Vincent Šikula

* 19. 10. 1936, Dubová
† 16. 06. 2001, Modra

Bol slovenský prozaik, básnik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež.

1956 – 1959 – študoval na Hudobnej pedagogickej škole
1961 – 1964 – pracoval ako učiteľ v Modre
1967 – 1968 – pracoval ako redaktor v časopise Romboid
1969 – 1973 – pracoval ako dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe
1973 – 1992 – bol redaktorom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ
1994 – 1999 – bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov
1979 – bol mu udelený titul Zaslúžilý umelec

Narodil sa v roku 1936 v Dubovej, mal jedenásť súrodencov. Väčšina z nich bola tiež hudobne alebo lyricky nadaná. Debutoval s knihou poviedok Na koncertoch sa netlieska (1964) a ešte v tom istom roku mu vyšla aj ďalšia poviedková kniha, Možno si postavím bungalov. Obe knihy spája motív hlavného hrdinu, ktorý si hľadá miesto v živote. Napísal románovú trilógiu, knihy Majstri, Muškát a Vilma. Dej sa odohráva v západoslovenskej dedine Okoličné, kde žije rodina tesárov:
„Štyria boli: majster a jeho traja synovia. Ľudia ich mali radi a radi o nich hovorili.“
„Najstarší syn, Jakub, mal už na krku tridsiatku. Prostredný bol o štyri roky mladší, volal sa Ondrej. Imrich bol najmladší, ale i on už mal vojenčinu za sebou.“
Kompozičným ťažiskom je tesársky majster Guldán, jeho traja synovia a nevesta Vilma. Rozprávanie ale zahŕňa desiatky ďalších postáv, ktoré spolu vytvárajú predstavu života ľudí v 40. rokoch. Na osudoch hlavných hrdinov chce dokázať, že aj takí neznámi a bezvýznamní ľudia ako Guldánovci sa môžu zúčastňovať na tvorbe dejín.

Tvorba bola na témy vojny, zážitky zo stretnutí so zaujímavými ľuďmi, povojnové obdobie, príbehy spojené s jeho rodným krajom a domovom.
„Každú prózu píšem inak. Niektorá poviedka sa rodí priam na ulici. Odrazu si na niečo spomeniem, alebo niečo počujem.“ Vincent Šikula

„Mojou hlavnou témou je téma domova. Vlastne stále píšem o domove. Niekomu by sa mohlo zdať, že mi táto jediná téma zväzuje ruky, no ja tvrdím, že je to opačne.“ Vincent Šikula

Z kritických reflexií o Šikulovej tvorbe:

„Šikula je dedinčan. Pozná modernú literatúru, vie komponovať príbeh, ale ostáva na hony vzdialený vyšpekulovanej kaviarenskej literatúre, v jeho príbehoch je čosi dedinsky samozrejmého, prostého a čistého.“ Dušan Kužeľ

„Tretie knižočka S Rozarkou, skoro prstom ukazuje, kde asi hľadať možnosti a potenciu modernej prózy.“ Ivan Kadlečík

„Autor Rozarky je ľudovým rozprávačom a súčasne je moderný epik. Príbeh je jadro, lyrika aróma a korenie.“ Ivan Kadlečík

„Povieme, že skoro všetky Šikulove prózy sú vlastne vnútorným monológom; povieme, že táto tendencia je od knihy ku knihe zrejmejšia.“ Pavel Vilikovský


Tvorba:

Próza pre dospelých, napr.: Na koncertoch sa netlieska, S Rozarkou, Možno si postavím bungalov, Nebýva na každom vŕšku hostinec, Majstri, Muškát, Vilma, Matej, Ornament, Pastierska kapsička...

Poézia pre dospelých, napr.: Z domu na kopci, Zo zanedbanej záhrady, Bubeník september, Za obchodom orgovánu...

Próza pre deti, napr.: Pán horár má za klobúkom mydleničku, Ďuro, pozdrav Ďura, Prázdniny so strýcom Rafaelom, O múdrom kohútikovi, Vladko a pes, Vincúrko...

Scenáre, napr.: Otec ma zderie tak či tak, Ľalie poľné, Zuzanka Hraškovie

Tam, kde sa cesta skrúca a Požehnaná taktovka sú autobiografické texty ktoré zostavila Šikulova manželka Anna Blahová z autorovej písomnej pozostalosti. Nie je to celkom autobiografia v klasickom zmysle slova – Šikula vlastný životopis nechcel písať, veď svoje zážitky poskrýval v dielach – ide skôr o rôzne náčrty, spomienkové úvahy, poznámky o písaní a denníkové záznamy.