“Estetický, filozofický, morálny spoločenský prínos diel svetovej literatúry realizmu pre humanizáciu a demokratizáciu ľudskej spoločnosti.“

19. storočie bolo ovplyvnené priemyselnou revolúciou, dochádza k zániku feudálnych stavov a k upevňovaniu kapitalistických vzťahov. S rozvojom priemyslu súvisí rozvoj prírodných vied a tiež vtedajšia filozofia či pozitivizmus. Pozitivisti pokladali za skutočné len to, čo sa dalo overiť zmyslami alebo rozumom. Táto filozofia ovplyvnila aj nový literárny smer realizmus.
Ako vplývali spoločenské podmienky na literatúru v jednotlivých krajinách? Pozitivizmus mal vplyv na literatúru a umenie takým spôsobom, že sa spisovatelia snažili zobraziť skutočný život, ľudské vzťahy a charaktery. Témou realizmu je každodenný život na základe autorových skúseností. Hrdina je človekom zo všedných spoločenských vrstiev. Ľudské vzťahy a mravné hodnoty sú prepočítavané na peniaze, ako to opisuje Honoré de Balzac v diele Otec Goriot. Balzac vo svojich dielach ukazuje život vo Francúzsku.
Ruský realizmus sa zaoberá otázkami existencie dobra a zla vo svete i v človeku samom, hlása nesmrteľnosť duše a jej večný vzťah k bohu. V centre pozornosti ruských spisovateľov je človek s jeho mravnými a sociálnymi problémami a predovšetkým jeho duša. Nikolaj Vasilijevič Gogoľ poukazuje na zlé spoločenské pomery absolutistického Ruska, ako peniaze deformujú charakter a na korupciu vládnych úradníkov.
Je zaujímavé pozorovať, ako obaja autori z odlišných krajín ukazujú spoločnosť ovládanú peniazmi, ktorá zabúda na cit a spoločnosť. Pokúsili sa títo autori pomocou svojich diel prispieť k zlepšeniu spoločenskej situácie? Môžeme v ich dielach sledovať estetický, filozofický, morálny alebo spoločenský prínos?
Estetický prínos nachádzame v diele Otec Goriot. Dej sa začína detailným opisom penziónu pani Vaguerovej, ktorý v nás vyvoláva pocit niečoho nevkusného, neútulného a zároveň jeho jednotlivé poschodia symbolizujú vrstvy francúzskej spoločnosti. Dolu žijú najbohatší, postupne vyššie chudobnejší a v podkroví sluhovia a slúžky. Tiež si môžeme všimnúť znak realizmu, pretože v diele sa opisujú všetky spoločenské vrstvy. Po jazykovej stránke je dielo bohaté na hovorové výrazy: „...Doparoma, ak niekto jednej alebo druhej z vás ublíži...“, „...A len čo bol citrón dobre vyžmýkaný, kôrku z neho pohodili dcéry na rohu ulice.“ Goriot sa snažil pomocou jazyka a hromadenia slov vytvoriť presnú predstavu o postave: „...Bol trpezlivý, činný, vytrvalý, rýchly v podnikaní, mal orlí zrak, všetkému predišiel, všetko predvídal, všetko vedel, všetko tajil...“
V komédii Revízor od Gogoľa sa opäť stretávame so zaujímavou a hovorovou formovou jazyka: „...Všetko mu tí prekliati kupci vytárali!“ Autor tak čitateľovi dáva možnosť sa zasmiať a hovorová reč pôsobí na čitateľa uvoľnene.
Za filozofický prínos môžeme považovať pozitivizmus v dielach. Objektívne poznanie skutočnosti sledujeme u Otca Goriota v prípade jeho „pádu na dno“, keď sa najskôr ako bohatý obchodník, finančne pomáhajúci svojim dcéram, postupne dostáva na vyššie a vyššie penziónu. V Revízorovi filozofický prínos prejavuje v tom, ako sa Starosta a ďalší predstavitelia mesta boja, že bude odhalený ich úplatkársky čin a neplnenie si povinností a preto uvažujú ako sa odhaleniu vyhnúť. Údajný revízor Chlestakov, ktorý ale v skutočnosti nie je revízor, svojou chytrosťou výborne využívatým, že ho obyvatelia mesta považujú za dôležitú osobnosť.
Morálny prínos má asi najvýznamnejšiu úlohu, pretože odráža vzťahy a charaktery spoločnosti. Goriot je mimoriadne obetavý a milujúci otec a napriek tomu sa stretáva s nevďačnosťou svojich dcér, ktoré sa za neho hanbia a nestýkajú sa s ním. Otec sa stáva opusteným úbožiakom a preto sa stáva zdrojom klebiet. Študent Rastignac je zrkadlom milej, priateľskej a dobrej osoby, keď sa snaží opovrhnutému Goriotovi pomôcť. Po morálnej stránke pozorujeme aj vývoj lásky, keď sa Rastignac zaľúbi do Goriotovej dcéry. Avšak Rastignac svoju povahu mení pod vplyvom utečeného zločinca a vzdáva sa pôvodných predsavzatí a víťazí v ňom ctižiadostivosť a karierizmus. Všímame si značnú rôznorodosť postáv.
Chlestakov za vidinou zbohatnutia využíva zámenu a votrie sa do rodín starostu a ďalších predstaviteľov. Nechá sa plácať a starať sa o seba. Už i jeho meno vypovedá o jeho povahe. Jeho reči a činy nemožno predvídať. Na sebe má oblečený módny oblek a záleží mu na zovňajšku. Pôsobí dojmom intelektuála, ktorý má kontakty v najvyššej spoločnosti, ale ako sa nakoniec ukáže, je to človek strednej vrstvy, ktorý úlohu očakávaného revízora bravúrne zahral. Mestský kapitán je drsnej povahy, berie úplatky, voči okoliu sa správa povýšenecky aj keď má strach so svojich nadriadených. V diele Revízor je zjavné, že každému ide o svoj prospech a hlavne peniaze. Kvôli nim sú všetci ochotní podvádzať.
Ako chápeme spoločenský prínos z týchto diel? Autori predstavujú odlišnú kritiku voči spoločnosti. Nikolaj Vasilijevič Gogoľ kritizuje feudálno-nevoľnícke zriadenie a štátny aparát cárskeho Ruska. Táto komédia odhalila korupciu ruských úradníkov, ale aj vrstvy obchodníkov a statkárov, ktorí úradníkov podplácajú. Honoré de Balzac kritizuje spoločnosť, v ktorej nie je miesto pre cit a poctivosť.
Cárska kritika a cárska úradnícka trieda boli dielom Revízor nesmierne pohoršené a útočili na autora do takej miery, že bol nútený opustiť krajinu. Balzac zobrazil až prehnane obetavú otcovskú lásku, poukazuje na to, čo dokážu s ľuďmi urobiť peniaze a aký mali vplyv v 19. storočí vo Francúzsku a na stratu ideálov u mladého študenta, ktorý pochopí, že s pravdou a cťou sa do vyššej spoločnosti nedostane. Obaja autori vo svojich dielach ukázali, čo sa deje v celej spoločnosti a pričinili sa o posun tak v literárnom ako aj ľudskom cítení.