7.ROČNÍK
1. Anekdota – je krátky epický príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, ktorá má neočakávaný záver s humorným vyznením. Podmienkou dobrej anekdoty je krátky rozsah, vtip a nečakaná pointa.
2. Aforizmus – je stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú všeobecne platnú myšlienku.
3. Hlavný myšlienka/autorský zámer/ a téma tvoria obsah literárneho diela. Na vyjadrenie hl. myšlienky prostredníctvom určitej témy si autor vyberá rôzne formy – epické, lyrické alebo dramatické.
4. Ak má báseň základné črty epického rozprávania – príbeh, dej, hrdinu, hovoríme o epickej básni / Samo Chalupka – Branko.
5. Pieseň je najrozšírenejší typ básne, ktorý spája poéziu s hudbou. Člení sa na strofy a vyznačuje sa znakmi poézie/ rým, rytmus, refrén, metafora, epiteton, opakovanie/.
6. Populárna pieseň je určená širokým vrstvám obyvateľstva. V texte vyjadruje pocity generácie a doby, v ktorej vzniká. Hudba zväčša podlieha módnemu vkusu./ Jožo Urban – Voda, čo ma drží nad vodou, Boris Filan – Mláďatá, Kamil Peteraj – Mince na dne fontán
7. Dobrodružná literatúra sa vyznačuje pútavým dejom, ktorý je vrstvený do prekvapujúcich dramatických situácií. Zdôrazňuje moment nebezpečenstva. / Ernst Hemingway – Starec a more, František C. Kubernát – Rysie kože/
8. Historická literatúra čerpá námety z dávnej minulosti, zobrazuje jednotlivca, spoločenské udalosti. Historické fakty a udalosti prispôsobuje autor svojmu zámeru./ román Jána Hrušovského – Jánošík/ Ak v diele použije námet z minulosti a vyznačuje sa aj dobrodružným dejom, hovoríme o historicko – dobrodružnom románe.
9. Napätie a dramatické situácie vytvára autor pomocou krátkych viet, jednoduchých súvetí, nedopovedaných výpovedí, zvolacích a opytovacích viet.
10. Western – je dobrodružné epické dielo, ktoré čerpá námet z čias osídľovania Divokého západu, z prostredia kovbojov, Indiánov a jeho hlavnou myšlienkou je boj za spravodlivosť./ Karl May – Šľachetnosť Old Shatterhanda, Poklad na striebornom jazere/
11. Robinsonáda – je dobrodružné epické dielo, ktorého témou je boj jednotlivca/malej skupiny/ za záchranu života na opustenom mieste. Jeho názov vznikol podľa hl. postavy románu Daniela Defoa: Robinson Crusoe.
12. Dievčenský román – je svojím obsahom určený najmä dievčatám. Hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri prekonávaní istých životných prekážok objavuje a nadobúda určité mravné hodnoty. Orientuje sa na citovú stránku života a konflikty sa sústreďujú na školu a rodinu./ Lucy Maud Montgomeryová – Anna zo Zeleného domu, Klára Jarunková – Jediná, Jana Šrámková – Biela stužka v tvojich vlasoch, Alta Vášová – Joja, Jojka, Tibor; Niekto ako ja/
13. Biografický román – je dielo, v ktorom autor vychádza zo životopisných prameňov. Ak nemá dostatok faktografických údajov, dopĺňa ich nielen údajmi z historickej skutočnosti, ale aj vlastnou fikciou/ Ľudo Zúbek – Skrytý prameň, Nora Baráthová – Študent/.
14. Detektívna literatúra – detektívka – je súhrnné označenie pre určitý typ populárnej literatúry. Druhovo patrí k epike. Základným znakom detektívky je dejovosť a jednoduchá kompozícia založená na zločine a pátraní po páchateľovi. Ďalším znakom je motív záhady, ktorý rieši detektív. / Agatha Christie – Diomedove kone/ hl. postava Hercule Poirot/
15. Príbehy zo života detí: Martin Kukučín – Z teplého hniezda, Jozef Gregor – Tajovský – Do konca, Jozef Cíger – Hronský – Do školy, Belo Kapolka – Pre teba sa postavím proti svetu, Dušan Kováč – Prorok a snežný pes, Rudolf Dobiáš – Požiar
16. Situačná, charakterová a slovná komika: humorné a smiešne miesta, ktoré vznikajú pri určitej situácii – situačná komika, ak komicky pôsobia postavy lit. diela – charakterová komika, ak smiešnosť spočíva vo výbere a použití slov – slovná komika.
17. Literatúra faktu – je literatúra, ktorá spracúva dokumentárne materiály, vedecké fakty a historické udalosti, pričom využíva výrazové prostriedky a postupy beletrie. Od umeleckej literatúry sa odlišuje opisom skutočnej udalosti, vedecky poznanej a overenej, nie udalosti vymyslenej./ František Gel – Premožiteľ neviditeľných dravcov, hl postava Louis Pasteur, Ladislav Švihran – Príbehy , v ktorých sa poznáme, hl. postava Ezop, Ľudo Zúbek – Prečo tu nie je Karl May?, Peter Štrelinger – Zbojnícka mladosť, hl. postava Ľudo Ondrejov.
18. Dramatické umenie: film – je dramat. žáner vybudovaný na jednote obrazu, slova, hudby a zvuku. Predpokladom dobrého filmu je literárny a technický scenár a spolupráca scenáristu, režiséra, hercov a ostatných pracovníkov. Film môže byť celovečerný, krátky, hraný, animovaný, prírodopisný, dokumentárny. / Sokoliar Tomáš – film spracovaný na literár. námet povesti J. Cígera – Hronského/
19. Tlevízna hra – je dramat. žáner, technické audiovizuálne umenie, v ktorom sa kladie dôraz na sluchové vnímanie textu. Divák sa musí sústreďovať na dialógy a na detaily, vykreslenie charakteru postáv.
20. Rozhlasová hra – literárno – dramatický žáner, ktorý využíva iba zvukové prostriedky – slovo a zvuk.
21. Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza. Najväčšími zmenami prešla v 20. storočí. Delíme ju na 4 kategórie, a to podľa funkcie zrakového a sluchového princípu: a/ divadlo, b/ film, c/ televízna hra, d/ rozhlasová hra.
8.ROČNÍK
1. Lyrika – je základný literárny druh. Jej pôvod nájdeme v ľudovej piesni. V lyrickej poézii sa autor stotožňuje s hrdinom, svoje myšlienky, pocity a nálady vyjadruje prostredníctvom lyrického hrdinu.
2. Ľúbostná poézia sa spočiatku šírila len ústnym podaním / Dobrú noc, má milá, Červené jabĺčko/, neskôr nachádzame jej zápisy v súkromných zbierkach v kódexoch. Často nepoznáme jej autora – je anonymná Sivé oči, sivé jako tá mrákava/. Autorská ľúbostná poézia je veľmi rozšírená. V nej sa autori rôznych období a smerov vyznávajú zo svojich citov k milej, k vlasti, k prírode a často sa tieto city navzájom prelínajú: Ján Kollár: Slávy dcera, Ľudovít Štúr: Rozžehnání venovaná Márii Pospíšilovej, Janko Kráľ: Moja pieseň, ponáška na ľudovú slovesnosť, Andrej Sládkovič: Marína, Ján Smrek: Básnik a žena, a iné.
3. Populárna pieseň venovaná téme lásky: Miroslav Válek + Miro Žbirka: Jesenná láska, evergreen Modrá ruža od Pavla Braxatorisa a aj Rodný môj kraj
4. Básnik využíva rôzne výrazové prostriedky: TRÓPY a FIGÚRY. Trópy predstavujú skupinu výrazových prostriedkov, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovania z jedného javu na druhý: epiteton, metafora, alegória, personifikácia, metonymia, symbol/ vzniká na základe zaužívaného označenia – kominár – šťastie, srdce – láska/, prirovnanie. Figúry tvoria estetickú funkciu v básnickom i prozaickom texte. Rozlišujeme: zvukové figúry – aliterácia/ vzniká opakovaním rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík/, slovné figúry – anafora/vzniká opakovaním rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet/, rečnícke figúry – rečnícka otázka, rečnícke zvolanie.
5. Lyrizovaná próza – literárny smer 20. stor., ktorý zachováva v prozaickom texte znaky poetiky – rytmus viet, básnické trópy, rozprávkový motív a pod. / Margita Figuli: Tri gaštanové kone/
6. Próza zo života mladých: Ján Kalinčiak: Púť lásky, Jroslava Blažková: Môj skvelý brat Robinzon, Peter Holka: Normálny cvok, Sheila Hockenová: Ema a ja, William Saroyan: Chudobní,
7. Kompozícia – je usporiadanie tematických a jazykovo – štylistických prostriedkov do jedného systému. V epickom diele sa kompozícia rozvíja od témy, postavy a prostredia. Vonkajšiu kompozíciu tvoria kapitoly a diely, v básni strofy a spevy, v dramatick. diele výstupy a dejstvá.
8. Konflikt – je rozpor medzi jednotlivými postavami v texte. Nastoluje sa na pozadí viny a trestu.
9. Expresívne slová si autor vyberá na vyjadrenie svojho postoja. Môžu byť kladné – deminutíva alebo záporné – pejoratíva, vulgarizmy. Pomáhajú autorovi charakterizovať postavu.
10. Sci – fi – literatúra, ktorá čerpá z poznatkov vedy a techniky a stvárňuje udalosti, ktoré sa ešte nestali, ale v budúcnosti sa môžu stať, sa nazýva vedecko – fantastická. Jules Verne: Cesta na Mesiac, Cesta do stredu Zeme a iné. Jozef Repko: Kolónia Lambda Pí, Karel Čapek: R.U.R.
11. Denník – literárne dielo monografického charakteru písané formou denných záznamov. Autor v nich zachytáva udalosti a zážitky z osobného a spoločenského životy./ dobrodružný cestopis Mórica Baňovského, zápisky o deťoch Eleny Maróthy – Šoltésovej, Tajný denník Adriana Molla./
12. Paródia – je komická až satirická napodobenina literárneho diela zachytávajúca jeho vážnu formu. Vzniká tak, že do nového diela sa preberú obsahové alebo formálne znaky pôvodného diela v zveličenej podobe so zámerom zosmiešniť ho./ Marián Vanek: O Ganéšovi, Nataša Tanská : Vyznáte sa v tlačenici? / Úvod do šťukológie/, Dušan Mitana: Môj rodný cintorín./
13. Literatúra faktu: Matej Bel: Zvolenská stolica, Matúš Kučera: Konštantín a Metod, Vojtech Zamarovský: Na počiatku bol Sumer, Slová, slová, slová, Jana Skladaná: Slová z hlbín dávnych vekov, Vladimír Ferko, Andrej Ferko: Ako divé husi
14. Muzikál – je žáner hudobného divadla, ktorý je syntézou slovesného textu, hudby, spevu a tanca./ Na skle maľované, Cyrano z predmestia, a iné./
15. Inscenácia – premena literár. diela na divadelnú alebo televíznu hru.
16. Relácia – časť programu, ktorá môže mať podobu správy, oznámenia, predstavenia. Majú rôzny obsah – zábavná r. poučná, súťažná r., zmiešané typy relácií – súťažno – zábavná, náučno – zábavná