekoľko príkladov:

Knihy pre dospelých:
Poézia : Nočný predaj nádeje (vydavateľstvo Hevi – 1994)
Biela horí najdlhšie ( Hevi – 2003 )

Próza : Chcete byť šťastní ? Opýtajte sa ma, ako na to...( Hevi – 1997 )
Knihy pre deti :
Poézia : Hovorníček ( Mladé letá – 1992 )
Fúzy od čokolády ( Hevi – 1994 )

Próza : Strašidelník / Protistrašidelná knižka pre nebojácne deti/ (Aspekt – 1999 )
Psík, ktorý chodí do práce ( Hevi – 2000 )

Divadelné hry pre deti : Krajina Zázračno
S deťmi sa dá dohodnúť

Televízne scenáre : Od Kuka do Kuka

Texty piesni pre skupinu TEAM, Pavla Hamela a ďalších

Daniel Hevier sa vo svojej tvorbe zaoberá problémami každodenného života a snaží sa v ňom vidieť tu lepšiu stránku a na niektoré nedostatky poukazuje jemným a láskavým humorom. Jeho slová a vety znejú krásne a ľahko. Vtip, ktorý je prirodzenou súčasťou Hevierovej tvorby má skôr pohladiť ako ublížiť. Hľadá cesty k dobru a morálnym hodnotám. V knihe Elektronický klaun (1983) upozorňuje na prílišný vplyv technickej civilizácie. Spisovateľ sa nevyhýba ani problémom, ktoré sú v súčasnosti veľmi aktuálne aj u nás a to drogy, rasizmus, xenofóbia (odpor voči cudzincom) vo svojich dielach napríklad Krajina AGORD, Sonety pre skínov.
Spisovateľ Daniel Hevier v jednom rozhovore pre noviny povedal, že si u nás málo ceníme talenty detí a málo ich využívame. Možno preto on sám venuje väčšinu svojej tvorby deťom a vynakladá veľa priestoru aj pre prácu s deťmi.