Jozef Gregor Tajovský

1874 – 1940

- kritický realizmus
- tvoril poviedky a romány
- monografia: opis jednej postavy = poviedka, ktorá zobrazuje jednu postavu a jej život (rozpráva dej), ale postáv môže byť viac

Život:
-narodil sa v Tajove, pochádzal z desiatich detí,
-vychovával ho jeho starý otec Jozef Greško
-strednú meštiacku školu navštevoval v Banskej Bystrici a po nej odišiel študovať učiteľstvo do Kláštora pod Znievom
-práca učiteľa mu nevyhovovala (pre maďarský jazyk), za päť rokov vymenil šesť miest pre nezhody s inšpekciou a učiteľstvo zanechal
-odišiel do Prahy na Obchodnú akadémiu (spolok DETVAN)
-po štúdiu pracoval na Slovensku a v Nadlaku(Rumunsko) ako bankový úradník
-oženil sa s Hanou Liegovou s ktorej sa stala spisovateľka
-po vypuknutí prvej svetovej vojny išiel na front (proti Rusom), dostal sa do ruského zajatia, vstúpil do Československej légie a stretol sa tam s Jankom Jesenskím a spoločne vydávali noviny
-z frontu sa vrátil v roku 1919
-od návratu z Ruska až do roku 1940 žil v Bratislave
-pochovaný je v Tajove

Literárna tvorba:

Literárne prvotiny:
Na mylných cestách
Omrvinky – zbierka poviedok a čŕt
Z dediny – zbierka

1. vývinové obdobie:
Apoliena
Maco Mlieč
V oboch dielach poukazuje na sociálnu skutočnosť

Apoliena
-autor v diele zobrazil následky alkoholizmu

-v tomto diele zobrazil pätnásť ročnú Apolienu, ktorá ohluchla pretože otec, alkoholik, ju bíjaval. Musela odísť do služby k remeselníkovi. U neho slúžilo viacero učňov, ktorí sa jej najskôr vysmievali. Časom sa zmenili, a začali s ňou cítiť. Apoliena však musela pre svoju hluchotu odísť. Príbeh vyrozprával jeden z učňov


Maco Mlieč
-autor v diele zobrazil: sociálnu skutočnosť, obraz dediny, obraz pasívneho sluhu (touto poviedkou sa v literatúre končí obdobie pasívnych sluhov)

- Maco Mlieč – bol sluhom u dedinského gazdu richtára, neuvedomoval si hodnotu  svojej práce, pre neho odmenou bolo ubytovanie, ošatenie, jedlo a peniaze iba na tabak(dokán) a zápalky(švíbalky)
- fyzicky bol zavalitej postavy, vyzeral zanedbane, mastné vlasy, široké pery, riedke zuby, opálený, zarastený a „ hlavu akoby mu z pňa odťal“
- bol dobrák, mal rád ľudí, bol morálne založený, čo sa prejavilo najmä pred jeho smrťou. Išiel požiadať gazdu o vyúčtovanie aby neodišiel na druhý svet bez toho, že by nemal poriadok vo vzťahu s gazdom

-Maco Mlieč prišiel slúžiť ako chlapec ku gazdovi richtárovi. Matka ho zjednala a spočiatku dostával aj peniaze(plácu). Po matkinej smrti sa gazda ulakomil a peniaze mu prestal vyplácať. Bol nenáročný a spočiatku spával v stajni. Spočiatku pracoval s koňmi a vozil gazdu do mesta. Utrpel úraz (zlomila sa mu noha) a gazda ho dal do nemocnice, lebo nechcel prísť o takého dobrého sluhu.
Noha sa mu zle zrástla a kríval. Postupne bol Maco preraďovaný na jednoduchšiu prácu, chodil za kravami ako pastier, potom ho preradil k volom a nakoniec k teliatkam.
Maco vo svojej dobrotivosti bral všetko ako láskavosť. Nevadilo mu, že spí v telinci, bral to z lepšej stránky, že sa vrátil do detstva.
V takýchto podmienkach nemal možnosť sa umyť, bol špinavý a sluhovia a aj richtár si z neho robili žarty( ostrihali ho podľa rajnice, alebo sa ho pýtali kedy sa ožení a radili mu prespánky - slobodné matky a vdovy)
Keď už mal okolo šesťdesiatky prechladol, a cítil, že umrie. Nepomáhali ani byliny od Baby Švindorky. Maco išiel za gazdom sa porátať či mu nič nedlží. Richtár sa zháčil a pohlo sa v ňom svedomie. Maco povedal gazdovi, že ho choval meru(40)-rokov. Požiadal ho aby ho pochoval ako poriadneho človeka a nie ako koťuhu( zdochlinu) dakde pod plotom. Gazda sľub dodržal a vystrojil mu krásny pohreb aj s odobierkou, akoby zomrel významný človek. Len sluhovia a slúžky si šepkali, že mu ho mal za čo vystrojiť. = tu sa skrýva autorov kritický realizmus

- kompozícia – poviedka sa začína stretnutím autora(rozprávača) s Macom Mliečom
na poly. Rozprávač sa ho pýta, či je spokojný s prácou a pýta sa ho
koľko má rokov. Po tomto rozhovore nasleduje vyrozprávanie
Macovho príbehu.


2. Chlebové poviedky:
Mamka Pôstková
Horký chlieb
Na chlieb
Mišo
Téma: ťažká a tvrdá práca a udržanie živobytia.

Mamka Pôstková
-námet získal Tajovský v banke, kam chodila mamka Pôstková splácať dlh tri koruny. Mamka Pôstková bola pracovitá žena, ale ani tak nevládala uživiť rodinu. Manžel bol alkoholik, nepracoval a syn bol rovnaký. Nevydržala s nimi žiť a tak odišla do prenajatej búdy. Videla, že nevesta s deťmi žije ťažko a preto si požičala peniaze v banke a začala piecť chleba. Nemala zisk pretože chlieb darovala všetkým v núdzi. Jej peniaze úradník prepísal na iné pôžičky, ale mamke to nepovedal, lebo videl, že to chce splatiť. Mamka Pôstková nosila do banky šestáky a poprosila úradníka aby jej počkal s termínom.
Zjednala sa na sezónne práce, peniaze si uložila u gazdu, aby ich nestratila, ale gazda jej ich minul. V zime spadla s povaly a zlomila si ruku. Liečili ju iba ženy z dediny. V komôrke skoro zamrzla a preto ju presťahovali do obecnej miestnosti pre ťažko chorých.
V synovi sa pohlo svedomie, matku vzal k sebe a tá mu odpustila, lebo ho mala veľmi rada. Keď nemohla robiť začala rozpredávať svoje veci (šaty), aby mali čo jesť. Na jer sa rozhodla predať perinu, lebo ju už nepotrebovala a z predaja periny zaplatila úrok v banke. Chystá sa opäť na brigádu do repy aby si zarobila na pohreb.

autor zobrazil sociálnu situáciu na konci 19. storočia keď nemohol vyžiť taký pracovitý a dobrý človek, akým bola Mamka Pôstková

Horký chlieb
- vdova – matka Mara Turjanka. Po manželovej smrti sama živila tri deti. Ťažko si zháňala prácu. Mala dobrú povesť, a preto ju páni požiadali aby strážila ich deti, keď oni sa pôjdu zabávať. Príležitostne si zarábala praním bielizne. Pri jednej takejto práci Turjanka ťažko ochorela, lebo trikrát za noc išla pozrieť svoje deti ( prikryla ich) a naspäť utekala k pánskym. Je vyčerpaná. Dostane mzdu, ale ona už po ceste domov cíti, že má zimnicu. Nevládze sa zohriať a túli sa na jednej posteli k svojim deťom.
V myšlienkach ju prenasleduje strach z toho, čo bude ďalej.

- Autor opísal sociálnu situáciu


3. Dramatická tvorba
- Tajovský vypracoval realistickú drámu na inú úroveň a zbavil ju predchádzajúcich okrasných a folklórnych prvkov. Dokázal to tak, že sa sústredil na kresby charakterov v komédii a dôsledným spracovaním dramatických konfliktov v ktorých analyzoval ľudskú dušu.

Tvorba:
Komédia – Ženský zákon
Dráma – Statky – zmätky
Jedno aktovky, jedno dejstvové hry: Matka
Tma
Hriech

Ženský zákon
-hra má štyri dejstvá
-autor v nej poukázal na to, že nad čistým ľúbostným citom nemôžu zvíťaziť majetkové záujmy. Spôsob vyjadrenia je humorný.

Obsah:
- hra sa začína obrazom lásky Miška Maleckého a Aničky Javorovej. Miško má oboch rodičov (Mara, Jano), Anička má iba mamu (Zuzku) . Medzi rodinami vznikol spor, kde budú mladí bývať. Malecký tvrdia, že nechcú prísť o jediného syna. Aničkina mama, vdova, by zas chcela v dome chlapa. Ich láska je prerušená vonkajším vplyvom. Miško narukoval na vojenčinu. Medzi tím žobráčka Dora Kalinová, intriguje, ohovára Aničku pred Miškom, lebo ho chce získať pre richtárkinu dcéru. Nakoniec Dora zmení svoj plán, pomôže Aničke tak, že Aničku a Miška počaruje a neľutuje, že príde o peniaze, ktoré mala sľúbené za richtárkinu dcéru. Tvrdohlavosť obidvoch materí (tzv. ženský zákon) vyrieši Jano Malecký. Rozhodol, že Mišo si má vybrať tú ženu, ktorú má rád.
Zvíťazil zdravý rozum nad nepísaným ženským zákonom.

Statky - zmätky
-hra má päť dejstiev a autor v nej poukázal, že honba za majetkom (statkom) môže spôsobovať rozvrat v medziľudských vzťahoch (zmätky)

Postavy:
Mara a Ondrej Palčikový – starí, bezdetní manželia
Ďurko Ľavko – nie príliš pracovitý a záletný chlapec
Zuzka Kamenská – vezme si Ďurka za muža, lebo Palčíkovci ich na to
nahovoria.
Zuzkini rodičia
Beta – zvádza Ďurka a spôsobuje u Palčíkovcov rozvrat.

Obsah:
-Bezdetný Palčíkovci sa rozhodnú, že si poriešia svoje problémy so služobníctvom tak, že s pomocou spríbuznených rodín dostanú do gazdovstva mladý pár. Sťažovali sa svojim príbuzným, že sluhovia sú drahí, veľa zjedia a treba im platiť. Nahovorili na sobáš Ďurka a Zuzku s prísľubom, že po ich smrti im pripadne majetok. Mladí sa spočiatku snažia, ale postupne prichádzajú rozbroje. Ďurko vynáša z komory zásoby, ktoré predáva, nepracuje a Zuzka začína byť veľmi smutná. Ďurko strpčí Zuzke život tak, že Zuzka odchádza od Palčíkovcov a on si privádza do domu druhú ženu Betu. Palčíkovcom sa Beta nepáči, lebo varí drahé jedlá. Na jej podnet Ďuro požiada Palčíkovcov o prepis majetku už počas života. Palčík to odmietne. Sklamaná Beta odíde od Palčíkovcov. Ďuro a starý Palčík sa pohádajú a nahnevaný Palčík na neho vystrelí. V zlosti ho vyženie z domu. Po čase prišli všetci na Vianoce ku Kamenskím. Rodiny priznávajú svoju vinu a Ďurko sa opäť snažil získať Zuzku. Zuzka sa veľmi zmenila, bola neoblomná a zvládla aj Ďurkov nátlak (Ďuro sa pýtal, čo povie synovi keď sa bude pýtať na otca). Zuzka bola neoblomná a povedala mu, že keď ich syn bude veľký, sám si urobí názor o svojom otcovi.

Ostatné hry:
Smrť Ďurka Langsfielda
Hrdina
Blúznivci
Hry sú pohľadom do minulosti.

Význam tvorby J.G.Tajovského:
- uviedol do literatúry problémy a postavy jednoduchých ľudí
- použil svieži, ľudový, hovorový jazyk a stal sa zakladateľom moderného budúceho divadla
- rozhodujúci význam pre ďalší literárny vývin