Hlavné postavy:
Autor- Jakub Arbes- Rozprávač celého príbehu.
Počas štúdií trávi veľa času so svojím priateľom, s ktorým zanedbávajú štúdium. Po viacerých školských neúspechoch sa rozhodne orientovať sa na prírodné vedy. Keďže si s priateľom vyberú rôzne zamerania, vídajú sa čoraz menej.
Fascinuje ho moderná veda a jej pokrok.

Priateľ- Bedřich Wűnschner- V knihe však vždy oslovovaný iba ako priateľ. Autorov blízky priateľ. Čoraz viac sa venuje eskamotérstvu (kúzelníctvu), neskôr odchádza na vojnu, kde je zranený a následne poraneniu podlieha v Nechanicích. V eskamotérstve je zručný a často skúša rôzne experimenty, či žartíky.

Dej:
Autor má dobrého priateľa, s ktorým počas štúdií trávia veľa času. Postupne sa však každý z nich začína sústreďovať iným smerom: zatiaľ čo prvý sa venuje prírodným vedám, ten druhý odchádza na vojnu. Priateľ je však v bitke u Králové Hradce ťažko ranený a umiera. Pre autora je to ťažká strata a snaží sa s ňou vyrovnať, keď tu zrazu jedného večera sa v jeho dverách objaví- sám priateľ. Vysvetlí mu, že v skutočnosti umrel iný dôstojník, jemu podobný, zatiaľ čo on bol doteraz v zajatí v Královci. Zároveň ho pozýva na hostinu, ktorú organizuje jeho otec na počesť synovho návratu a odchádza. Autor sa o chvíľu vyberie za ním, až prichádza na už spomínanú hostinu, kde sa zišlo naozaj početné a pestré (aj keď iba mužské) osadenstvo: zastúpení sú tu snáď všetci- od lekárov, cez hudobníkov, či dokonca vojenských funkcionárov až k cirkevným hodnostárom. Všetci sú usadení pri stoloch vo veľkej miestnosti, v ktorej strede je zatiahnutá opona. Hostina sa začne, zhasnú svetlá a opona sa odhrnie- za ňou je vyzdobená rakva a pred ňou jednoduchý epitaf hovoriaci, že rakva je priateľova. Zrazu veko rakvy vyletí a zostane visieť vo vzduchu- vnútri je priateľ, ku ktorému sa okamžite všetci rozbehnú a prítomní lekári skonštatujú smrť. Zmätené osadenstvo sa postupne rozchádza späť ku stolom, keď zrazu „mŕtvola“ vstane a začne príhovor. Priateľ vyhlási, že má cudzí mozog a dá si dole vrchnú časť lebky, aby to dokázal. Hovorí, že keď mu v bitke rozťali lebku, mal úžasnú možnosť a tak svoj mozog nahradil tým Newtonovým. Ostatní mu neveria, no o niekoľko okamžikov im už predstavuje svoje vynálezy. Prvým vynálezom je hmota, z ktorej zostavil niečo, čo vyzerá ako obyčajné okuliare, no možno nimi rozoznať obraz aj z obrovskej diaľky- napríklad až miliardy míľ. Tým druhým je motor, ktorý prekonáva dokonca až rýchlosť svetla. Spojením týchto vynálezov chce vycestovať do Vesmíru a pritom sa „okuliarmi“ pozerať, čo sa na nej deje- čo pri takej vzdialenosti znamená pozerať sa do minulosti. Každého z prítomných požiada, nech na kúsok papiera napíše jednu udalosť z minulosti, ktorú by chcel vidieť a potom hľadá niekoho, kto by ho chcel dobrovoľne sprevádzať na jeho ceste- ako jediný sa prihlási autor. Spoločne sa teda vydajú na cestu a nesledujú nič iné ako samé vojny a bitky- od nedávnej bitky u Králova Hradce až po prvý zápas prvých ľudí. Zrazu stroj začne klesať, stratí rovnováhu a obaja cestujúci padajú. Autor sa zrazu prebudí vo svojej izbe- nevie, či to bol sen, prelud alebo skutočnosť. Vedľa neho je jeho matka- hovorí mu, že už tretí deň je bez seba- doktor hovoril o známkach šialenstva- a na čas musí prerušiť štúdium. Autor štúdium prerušil, no myšlienky z tej doby sa mu vracajú aj po rokoch.

V Newtonovom mozgu opisuje Arbes v hrdinovi, ktorým je vlatne on sám, muža, oslneného predstavami smelých perspektív, ku ktorým môže viesť pokrok modernej vedy, predstavami, ktoré sú dnes už z veľkej časti skutočnosťou. To, čo mohol vtedy realistický spisovateľ vyložiť iba ako sen (kozmická cesta človeka do vesmíru) je dnes realitou. Do tohto svojho sna o budúcnosti však Arbes vložil aj veľmi aktuálnu problematiku, ako v jeho dobe, tak i dnes. Je to vášnivý protest proti vojne, proti beštiálnemu vraždeniu, ktoré naplňuje ľudské dejiny od prvého bojového stretu dvoch praľudí o ženu až po vojny jeho doby, ktoré však boli ďaleko prekonané tými, ktoré sa rozpútali nad jeho hrobom a trvajú ďalej, čiže jeho protest je stále aktuálny.

Arbesove romanetá sú dôkazom, ako fantastický dej je možné spojiť s živou realitou a naplniť aktuálnou problematikou, to všetko spojené s výkrikom, adresovaným živej súčasnosti.

Lexika: stredná až vyššia štýlová vrstva,
cudzie slová,
veľa mien osobností- vedcov, filozofov, umelcov...

Syntax: všetky typy viet a súvetí,
opis- súvetia,
dialóg- prevažne jednoduché vety s rôznou modalitou

Kompozícia: žiadne kapitoly- iba delenie na odseky

Citát: „ Spatřil jsi právě první zápas prvních lidí... Jsme u cíle exkurze... A od počátku neviděls než neustálý boj, vzájemné potírání a hubení tvorů nejdokonalejších... Boj ten trvá od počátku světa…“