Tej, čo ma minula

Chaosom všedných dní ulica ohlušená.
Majestát bolesti a zahalená v smútku,
Hrajúc sa s kabelkou a krotiac túhu prudkú,
Šla krokom kráľovským vysoká štíhla žena.

Hybká a vznešená. Nádherné nohy sošné!
A ja som pil a pil jej oči temný vír,
To nebo búrlivé, zmámený ako vo sne!
Jej rozkošnícky žiaľ ma nežne zavraždil.

Záblesk a potom tma .. unikajúca navždy.
Tvoj pohľad záhadný mi možno život vrátil,
Už ťa viac nenájdem, už navždy som ťa stratil.
Inde a ďaleko, po čase .. nikdy asi,
Neviem, kam odchádzaš, ty neznáš moje trasy,
Teba by miloval, to iste vedela si!






Trópy a figúry:

epiteton ornans: chaosom všedných dní, ohlušená
kráľovským
záhadný
epiteton constans: prudkú
vysoká štíhla
inverzia: chaosom všedných dní ulica ohlušená
perifráza: majestát bolesti a zahalená v smútku
epizeuxa: pil a pil
prirovnanie: zmámený ako vo sne
oxymoron: rozkošnícky žiaľ
poetizmus: neznáš
proziopéza: .. unikajúca navždy
metafora: jej rozkošnícky žiaľ ma nežne zavraždil
tvoj pohľad záhadný mi možno život vrátil
anafora: už ťa viac nenájdem, už navždy som ťa stratil.