Dej:. Dielo nemá nijakú dejovú líniu- je zložené iba z obrovského množstva nezmyselných a nesúvisiacich dialógov


Rozprávač: scénické poznámky


Téma: (pravdepodobne pravidelné) čakanie dvoch klaunov na príchod Godota


Idea: Toto dielo pravepodopne nemá jednoznačnú hlavnú myšlienku, iba navádza diváka na to, aby sám uvažoval a hľadal odpovede na mnoho naznačených otázok.
( ja za hlavnú myšlienku považujem stratenosť človeka vo svete a čakanie na zázrak)


Motívy:
Čakanie/ pasivita: v postavách Goga a Gigiho- pasívne vyčkávajú Godota

Zabíjanie času: vidno na všetkých dialógoch, ktoré sa v diele vyskytujú- sú zdanlivo nezmyselné, ale aspoň zapĺňajú čas
(citát:
Vladimír: Aspoň nám prešiel čas.
Estragon: Aj tak by prešiel.
Vladimír: Áno. Ale nie tak rýchlo. )

Časová slučka: náznaky opakovania sa deja sa nesú celým dielom

Zmena z pána na chudáka: Pozzo a Lucky- prvý deň sa Pozzo tvári, že je to Lucky, ktorý je od neho závislý a zamýšľa ho predať. V druhom dejstve ho ale nasleduje, aj keď Lucky je ešte nemožnejší ako predtým (je nemý).


Morfológia: veľa slovies, častice


Syntax: jednoduché vety, zvolania, otázky....
zaujímavá je časť hry, v ktorej Lucky uvažuje na povel- ide o veľmi dlhý monotónny monológ v ktorom nie sú použité žiadne interpunkčné znamienka


Lexika: prevažne stredná štýlová vrstva, miestami nižšia (niekoľko vulgarizmov) , vyššia štýlová vrstva je použitá v časti, kde Lucky uvažuje na povel- slová sú však miestami prerušované zakoktaním sa, či nezmyselnými citoslovciami, opakovaním slov...


Kompozícia: dve dejstvá


Citát:
(úryvok zo začiatku knihy)
Estragon: Už tu mal byť.
Vladimír: Nepovedal, že určite príde.
Estragon: A ak nepríde?
Vladimír: Vrátime sa zajtra.
Estragon: A potom napozajtra.
Vladimír: Možno.
Estragon: A tak ďalej.
Vladimír: To znamená, že až...
Estragon: Až kým nepríde
Vladimír: Si nemilosrdný.
Estragon: Boli sme tu už včera.
Vladimír: To sa teda mýliš.
Estragon: Čo sme robili včera?
Vladimír: Že čo sme robili včera?
Estragon: Áno.


(úryvok zo stredu knihy)
Vladimír: Čo urobíme tu a teraz, o tom treba premýšľať. Máme šťastie, že to vieme. Áno, v tomto nesmiernom zmätku je len jedno jasné: čakáme, že príde Godot.
Estragon: To je pravda.

(úryvok z konca knihy)
Estragon: Didi.
Vladimír: No?
Estragon: Ja už takto ďalej nevládzem.
Vladimír: To sa len tak hovorí.
Estragon: Čo keby sme sa rozišli? Možno by to bolo lepšie.
Vladimír: Zajtra sa obesíme. (Pauza) Ak, pravda, nepríde Godot.
Estragon: A ak príde?
Vladimír: Budeme spasení.