1874 – 1940

- kritický realizmus
- tvoril poviedky a romány
- monografia: opis jednej postavy = poviedka, ktorá zobrazuje jednu postavu a jej život (rozpráva dej), ale postáv môže byť viac

Život:
-narodil sa v Tajove, pochádzal z desiatich detí,
-vychovával ho jeho starý otec Jozef Greško
-strednú meštiacku školu navštevoval v Banskej Bystrici a po nej odišiel študovať učiteľstvo do Kláštora pod Znievom
-práca učiteľa mu nevyhovovala (pre maďarský jazyk), za päť rokov vymenil šesť miest pre nezhody s inšpekciou a učiteľstvo zanechal
-odišiel do Prahy na Obchodnú akadémiu (spolok DETVAN)
-po štúdiu pracoval na Slovensku a v Nadlaku(Rumunsko) ako bankový úradník
-oženil sa s Hanou Liegovou s ktorej sa stala spisovateľka
-po vypuknutí prvej svetovej vojny išiel na front (proti Rusom), dostal sa do ruského zajatia, vstúpil do Československej légie a stretol sa tam s Jankom Jesenskím a spoločne vydávali noviny
-z frontu sa vrátil v roku 1919
-od návratu z Ruska až do roku 1940 žil v Bratislave
-pochovaný je v Tajove

Literárna tvorba:

Literárne prvotiny:
Na mylných cestách
Omrvinky – zbierka poviedok a čŕt
Z dediny – zbierka

1. vývinové obdobie:
Apoliena
Maco Mlieč
V oboch dielach poukazuje na sociálnu skutočnosť

Apoliena
-autor v diele zobrazil následky alkoholizmu

-v tomto diele zobrazil pätnásť ročnú Apolienu, ktorá ohluchla pretože otec, alkoholik, ju bíjaval. Musela odísť do služby k remeselníkovi. U neho slúžilo viacero učňov, ktorí sa jej najskôr vysmievali. Časom sa zmenili, a začali s ňou cítiť. Apoliena však musela pre svoju hluchotu odísť. Príbeh vyrozprával jeden z učňov


Maco Mlieč
-autor v diele zobrazil: sociálnu skutočnosť, obraz dediny, obraz pasívneho sluhu (touto poviedkou sa v literatúre končí obdobie pasívnych sluhov)

- Maco Mlieč – bol sluhom u dedinského gazdu richtára, neuvedomoval si hodnotu  svojej práce, pre neho odmenou bolo ubytovanie, ošatenie, jedlo a peniaze iba na tabak(dokán) a zápalky(švíbalky)
- fyzicky bol zavalitej postavy, vyzeral zanedbane, mastné vlasy, široké pery, riedke zuby, opálený, zarastený a „ hlavu akoby mu z pňa odťal“
- bol dobrák, mal rád ľudí, bol morálne založený, čo sa prejavilo najmä pred jeho smrťou. Išiel požiadať gazdu o vyúčtovanie aby neodišiel na druhý svet bez toho, že by nemal poriadok vo vzťahu s gazdom

-Maco Mlieč prišiel slúžiť ako chlapec ku gazdovi richtárovi. Matka ho zjednala a spočiatku dostával aj peniaze(plácu). Po matkinej smrti sa gazda ulakomil a peniaze mu prestal vyplácať. Bol nenáročný a spočiatku spával v stajni. Spočiatku pracoval s koňmi a vozil gazdu do mesta. Utrpel úraz (zlomila sa mu noha) a gazda ho dal do nemocnice, lebo nechcel prísť o takého dobrého sluhu.
Noha sa mu zle zrástla a kríval. Postupne bol Maco preraďovaný na jednoduchšiu prácu, chodil za kravami ako pastier, potom ho preradil k volom a nakoniec k teliatkam.
Maco vo svojej dobrotivosti bral všetko ako láskavosť. Nevadilo mu, že spí v telinci, bral to z lepšej stránky, že sa vrátil do detstva.
V takýchto podmienkach nemal možnosť sa umyť, bol špinavý a sluhovia a aj richtár si z neho robili žarty( ostrihali ho podľa rajnice, alebo sa ho pýtali kedy sa ožení a radili mu prespánky - slobodné matky a vdovy)
Keď už mal okolo šesťdesiatky prechladol, a cítil, že umrie. Nepomáhali ani byliny od Baby Švindorky. Maco išiel za gazdom sa porátať či mu nič nedlží. Richtár sa zháčil a pohlo sa v ňom svedomie. Maco povedal gazdovi, že ho choval meru(40)-rokov. Požiadal ho aby ho pochoval ako poriadneho človeka a nie ako koťuhu( zdochlinu) dakde pod plotom. Gazda sľub dodržal a vystrojil mu krásny pohreb aj s odobierkou, akoby zomrel významný človek. Len sluhovia a slúžky si šepkali, že mu ho mal za čo vystrojiť. = tu sa skrýva autorov kritický realizmus

- kompozícia – poviedka sa začína stretnutím autora(rozprávača) s Macom Mliečom
na poly. Rozprávač sa ho pýta, či je spokojný s prácou a pýta sa ho
koľko má rokov. Po tomto rozhovore nasleduje vyrozprávanie
Macovho príbehu.


2. Chlebové poviedky:
Mamka Pôstková
Horký chlieb
Na chlieb
Mišo
Téma: ťažká a tvrdá práca a udržanie živobytia.

Mamka Pôstková
-námet získal Tajovský v banke, kam chodila mamka Pôstková splácať dlh tri koruny. Mamka Pôstková bola pracovitá žena, ale ani tak nevládala uživiť rodinu. Manžel bol alkoholik, nepracoval a syn bol rovnaký. Nevydržala s nimi žiť a tak odišla do prenajatej búdy. Videla, že nevesta s deťmi žije ťažko a preto si požičala peniaze v banke a začala piecť chleba. Nemala zisk pretože chlieb darovala všetkým v núdzi. Jej peniaze úradník prepísal na iné pôžičky, ale mamke to nepovedal, lebo videl, že to chce splatiť. Mamka Pôstková nosila do banky šestáky a poprosila úradníka aby jej počkal s termínom.
Zjednala sa na sezónne práce, peniaze si uložila u gazdu, aby ich nestratila, ale gazda jej ich minul. V zime spadla s povaly a zlomila si ruku. Liečili ju iba ženy z dediny. V komôrke skoro zamrzla a preto ju presťahovali do obecnej miestnosti pre ťažko chorých.
V synovi sa pohlo svedomie, matku vzal k sebe a tá mu odpustila, lebo ho mala veľmi rada. Keď nemohla robiť začala rozpredávať svoje veci (šaty), aby mali čo jesť. Na jer sa rozhodla predať perinu, lebo ju už nepotrebovala a z predaja periny zaplatila úrok v banke. Chystá sa opäť na brigádu do repy aby si zarobila na pohreb.

autor zobrazil sociálnu situáciu na konci 19. storočia keď nemohol vyžiť taký pracovitý a dobrý človek, akým bola Mamka Pôstková