Jakub Arbes- Newtonov Mozog

Jakub Arbes (* 12. jún 1840 – † 8. apríl 1914)


-Bol český spisovateľ a novinár. Sympatizoval s Májovcami, ale nepatril k nim, pretože tvoril za iných okolností než oni.
-Pochádzal zo Smíchova, kde vyštudoval reálku, potom študoval techniku.
-V rokoch 1868–1873 bol zodpovedný redaktor Národních listů a ako redaktor v nich pôsobil do roku 1877. Za svoje články bol odsúdený na 15 mesiacov, ktoré strávil vo väzení v Českej Lípe (1873–1874).
-V rokoch 1876–1879 bol dramaturgom Prozatímního divadla a v rokoch 1880–1881 vydával satirický časopis Šotek spolu s Mikolášom Alešom.
-Bol aj redaktorom časopisu Hlas a Politik.
-Počas svojej literárnej činnosti si vytvoril veľmi blízky vzťah k Nerudovi, ktorého považoval za svoj vzor. Tiež veľmi obdivoval Máchu.


Tvorba

- Volil námety zo súčasného pražského života. Ako človek bol svojrázny a podľa toho vyzerajú aj niektoré jeho témy.
-Zaviedol nový spôsob literárnej tvorby – romaneto, teda obsiahlejšiu poviedku s dobrodružným, napínavým dejom, v ktorej sú dramatické zápletky s prekvapivým zakončením. Pripomína romantizmus.
-Námetom sú neobvyklé javy, tajomnosť, ktorá má nakoniec reálne vysvetlenie. Vychádza z rozporu medzi dokázanými vecami a vecami medzi nebom a zemou. Hlavnými postavami sú vedci, alebo študenti.

Romanetá

Ďábel na skřipci
Sivooký démon
Zázračná madona
Newtonův mozek
Kandidáti existence
Ukřižovaná
Etiopská lilie
Svatý Xavérius
(rozprávanie spisovateľovho priateľa, ktorý chcel rozlúštiť tajomstvo Balkovho obrazu, v ktorom má byť zakreslená mapa k pokladu. Necháva sa zatvoriť v kostole cez noc a potom idú spolu vykopať poklad na Smíchov.)

Romány

Moderní upíři (pohľad do života pražských podnikateľov a mešťanstva)
Štrajchpudlíci (román z prostredia smíchovských tlačiarenských robotníkov, opisuje ich existenčné problémy.)
Mesiáš
Anděl míru (kritika spoločnosti)
Kandidáti existence
Český Paganini
Záhadné povahy
Z duševní dílny básníků

Publicistika
Epizody
Pláč koruny české neboli Nová persekuce

-Svoje poviedky uverejňoval v mnohých časopisoch (Lumír, Světozor, Květy,...)
-Zachovalo sa veľké množstvo novinových článkov, ktoré sa týkali predovšetkým významných svetových osobností v literatúre. Zaoberal sa okrem iného Karolom Hynkom Máchom a Karolom Sabinom.


Newtonov Mozog


Útvar: romaneto

Vznik: písaný od roku 1867, časopisne vyšiel v časopise Lumír- roku 1877

Historické obdobie: súčasník generácie Májovcov

Téma: V Newtonovom mozgu opisuje Arbes muža, oslneného predstavami smelých perspektív, ku ktorým môže viesť pokrok modernej vedy

Idea: Stále aktuálny protest proti vojnám- bitkám - ich neopodstatnenosť a krutosť tiahnuca sa celými ľudskými dejinami.

Motívy: pokrok vedy, vojna, priateľstvo, fantázia

Rozprávač: 1.osoba, subjektívny- príbeh je vyrozprávaný autorom- autor tu vystupuje ako jedna z hlavných postáv
(vyskytol sa aj jeden dramatický dialóg-novomanželský pár v hostinci- On: ... Ona: ....)

Hlavné postavy:
Autor- Jakub Arbes- Rozprávač celého príbehu.
Počas štúdií trávi veľa času so svojím priateľom, s ktorým zanedbávajú štúdium. Po viacerých školských neúspechoch sa rozhodne orientovať sa na prírodné vedy. Keďže si s priateľom vyberú rôzne zamerania, vídajú sa čoraz menej.
Fascinuje ho moderná veda a jej pokrok.

Priateľ- Bedřich Wűnschner- V knihe však vždy oslovovaný iba ako priateľ. Autorov blízky priateľ. Čoraz viac sa venuje eskamotérstvu (kúzelníctvu), neskôr odchádza na vojnu, kde je zranený a následne poraneniu podlieha v Nechanicích. V eskamotérstve je zručný a často skúša rôzne experimenty, či žartíky.

Dej:
Autor má dobrého priateľa, s ktorým počas štúdií trávia veľa času. Postupne sa však každý z nich začína sústreďovať iným smerom: zatiaľ čo prvý sa venuje prírodným vedám, ten druhý odchádza na vojnu. Priateľ je však v bitke u Králové Hradce ťažko ranený a umiera. Pre autora je to ťažká strata a snaží sa s ňou vyrovnať, keď tu zrazu jedného večera sa v jeho dverách objaví- sám priateľ. Vysvetlí mu, že v skutočnosti umrel iný dôstojník, jemu podobný, zatiaľ čo on bol doteraz v zajatí v Královci. Zároveň ho pozýva na hostinu, ktorú organizuje jeho otec na počesť synovho návratu a odchádza. Autor sa o chvíľu vyberie za ním, až prichádza na už spomínanú hostinu, kde sa zišlo naozaj početné a pestré (aj keď iba mužské) osadenstvo: zastúpení sú tu snáď všetci- od lekárov, cez hudobníkov, či dokonca vojenských funkcionárov až k cirkevným hodnostárom. Všetci sú usadení pri stoloch vo veľkej miestnosti, v ktorej strede je zatiahnutá opona. Hostina sa začne, zhasnú svetlá a opona sa odhrnie- za ňou je vyzdobená rakva a pred ňou jednoduchý epitaf hovoriaci, že rakva je priateľova. Zrazu veko rakvy vyletí a zostane visieť vo vzduchu- vnútri je priateľ, ku ktorému sa okamžite všetci rozbehnú a prítomní lekári skonštatujú smrť. Zmätené osadenstvo sa postupne rozchádza späť ku stolom, keď zrazu „mŕtvola“ vstane a začne príhovor. Priateľ vyhlási, že má cudzí mozog a dá si dole vrchnú časť lebky, aby to dokázal. Hovorí, že keď mu v bitke rozťali lebku, mal úžasnú možnosť a tak svoj mozog nahradil tým Newtonovým. Ostatní mu neveria, no o niekoľko okamžikov im už predstavuje svoje vynálezy. Prvým vynálezom je hmota, z ktorej zostavil niečo, čo vyzerá ako obyčajné okuliare, no možno nimi rozoznať obraz aj z obrovskej diaľky- napríklad až miliardy míľ. Tým druhým je motor, ktorý prekonáva dokonca až rýchlosť svetla. Spojením týchto vynálezov chce vycestovať do Vesmíru a pritom sa „okuliarmi“ pozerať, čo sa na nej deje- čo pri takej vzdialenosti znamená pozerať sa do minulosti. Každého z prítomných požiada, nech na kúsok papiera napíše jednu udalosť z minulosti, ktorú by chcel vidieť a potom hľadá niekoho, kto by ho chcel dobrovoľne sprevádzať na jeho ceste- ako jediný sa prihlási autor. Spoločne sa teda vydajú na cestu a nesledujú nič iné ako samé vojny a bitky- od nedávnej bitky u Králova Hradce až po prvý zápas prvých ľudí. Zrazu stroj začne klesať, stratí rovnováhu a obaja cestujúci padajú. Autor sa zrazu prebudí vo svojej izbe- nevie, či to bol sen, prelud alebo skutočnosť. Vedľa neho je jeho matka- hovorí mu, že už tretí deň je bez seba- doktor hovoril o známkach šialenstva- a na čas musí prerušiť štúdium. Autor štúdium prerušil, no myšlienky z tej doby sa mu vracajú aj po rokoch.

V Newtonovom mozgu opisuje Arbes v hrdinovi, ktorým je vlatne on sám, muža, oslneného predstavami smelých perspektív, ku ktorým môže viesť pokrok modernej vedy, predstavami, ktoré sú dnes už z veľkej časti skutočnosťou. To, čo mohol vtedy realistický spisovateľ vyložiť iba ako sen (kozmická cesta človeka do vesmíru) je dnes realitou. Do tohto svojho sna o budúcnosti však Arbes vložil aj veľmi aktuálnu problematiku, ako v jeho dobe, tak i dnes. Je to vášnivý protest proti vojne, proti beštiálnemu vraždeniu, ktoré naplňuje ľudské dejiny od prvého bojového stretu dvoch praľudí o ženu až po vojny jeho doby, ktoré však boli ďaleko prekonané tými, ktoré sa rozpútali nad jeho hrobom a trvajú ďalej, čiže jeho protest je stále aktuálny.

Arbesove romanetá sú dôkazom, ako fantastický dej je možné spojiť s živou realitou a naplniť aktuálnou problematikou, to všetko spojené s výkrikom, adresovaným živej súčasnosti.

Lexika: stredná až vyššia štýlová vrstva,
cudzie slová,
veľa mien osobností- vedcov, filozofov, umelcov...

Syntax: všetky typy viet a súvetí,
opis- súvetia,
dialóg- prevažne jednoduché vety s rôznou modalitou

Kompozícia: žiadne kapitoly- iba delenie na odseky

Citát: „ Spatřil jsi právě první zápas prvních lidí... Jsme u cíle exkurze... A od počátku neviděls než neustálý boj, vzájemné potírání a hubení tvorů nejdokonalejších... Boj ten trvá od počátku světa…“