referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Romantizmus: Štúr, Chalúpka, Botto, Kráľ
Dátum pridania: 02.03.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Cartigern
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 866
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.2
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 13m 40s
Pomalé čítanie: 20m 30s
 
Charakteristika preromantickej a romantickej literatúry
Teóriu romantizmu vypracoval Ľ. Štúr v diele O národných povestiach a piesňach plemien slovanských.
Bol ovplyvnený nemeckou idealistickou filozofiou(Herder, Hegel)- vychádzali z teórie, že génius národa sa prejavuje v ľudovom umení, preto romantická literatúra bola ovplyvnená ľudovou slovesnosťou. Preberajú sa žánre a druhy, rozvíja sa lyrika, epika, povesť a historický román, dráma-bola okrajová.
Témy : Vlastenecké a národnobuditeľské, historické s aktualizačnými tendenciami. N a historickom pozadí. Vyjadrujú aktuálne dobové problémy
Postavy: Ľudia z okraja spoločnosti (tulák, zbojník)
Jazyk: Čerpá z ľudovej slovesnosti; preberajú veršový systém- slabičný(sylabický). Využíva sa opakovanie rovnakého počtu slabík, spravidla združené rýmy, prestávka uprostred verša;
veršovo-syntaktický paralelizmus- 1 verš= 1 veta


ĽUDOVÍT ŠTÚR(1815-1856)

Narodil sa v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal základné vzdelanie. Po štúdiách na nemeckom gymnáziu v Rábe prišiel roku 1829 na Lýceum do BA. Stal sa členom Spoločnosti česko-slovenskej a neskôr vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení Spoločnosti preniesol jej činnosť na Katedru československej reči a literatúry, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. 2-ročný študijný pobyt v Halle nielen prehĺbil vedomosti mladého Štúra, ale upevnil aj jeho vlastenecké cítenie. Po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. V r. 1843 ho pre túto činnosť odvolali z Katedry. Štúr nerezignoval a venoval sa politickej a publicistickej činnosti.

NÁREČJA SLOVENSKUO A POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ
Jazykovedné dielo, kde uviedol potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny. Dokazoval v ňom, že za samostatný národ možno považovať iba ten celok, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť.

NAUKA REČI SLOVENSKEJ
Zahrnul do nej hláskoslovie, morfológiu, pravopis i skladbu

SLOVENSKJE NÁRODŇJE NOVINI s prílohou OROL TATRANSKI
Stali sa strediskom národného života. Prvé slovenské politické noviny, ktoré ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu a rozšírenie národného školstva. Biedu slovenského ľudu videl vo feudálnom zriadení.

DUMKY VEČERNÍ- zaznieva z nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Štúr žiali nielen nad sebou, ale aj nad ťažkým údelom ľudu. Vyjadrením svojich pocitov, lásky k domovu vytvoril v romantickej literatúre reflexívnu lyriku.

SMLÚVA SLOVÁKU
Prvá z revolučných básni v slovenskej literatúre.

SPEVY A PIESNE

Predstavujú tvorbu v porevolučných rokoch. Sú tu epické i lyrické, prevažne elegické básne. Inšpiruje sa rodným krajom, stratou jeho blízkych i krásnych ideálov mladosti. Štúr sa stal prvým tvorcom intímnej romantickej lyriky.

O NÁRODNÍCH PÍSNICH A POVĚSTECH PLEMEN SLOVANSKÝCH

Vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska a obetavosť za vlastný národ. Odsudzoval západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus.

SLOVANSTVO A SVET BUDÚCNOSTI

V diele vyjadril sklamanie z výsledkov revolúcie, kritiku Rakúskej ríše a vieru v jej rozpad, dielo napísal po nemecky. Mylne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko.



SAMO CHALÚPKA(1812-1883)

Najstarší štúrovec, narodil sa v Hornej Lehote v národne uvedomelej rodine evanjelického kňaza. Po gymnáziu začal študovať filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu. Keď v r.1830 vypuklo povstanie v Poľsku proti cárskemu Rusku, prerušil štúdia a odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov. V bojoch ranený a po vyliečení dokončil štúdium teológie. Stal sa kazateľom v Hornej Lehote, kde aj zomrel. Jeho prvé básne vyšli v r.1834 v kalendári Gašpara Fejérpataky-Belopotockého.

Epitaf S. Chalúpku : V pravde žil som, krivdu bil som,
verne národ svoj ľúbil som.

MOR HO! A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dám v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Vyjadruje ideológiu štúrovcov, ale aj hlavný zmysel autorovho života a diela. Skladba má nadčasové motívy –
ideály humanity a demokracie.

• A tí, krutým železom čo nám vládli, • pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom
kdeže sú? – My stojíme, ale oni padli.

Pri charakteristike zdôrazňuje demokratické tradície Slovanov, kmeňové vzťahy, kde sú si všetci rovní.
Využíva historické motívy. Motív prebral z dejín P.J. Šafárika, téma je prebratá z histórie Lemiakov v 4.st. za
vlády Constantina. Z Lemiakov spravil Slovanov. V skladbe históriu aktualizuje- aktuálne problémy
štúrovskej generácie. Skladba vyjadruje ideály vlastenectva a národnej hrdosti.

KOMPOZÍCIA;

využíva harmóniu kontrastov (malá skupina Slovanov – veľký tábor Rimanov; Slovania ponúkajú mier –
Rimania vojnu, neslobodu; nerovný boj; Slovania sú zabití, ale sú morálni víťazi- cisár, ktorý zvíťazil, morálne prehral)
využíva 13-slabičný verš, veršový paralelizmus, dynamickú skratku
dynamická skratka- zhustené vyrozprávanie deja
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.