Memorandum a Matica slovenská

Koncom päťdesiatych rokov padol Bachov absolutizmus. Októbrový diplom z roku 1860 vyslovil požiadavku rovnoprávnosti národnosti v Uhorsku a na Slovensku vzbudil veľké nádeje a optimizmus.
V roku 1861 začal vychádzať politický časopis Pešťbudínske vedomosti (redaktor Janko Francisci-Rimavský). Časopis propagoval požiadavku rovnoprávnosti a slobodného rozvoja národov v Uhorsku a svojím programovým zameraním sa stal pripravovateľom celonárodného memorandového zhromaždenia, ktoré bolo v Turčianskom Svätom Martine v dňoch 6. a 7.júna 1861. Zúčastnilo sa na ňom niekoľkotisícové publikum a prijalo významný dokument známy pod menom Memorandum národa slovenského. Memorandum vyslovilo požiadavku štátoprávneho zabezpečenia základných práv slovenského národa, jeho reči, školstva, kultúry, administratívy a Slovenskéjo okolia, ktoré by však zostalo organickou súčasťou Uhorska.
Jediným významným úspechom slovenskej politiky z obdobia memoranda bolo založenie Matice slovenskej. Prvé valné zmromaždeniebolo v slávnostnom ovzduší v Turčianskom Svätom Martine 4.augusta 1863. Martin sa od tých čias postupne stal centrom slovenského národného života a významné postavenie si udržal až do roku 1918.
Matica slovenská bola celonárodnou inštitúciou bez ohľadu na konfesionálnu, politickú či generačnú príslušnosť svojich členov. Za jej prvého predsedu zvolilo valné zhromaždenie Štefana Moysesa a za podpredsedu Karola Kuzmányho. Obdobie existencie Matice slovenskej v rokoch 1863-1875 dostalo názov matičné obdobie.
Okrem Matice slovenskej vznikli v šesťdesiatych rokoch aj tri slovenské gymnázia, vyššie v Revúcej (1862) a dve nižšie: v Martine (1864) a v Kláštore pod Znievom (1869). Zásluhou Štefana Moysesa sa dokonca aj na banskobystrickom gymnáziu slovenčina stala rovnoprávnou rečou s nemčinou a maďarčinou.
Rakúsko-maďarské vyrovnanie roku 1867 vložilo moc v Uhorsku do rúk vlády zastupujúcejzáujmy veľkých statkárov, podnikateľov a presadzujúcej politiku jednorečového maďarského štátu. Nadvláda maďarskej buržoázie v hospodárskom živote sa prejavila aj v živote politickom. Začalo sa prenasledovanie slovenských národovcov a inštitúcií. Jeho priamim dôsledkom bolo zatvorenie slovenských gymnázií roku 1874 a Matice slovenskej roku 1875. Od tých čias neexistovali až do roku 1918 slovenské stredné a vysoké školy a slovenský študenti museli získavať gymnaziálne, odborné a vysokoškolské vzdelanie na školách v Čechách, Maďarsku, Rakúsku a Rusku.
Zatvorenie slovenských stredných škôl a Matice slovenskej bolo ťažkým úderom pre slovenský politický a kultúrny život