Ch. Baudelaire, J.A. Rimbaud, P. Verlain

CHARLES BAUDELAIRE
Narodil sa a aj umrel v Paríži (1821 – 1867). Jeho detstvo i mladosť boli dramatické a poznamenali Baudelairovu osobnosť. Na prahu dospelosti podnikol cestu obchodnou loďou do Kalkaty. Odmietol životnú dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu.
V jeho literárnom vývoji zohral významnú úlohu aj jeho prekladateľský záujem o dielo Edgarda Allana Poa, ktorého objavil pre európsku literatúru. Charles sa pokúsil aj o prózu (Malý čarodej, Fanfrdolo), ale nenašiel v nej tvorivé uspokojenie, ani povzbudzujúce kritické ocenenie. Roku 1857 vyšla jeho jediná básnická zbierka Kvety zla. Priniesla mu nemálo spoločenského utrpenia (súd, zákazy šíriť niektoré básne a iné). Na začiatku 60.-tich rokov časopisecky publikoval texty, ktoré po jeho smrti vyšli pod názvom Malé básne v próze. Zostali torzom zamýšľaného pokračovania Kvetov zla. Výber Baudelairovej publikovanej i rukopisnej poézie vyšiel pod názvom Trosky.
Kvety zla, ani nie 300-stranový básnický text je komponovaný ako dramatické dielo a rozčlenené je do častí: Splín a Ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť. Kvety zla sú odpoveďou na poéziu parnasizmu a výpoveďou o hlbokom vnútornom ovplyvnení Baudelaira tvorbou E. A. Poa. Baudelaire sa od Poa naučil prijímať realitu i seba v nej cez postoj pozorovateľa, ktorému neunikne nič zo zvláštneho detailu, precíti nevýraznosť podnetu, uvedomuje si nesúrodosť celku. Kvety zla sa stali aj výpoveďou o básnikovej poetickej ceste od jeho zahľadenosti do romantizmu až po symbolizmus. Baudelaire vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôvernosť, vôľu a harmóniu.

JEAN ARTHUR RIMBAUD
Detstvo, mladosť, vzťahy k rodičom a rodine, povahové vlastnosti, sociálne a spoločenské prostredie zohrali určujúcu úlohu aj v tvorbe JEANA ARTHURA RIMBAUDA (1854 – 1891). Nepokojná povaha, neustále hľadanie nových miest, až chorobná citlivosť, to všetko sa odráža v jeho poézii. Básnický svet Rimbaudovej poézie sa pohybuje od realistických motívov po symbolistické vízie. Aj on začínal tvoriť pod vplyvom romantikov. Myšlienky a estetika romantikov, no predovšetkým inšpirácia Ch. Baudelairom naznačujú tri vývinové obdobia v jeho poézii, hoci vznikala taký krátky čas. Senzualizmus (filozofický smer, ktorý uznáva pocity za zdroj poznania skutočnosti a všetko poznanie odvodzuje zo zmyslového vnímania), konfliktné a zložité zmyslové vnímanie sveta a seba v ňom je Rimbaudovi prirodzene dané. I preto je jeho poézia plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke, ale nechýba jej ani zvnútornené očarenie prírodou (zvuk, farba, predstava). Znechutenie z atmosféry a mravov malomesta (Pri hudbe) vystriedali sociálne motívy (Vystrašené deti), potulky po prírode (Vzrušenie, Moje tuláctvo), verše s motívmi mladíckych predstáv o živote(Román) i milostných predstáv(V zelenej krčmičke).V prvotine Pobyt v pekle prevažujú básne v próze, verše v zbierkach Básne a Iluminácie boli „zrekonštruované podľa rukopisov roztratených u Rimbaudových priateľov“.

PAUL VERLAIN
Medzi Rimbaudových priateľov, ktorí významne ovplyvnili jeho básnické začiatky, patril PAUL VERLAIN (1844 – 1896). Verlaine bol medzi zakladateľmi symbolizmu. Rozpomienky na toto obdobie uchoval v knihe Prekliati básnici. Zanechal po sebe nielen básnické, ale aj prozaické diela (Moja nemocnica, Moje väzenie, Vyznamenania). V jeho prvej básnickej zbierke Saturnské básne sa uplatnili poetické postupy parnasizmu i vplyv Ch. Baudelaira. No práve v nej sa po prvý raz v sústredenej podobe objavujú básne vyvolávajúce zvukovú predstavu (melodické piesne). Ide o jemné zvukové i vizuálne vyjadrenie silného citového a zmyslového zážitku z poznávania krajiny a obdivu k nej. Popri lyrických, krajinomalebných polohách sa v prvotine uplatnili aj motívy lásky, smútku, túžby. Verlainov život bol dramatický a rušný, čo dokazuje aj jeho zbierka Múdrosť. V slovenčine vyšli výbery poézie Božská láska a Prekliati básnici.