referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Chronologický prehľad literárnych smerov a autorov
Dátum pridania: 10.12.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kikaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 353
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 15.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 26m 10s
Pomalé čítanie: 39m 15s
 

Chronologický prehľad literárnych smerov a autorov

Klasicizmus / 18.stor./ - Ján Hollý – básnik , Ján Kollár - básnik
Romantizmus / 19.stor./ - Pavol Dobšinský – zberateľ ľud.slovesnosti, Ján Botto - básnik, Janko Kráľ - básnik, Samo Chalupka - básnik, Andrej Sládkovič - básnik, Ľudovít Štúr – básnik, prozaik, jazykovedec, novinár, politik
Realizmus / 20.stor./ - Pavol Ország Hviezdoslav - básnik, Jozef Gregor – Tajovský - prozaik, Martin Kukučín - prozaik
Symbolizmus / 20.stor./ - Ivan Krasko - básnik, Janko Jesenský – básnik, prozaik
Moderná literatúra 20. a 21.storočia:
Jozef Cíger – Hronský – prozaik, básnik, autor dets.literatúry
Maša Haľamová – poetka, prozaička, autorka dets.lit.
Martin Rázus – prozaik, básnik, dramatik, autor dets.lit.
Ján Smrek - básnik
Mária Ďuríčková – poetka, prozaička, autorka dets.lit.
Ladislav Mňačko - prozaik
Milan Mináč – prozaik, novinár
Ľubomír Feldek – prozaik, básnik
Tomáš Janovic – básnik, prozaik
Jaroslava Blažková - prozaička
Vincent Šikula - prozaik
Ladislav Ballek - prozaik
Milan Lasica, Július Satinský – prozaici, dramatici, autori textov piesní
Štefan Moravčík – prozaik, básnik
Milan Ferko - prozaik
Daniel Hevier – prozaik, básnik
Dušan Dušek – prozaik, básnik
Ján Pavlovič – prozaik, básnik
Predstavitelia národných literatúr patriacich do svetovej literatúry:
Česká národná literatúra
Karol Jaromír Erben – básnik,
Božena Němcová – zberateľka ľud.slovesnosti, prozaička
Jan Neruda – básnik, prozaik
Alojz Jirásek – prozaik
Karel Čapek – prozaik, dramatik
Jasef Seifert – básnik
Francúzska národná literatúra - Daniel Defoe – prozaik, Jules Verne – prozaik
Nemecká nár.literatúra - Johan Wolfgang Goethe – básnik, prozaik
Ruská národ.literatúra
- Alexander Sergejevič Puškin – prozaik, básnik, dramatik
Poľská národ.literatúra - Henrik Sienkiewicz – prozaik
Maďarská národ.literatúra - Sandor Petofi – básnik
Dánska národ.literatúra - Hans Christian Andersen – prozaik, dramatik
Americká nár. literatúra - Mark Twain – prozaik
Charakteristika literárnych smerov
Klasicizmus – literárny smer 18.storočia, ktorý sa prejavoval návratom k antickým vzorom a uprednostňovaním rozumu. Vzorom v kompozícii aj forme sú antický básnici Homér a Vergílius. Silnejú myšlienky humanity, slovanskej vzájomnosti a lásky k národu, na ktorú naväzuje literárny smer romantizmus.
Romantizmus – literárny smer 19.storočia, tvorí ho generácia autorov patriacich medzi štúrovských básnikov a prozaikov. Tento smer predstavuje slobodnú tvorivosť, čerpá z ľudovej tvorby /slovesnosti/ a uplatňuje subjektívnu stránku umelcovho vzťahu ku skutočnosti. Uprednostňuje cit pred rozumom. V slovenskej literatúre je romantizmus pevne spätý s národným obrodením. Nad osobnými citmi a záujmami víťazí láska k vlasti, k národu. Hlavný literárny druh - poézia /ponášky na ľud. piesne a balady/, próza – historická povesť.
Symbolizmus – moderný literárny smer 20.storočia, v ktorom hlavnú úlohu hrá SYMBOL ako základný vyjadrovací prostriedok básnika.
Moderná literatúra 20.a 21.storočia – sa uberá rôznymi smermi a štýlmi v lyrike próze aj dráme.


Prehľad biografie a tvorby autorov


Ján Hollý – nazývaný „slovenský Homér“, básnik tvoriaci v bernolákovčine, autor cyklu 21 idylických básní Selanky.Veľká autorita pre štúrovcov. Boli sa s ním radiť o kodifikácii slovenčiny.
Andrej Sládkovič /Krupina-Radvaň/ – vlastným menom Braxatoris. Patril k najobľúbenejším štúrovským básnikom. K jeho najvýznamnejším dielam patrí lyrickoepická básnická skladba Detvan, lyrická skladba Marína. Obhajoba utláčaného národa je báseň Nehaňte ľud môj.
Janko Kráľ - /Liptovský Mikuláš-Zlaté Moravce/ - Najrevolučnejší básnik z generácie štúrovcov. Zdôrazňoval sociálne práva Slovákov. Je jedným z prvých básnikov tvoriacich v spisovnej slovenčine štúrovcov. Známe sú jeho balady: Zverbovaný, Zabitý, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko a revolučné básne – Orol, Krajinská pieseň, Jarná pieseň.
Ján Botto - /Vyšný Skalník-B.Bystrica/ - predstaviteľ básnikov štúrovskej generácie, čerpal z ľudovej poézie, využíval jej obraznosť. Úspech získal básnickou skladbou Smrť Jánošíkova. Známe sú aj jeho balady: Dva hroby, Žltá ľalia, Margita a Besná, Lucijný stolček.
Samo Chalupka – autor mnohých krásnych epických básní, predstaviteľ štúrovcov, známe sú jeho epické básne s protitureckou tematikou: Branko, Turčín Poničan. Významná je aj skladba Mor ho! s historickou tematikou, v ktorej poukazuje na zápas Slovanov o voľnosť a slobodu.
Pavol Dobšinský – jeho záujem sa sústredil najmä na folkloristiku. Zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Vydal 90 rozprávok v 8 zošitoch, ktoré pod spoločným názvom : Prostonárodné slovenské povesti.
Pavol Ország – Hviezdoslav - /Vyšný Kubín – Dolný Kubín/ - je autorom rozsiahleho básnického diela, ktoré vyšlo v niekoľkých zbierkach. Písal lyriku, epiku aj drámu. Dostal prívlastok „ najväčší slovenský básnik“. Z lyrických zbierok sú známe: Letorosty, Žalmy a hymny. Epické skladby sú: Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, Hájnikova žena. A epické skladby kratšieho rozsahu sú: Zuzanka Hraškovie, Na Luciu. Drámu napísal jednu: Herodes a Herodias.
Martin Kukučín – veľký význam má jeho poviedková tvorba. Námety čerpá najmä z dedinského prostredia. Vo svojich poviedkach kritizuje negatívne vlastnosti hlavných hrdinou z ľudu, ale aj spoločenské pomery v spoločnosti: Rysavá jalovica, Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie. Spomienky na študentské roky uplatnil v novele: Mladé letá. Svoj pobyt na ostrove Brač, kde pôsobil ako lekár využíva v románe Dom v stráni.
Jozef Gregor – Tajovský- je autorom mnohých poviedok, v ktorých sa vracia do svojho detstva prežitého u starých rodičov: Žliebky, Do konca a iné. Tiež kritizuje spoločenské pomery: Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb a iné. Písal aj dramatické diela: Statky – zmätky a Ženský zákon, ktoré sa dodnes hrajú na slovenských divadelných scénach

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.