PÁN V TŔNÍ
Hrdina, príslušník panského stavu, zbadá pri návrate z poľovačky „krvavé znaky“ svojho zločinu. V hrôze i z hlasu, ktorý v hore počuje, zmeravie, vystrelí, zbadá krv aj na svojom odeve a pomätený uteká domov. Záver rozhovoru medzi matkou a dcérou naznačuje, že pán vo svojom šialenstve vybehol do noci, zaplietol sa do kríkov a tam v bezmocnosti kričí a narieka. Balada vyznieva ako obžaloba všetkých, čo zdierajú ľud. Je buričská a revolučná.

REFLEXÍVNA LYRIKA (ÚVAHOVÁ)
Autor uvažuje o chode sveta, spoločenskom systéme

DRÁMA SVETA
Jeho básne

ZLOBOH
Inšpiráciou je absolutistická vláda Metternicha, má dialogizovanú formu, je to rozhovor medzi Zlobohom a čertmi

REMESELNÍK, SEDLIAK, OVČIAR
Básne zobrazujúce nižšie spoločenské vrstvy, kritizuje spoločnosť v ktorej ľudia nemôžu zbohatnúť, hoci celý svoj život poctivo pracujú

K PROROKOM SLOVENSTVA
Vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť

VOJNA


BÁSNE S JÁNOŠIKOVSKOU TÉMATIKOU

VÝLOMKY Z JÁNOŠÍKA
Má 3 častí
JANKO- 1.časť- Janko je pán, ktorý v ohrození života (vo víchrici mu zahynie kočiš) uvažuje o sebe a chudobnom ľude
ŽOBRÁK- 2.časť- osud starého žobráka, ktorý šíri myšlienky odboja proti pánskemu bezpráviu a spomína na svoj zbojnícky život
ZBOJNÍKOVÁ BALADA- 3. časť- na svoju mladosť spomína člen Jánošíkovskej družiny

DUMA SLOVENSKÁ
Vrátil sa nimi do literatúry pri príležitosti Memorandových zhromaždení v r. 1861

SLOVO



JÁN BOTTO(1829-1881)
Najmladší štúrovec, jeho tvorba spadá do porevolučného obdobia vyjadruje sklamanie z revolúcie. Narodil sa na Gemeri, študoval v Levoči, stretol sa so štúrovcami z BA. Odišiel do Budapešti, kde vyštudoval zememeračstvo, svoj život dožil v Banskej Bystrici.

BALADY

ŽLTÁ ĽALIA
Bol inšpirovaný ľudovou slovesnosťou, základom tragédie balady je porušenie morálnych princípov. Začína úvodom- motív mohyly- kde „v trní chrastí rastie“ žltá ľalia", je vyrozprávaná ako rozprávka.
Epický príbeh je vyrozprávaný cez dialógy, dej sa posúva cez refrén => plynutie času
„vejú vetry povievajú, dni za dňami utekajú“
Využíva trojstupňovú gradáciu
- dramatizáciu textu dosahuje stupňovaním hrôzy; využíva deminutíva ; prejavuje sa vplyv ľudovej slovesnosti
Postavy sú prebraté z ľudových rozprávok- zvodca= čert, kostlivec= Adam
V závere využíva motívy mohyly a trpiacej žltej ľalie

MARGITA A BESNÁ
Rozpráva príbeh o macoche a pastorkyni= Margita. Macocha závidí Margite nápadníka a zabije ju. Autor sa sústreďuje celý rok po čine na výčitky svedomia, keď macocha skočí do Váhu hnaná výčitkami svedomia.

BÁJ TURCA
Balada ovplyvnená miestnymi povesťami

BÁJ MAGINHRADU
Balada ovplyvnená miestnymi povesťami

SMRŤ JÁNOŠÍKOVÁ
Je ovplyvnená svetovou romantickou literatúrou. Zo svetovej literatúry je to motív väzňa v noci pred popravou. Inšpiráciou bola tiež skladba K.H. Máchu- Máj. Už počas stredoškolského štúdia napísal skladbu Pieseň Jánošíkova, neskôr ju rozšíril na Smrť Jánošíkova.
Lyrický predspev- cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku v obave, že nenájde odozvu
Prvý spev- je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. Jánošíkovci žijú slobodným životom. Vatra- symbol slobodného života, dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka a uvedomuje si svoj koniec.
Druhý spev- je obrazom zlapania Jánošíka, ktorého nepremôže presila, ale zrada. Jánošík však ostáva nezlomený a odvráva premožiteľom.
Tretí spev- začína sa opisom čierneho mesta- tyrana, kt. Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá sa s ním lúči krásnou baladou.
Štvrtý spev- je najpochmúrnejší. Sú tu romantické scenérie noci vo väzení a sen Jánošíka o mladosti, diabol mu pripomína blížiacu sa smrť.
Piaty spev- patrí k najkrajším básňam o slobode slovenskej poézie. Jánošík sa ospravedlňuje za svoje činy tým, že už nemohol zniesť útlak poddaného ľudu. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti. Vrcholí tu kontrast medzi tragickým osudom Jánošíka a vierou vo víťazstvo slobody. Básnik verí, že národu môže pomôcť len silný jednotlivec „bohatier Boží“.
Šiesty spev- Botto vyslovuje nádej, že chmáry naveky nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Dej vrcholí, keď kňaz káže Jánošíkovi modliť sa pred popravou. Ten odmieta modliť sa za seba, modlí sa za ubiedený ľud. Tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a zastrašeného ľudu.
Siedmy spev- opisuje sa Jánošíkova poprava, keď smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj boj proti tyranom. Ľud je mĺkvy, ale postupne sa mu v duši ozýva hlas. Vnútorný nepokoj a túžba po novom Jánošíkovi v ňom rastie.
Ôsmy spev- zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde.
Deviaty spev (zjavenie)- je alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl nie je únikom do mytológie, ale dôkazom Jánošíkovej nesmrteľnosti, dôkazom ožitia jeho odkazu v ľude. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody a spev družíc je spevom o víťazstve.

VRAHOM

POCHOD

PIESNE VOJENSKÉ