Romantizmus: Štúr, Chalúpka, Botto, Kráľ
Charakteristika preromantickej a romantickej literatúry Teóriu romantizmu vypracoval Ľ. Štúr v diele O národných povestiach a piesňach plemien slovanských. Bol ovplyvnený nemeckou idealistickou filozofiou(Herder, Hegel)- vychádzali z teórie, že génius národa sa prejavuje v ľudovom umení, preto romantická literatúra bola ovplyvnená ľudovou slovesnosťou. Preberajú sa žánre a druhy, rozvíja sa lyrika, epika, povesť a historický román, dráma-bola okrajová. Témy : Vlastenecké a národnobuditeľské, historické s aktualizačnými tendenciami. N a historickom pozadí. Vyjadrujú aktuálne dobové problémy Postavy: Ľudia z okraja spoločnosti (tulák, zbojník) Jazyk: Čerpá z ľudovej slovesnosti; preberajú veršový systém- slabičný(sylabický). Využíva sa opakovanie rovnakého počtu slabík, spravidla združené rýmy, prestávka uprostred verša; veršovo-syntaktický paralelizmus- 1 verš= 1 veta
ĽUDOVÍT ŠTÚR(1815-1856) Narodil sa v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal základné vzdelanie. Po štúdiách na nemeckom gymnáziu v Rábe prišiel roku 1829 na Lýceum do BA. Stal sa členom Spoločnosti česko-slovenskej a neskôr vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení Spoločnosti preniesol jej činnosť na Katedru československej reči a literatúry, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. 2-ročný študijný pobyt v Halle nielen prehĺbil vedomosti mladého Štúra, ale upevnil aj jeho vlastenecké cítenie. Po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. V r. 1843 ho pre túto činnosť odvolali z Katedry. Štúr nerezignoval a venoval sa politickej a publicistickej činnosti.
NÁREČJA SLOVENSKUO A POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ Jazykovedné dielo, kde uviedol potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny. Dokazoval v ňom, že za samostatný národ možno považovať iba ten celok, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť.
NAUKA REČI SLOVENSKEJ Zahrnul do nej hláskoslovie, morfológiu, pravopis i skladbu
SLOVENSKJE NÁRODŇJE NOVINI s prílohou OROL TATRANSKI Stali sa strediskom národného života. Prvé slovenské politické noviny, ktoré ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu a rozšírenie národného školstva. Biedu slovenského ľudu videl vo feudálnom zriadení.
DUMKY VEČERNÍ- zaznieva z nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Štúr žiali nielen nad sebou, ale aj nad ťažkým údelom ľudu. Vyjadrením svojich pocitov, lásky k domovu vytvoril v romantickej literatúre reflexívnu lyriku.
SMLÚVA SLOVÁKU Prvá z revolučných básni v slovenskej literatúre.
SPEVY A PIESNE Predstavujú tvorbu v porevolučných rokoch. Sú tu epické i lyrické, prevažne elegické básne. Inšpiruje sa rodným krajom, stratou jeho blízkych i krásnych ideálov mladosti. Štúr sa stal prvým tvorcom intímnej romantickej lyriky.
O NÁRODNÍCH PÍSNICH A POVĚSTECH PLEMEN SLOVANSKÝCH Vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska a obetavosť za vlastný národ. Odsudzoval západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus.
SLOVANSTVO A SVET BUDÚCNOSTI V diele vyjadril sklamanie z výsledkov revolúcie, kritiku Rakúskej ríše a vieru v jej rozpad, dielo napísal po nemecky. Mylne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko.
SAMO CHALÚPKA(1812-1883) Najstarší štúrovec, narodil sa v Hornej Lehote v národne uvedomelej rodine evanjelického kňaza. Po gymnáziu začal študovať filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu. Keď v r.1830 vypuklo povstanie v Poľsku proti cárskemu Rusku, prerušil štúdia a odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov. V bojoch ranený a po vyliečení dokončil štúdium teológie. Stal sa kazateľom v Hornej Lehote, kde aj zomrel. Jeho prvé básne vyšli v r.1834 v kalendári Gašpara Fejérpataky-Belopotockého.
Epitaf S. Chalúpku : V pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.
MOR HO! A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a čo i tam dušu dám v tom boji divokom: mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. Vyjadruje ideológiu štúrovcov, ale aj hlavný zmysel autorovho života a diela. Skladba má nadčasové motívy – ideály humanity a demokracie.
• A tí, krutým železom čo nám vládli, • pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom kdeže sú? – My stojíme, ale oni padli.
Pri charakteristike zdôrazňuje demokratické tradície Slovanov, kmeňové vzťahy, kde sú si všetci rovní. Využíva historické motívy. Motív prebral z dejín P.J. Šafárika, téma je prebratá z histórie Lemiakov v 4.st. za vlády Constantina. Z Lemiakov spravil Slovanov. V skladbe históriu aktualizuje- aktuálne problémy štúrovskej generácie. Skladba vyjadruje ideály vlastenectva a národnej hrdosti.
KOMPOZÍCIA; využíva harmóniu kontrastov (malá skupina Slovanov – veľký tábor Rimanov; Slovania ponúkajú mier – Rimania vojnu, neslobodu; nerovný boj; Slovania sú zabití, ale sú morálni víťazi- cisár, ktorý zvíťazil, morálne prehral) využíva 13-slabičný verš, veršový paralelizmus, dynamickú skratku dynamická skratka- zhustené vyrozprávanie deja
JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY- využíva zvukomaľbu (duní Dunaj), zemepisné symboly (Tatry, Dunaj), hyperbolu- zveličenie Vlastností Slovanov- hrdí, mierumilovní, rovnocenní, odvážni,..
Písal balady, romance a hrdinské spevy, vychádzal z ľudovej slovesnosti, k jeho obľúbeným témam patril Jánošíkovský motív a motív odboja proti Turkom.
LIKAVSKÝ VÄZEŇ Opisuje Jánošíka vo väzení a jeho túžbu po slobode
KRÁĽOHOĽSKÁ V nej vystupuje Jánošík a jeho družina
BRANKO Báseň, napísal podľa ľudovej povesti, v ktorej Branko žil dávno pred Jánošíkom a bol postrachom pánov(podľa Chalupkovej koncepcie Branko nebol zbojníkom, ale hrdinom, ktorý bojoval proti všetkým, ktorí páchali krivdy). Snažili sa ho chytiť, ale Branko hrdinsky bojoval proti presile a iba zradou ho premohli.
BOJ PRI JELŠAVE Zobrazil zápas ľudových bojovníkov proti Turkom
TURČIN PONIČAN Zachytil v nej príbeh poturčenca, ktorý zajal v Ponikách vlastnú matku a odvliekol ju ako otrokyňu do Turecka. Matka v ňom spoznala vlastného syna. Poturčenec ju žiada, aby zostala pri ňom a pri svojom vnúčati. Matka však túži po vlasti, ktorá je jej drahšia ako zlato, zamat a bohatstvo, ktoré jej ponúka syn. Požiada ho, aby jej dovolil sa vrátiť domov. (text sa stal libretom pre operu Jána Cikkera- Beg Bajazid )
JANKO KRÁĽ(1822-1876) Najrevolučnejší básnik, ako prvý bojoval za sociálne požiadavky národa a ako prvý používal spisovnú slovenčinu. Najsubjektívnejší. Divný Janko.Črtami búrlivačstva ho ovplyvnil Byron. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, zomrel v Zlatých Moravciach. Strednú školu navštevoval v Kežmarku a Levoči. Vzdelanie ukončil na lýceu. Ako prvý napísal básne v šturovskej slovenčine, boli uverejnené v Almanachu Nitra.
REVOLUČNÁ LYRIKA, PRÍLEŽITOSTNÁ;
DUMA BRATISLAVSKÁ Vznikla v r.1844, je inšpirovaná odvolaním Ľ. Štúra z miesta vedúceho katedry. Vyjadruje nálady študentov, ktorí odišli do Levoče. Používa symbol Slovenska – Dunaj, Tatry. A tie naše Tatry zďaleka sa smejú, „Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“
KRAJINSKÁ PIESEŇ Vznikla na jar 1848, J. Kráľ s kamarátom učiteľom Rotaridesom bojovali proti robotám
ŠAHY Vznikla v r. 1848, za búričstvo bol väznený v Šahách. Báseň má pesimistický charakter, ale má aj motívy boja za slobodu.
JARNÁ PIESEŇ Vznikla v r. 1849, zobrazuje účasť J. Kráľa na revolúcií, symbolom štúrovskej revolúcie je kukučka, obsahuje výzvu k bratstvu a aktivite.
OROL A OROL VTÁK Vyjadruje revolúčne ideály štúrovcov a základným symbolom je orol. Reprezentuje poéziu J. Kráľa ovplyvnenú ľudovou slovesnosťou – má piesňovú formu.
BALADY
ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO Najznámejšia balada, v ktorej ľudovú baladu O zakliatej panne rozšíril o obraz romantického hrdinu. Využíva princíp autoštylizácie J. Kráľ = Divný Janko. Hlavný hrdina je nepokojný tulák, smutný, hrdý, ukrutný, divý, smelý, divný, ľudia ho nenávidia, pomstychtivý, samotár, neveriaci. Využíva harmóniu kontrastov – v protiklade je spomienka na rodný kraj; oslavuje ľudovú slovesnosť, idealizuje rodinu. V úvodnej reflexívnej častí uvažuje o morálke mesta a dediny, ďalšou časťou je vlastná ľudová balada štylizovaná ako povesť. Janko nesplní podmienku neobráti si múď. Záver: smrť divného Janka oznamuje pastierik, je idylický. Lyrický subjekt nachádza uspokojenie uprostred prírody. Balada je romantická, ale má aj realistické prvky. Je to obraz prírody, rodinného života. Lyrický hrdina je prometeovský a titanský. Snaží sa urobiť veľký čin =>pomôcť zakliatej panne, nemôže tento veľký čin uskutočniť, a preto zomiera. Janko – predstavuje epickú postavu. Janko „je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť, jemu všetko jedno je: dnes, či zajtra hniť.“ Pociťuje veľký smútok nad sebou, svetom – ničím konkrétnym. Je to romantický hrdina. Veľa teoretikov stotožňuje divného Janka s Jankom Kráľom. Zakliata panna – Panna vo Váhu, ktorú môže vyslobodiť len ten mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí doprostred Váhu. Podľa povery mu potom odkliata panna vyplatí všetko zo stiebra a zlata
ZVERBOVANÝ Balada je dramatizovaným výjavom ľudového života, kde hrdina zo všetkých Kráľových postáv je najväčšmi zrastený s ľudom. Janík nie je len symbolom prírody, ale má aj odbojné a nepokojné črty. Východisko nachádza iba v zbrani. Záver nezodpovedá tradičným baladám, pretože je to výzva do boja.
POVESŤ Balada, v ktorej je potrestaná neúcta k starobe
SKAMENELÝ Potrestaná je nevera milého a porušenie prísahy
KRÍŽ A ČIAPKA Potrestaná je roztopašnosť a zneuctenie hrobu
BEZBOŽNÉ DIEVKY Privolanie diabolskej moci čarami, ktorými si dievky chceli získať ženíchov
KVET Je to vlastne nárek dievčaťa, ktoré matka nasilu vydala za bohatého starého vdovca. Dievčina sa lúči s matkou a umiera od žiaľu.
PÁN V TŔNÍ Hrdina, príslušník panského stavu, zbadá pri návrate z poľovačky „krvavé znaky“ svojho zločinu. V hrôze i z hlasu, ktorý v hore počuje, zmeravie, vystrelí, zbadá krv aj na svojom odeve a pomätený uteká domov. Záver rozhovoru medzi matkou a dcérou naznačuje, že pán vo svojom šialenstve vybehol do noci, zaplietol sa do kríkov a tam v bezmocnosti kričí a narieka. Balada vyznieva ako obžaloba všetkých, čo zdierajú ľud. Je buričská a revolučná.
REFLEXÍVNA LYRIKA (ÚVAHOVÁ) Autor uvažuje o chode sveta, spoločenskom systéme
DRÁMA SVETA Jeho básne
ZLOBOH Inšpiráciou je absolutistická vláda Metternicha, má dialogizovanú formu, je to rozhovor medzi Zlobohom a čertmi
REMESELNÍK, SEDLIAK, OVČIAR Básne zobrazujúce nižšie spoločenské vrstvy, kritizuje spoločnosť v ktorej ľudia nemôžu zbohatnúť, hoci celý svoj život poctivo pracujú
K PROROKOM SLOVENSTVA Vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť
VOJNA
BÁSNE S JÁNOŠIKOVSKOU TÉMATIKOU
VÝLOMKY Z JÁNOŠÍKA Má 3 častí JANKO- 1.časť- Janko je pán, ktorý v ohrození života (vo víchrici mu zahynie kočiš) uvažuje o sebe a chudobnom ľude ŽOBRÁK- 2.časť- osud starého žobráka, ktorý šíri myšlienky odboja proti pánskemu bezpráviu a spomína na svoj zbojnícky život ZBOJNÍKOVÁ BALADA- 3. časť- na svoju mladosť spomína člen Jánošíkovskej družiny
DUMA SLOVENSKÁ Vrátil sa nimi do literatúry pri príležitosti Memorandových zhromaždení v r. 1861
SLOVO
JÁN BOTTO(1829-1881) Najmladší štúrovec, jeho tvorba spadá do porevolučného obdobia vyjadruje sklamanie z revolúcie. Narodil sa na Gemeri, študoval v Levoči, stretol sa so štúrovcami z BA. Odišiel do Budapešti, kde vyštudoval zememeračstvo, svoj život dožil v Banskej Bystrici.
BALADY
ŽLTÁ ĽALIA Bol inšpirovaný ľudovou slovesnosťou, základom tragédie balady je porušenie morálnych princípov. Začína úvodom- motív mohyly- kde „v trní chrastí rastie“ žltá ľalia", je vyrozprávaná ako rozprávka. Epický príbeh je vyrozprávaný cez dialógy, dej sa posúva cez refrén => plynutie času „vejú vetry povievajú, dni za dňami utekajú“ Využíva trojstupňovú gradáciu - dramatizáciu textu dosahuje stupňovaním hrôzy; využíva deminutíva ; prejavuje sa vplyv ľudovej slovesnosti Postavy sú prebraté z ľudových rozprávok- zvodca= čert, kostlivec= Adam V závere využíva motívy mohyly a trpiacej žltej ľalie
MARGITA A BESNÁ Rozpráva príbeh o macoche a pastorkyni= Margita. Macocha závidí Margite nápadníka a zabije ju. Autor sa sústreďuje celý rok po čine na výčitky svedomia, keď macocha skočí do Váhu hnaná výčitkami svedomia.
BÁJ TURCA Balada ovplyvnená miestnymi povesťami
BÁJ MAGINHRADU Balada ovplyvnená miestnymi povesťami
SMRŤ JÁNOŠÍKOVÁ Je ovplyvnená svetovou romantickou literatúrou. Zo svetovej literatúry je to motív väzňa v noci pred popravou. Inšpiráciou bola tiež skladba K.H. Máchu- Máj. Už počas stredoškolského štúdia napísal skladbu Pieseň Jánošíkova, neskôr ju rozšíril na Smrť Jánošíkova. Lyrický predspev- cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku v obave, že nenájde odozvu Prvý spev- je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. Jánošíkovci žijú slobodným životom. Vatra- symbol slobodného života, dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka a uvedomuje si svoj koniec. Druhý spev- je obrazom zlapania Jánošíka, ktorého nepremôže presila, ale zrada. Jánošík však ostáva nezlomený a odvráva premožiteľom. Tretí spev- začína sa opisom čierneho mesta- tyrana, kt. Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá sa s ním lúči krásnou baladou. Štvrtý spev- je najpochmúrnejší. Sú tu romantické scenérie noci vo väzení a sen Jánošíka o mladosti, diabol mu pripomína blížiacu sa smrť. Piaty spev- patrí k najkrajším básňam o slobode slovenskej poézie. Jánošík sa ospravedlňuje za svoje činy tým, že už nemohol zniesť útlak poddaného ľudu. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti. Vrcholí tu kontrast medzi tragickým osudom Jánošíka a vierou vo víťazstvo slobody. Básnik verí, že národu môže pomôcť len silný jednotlivec „bohatier Boží“. Šiesty spev- Botto vyslovuje nádej, že chmáry naveky nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Dej vrcholí, keď kňaz káže Jánošíkovi modliť sa pred popravou. Ten odmieta modliť sa za seba, modlí sa za ubiedený ľud. Tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a zastrašeného ľudu. Siedmy spev- opisuje sa Jánošíkova poprava, keď smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj boj proti tyranom. Ľud je mĺkvy, ale postupne sa mu v duši ozýva hlas. Vnútorný nepokoj a túžba po novom Jánošíkovi v ňom rastie. Ôsmy spev- zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde. Deviaty spev (zjavenie)- je alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl nie je únikom do mytológie, ale dôkazom Jánošíkovej nesmrteľnosti, dôkazom ožitia jeho odkazu v ľude. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody a spev družíc je spevom o víťazstve.
VRAHOM
POCHOD
PIESNE VOJENSKÉ
|