referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aurel
Piatok, 25. októbra 2024
Jozef Gregor-Tajovský: Prvé hodinky
Dátum pridania: 27.10.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jakub131
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 441
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.87 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 

Kniha: Horký chlieb

Literárny druh: epika

Literárny žáner: poviedka (starootcovský cyklus)

Postavy: Jozef Gregor - Tajovský, starí rodičia, cirkusanti, trhovníci

Obsah

Blížil sa Radvanský jarmok. Starí rodičia na ňom chceli predať kravu. Jožko zatúžil po hodinkách, a tak poprosil starého otca, aby mu jedny kúpil. Vybrali sa teda na jarmok. Kravu predali a za utŕžené peniaze si chcel starý otec kúpiť kabát. Ako prechádzali jarmokom, zastavili sa v hostinci, kde si oddýchli a občerstvili sa. Starý otec si ale poriadne upil vína a chcel zápasiť s černochom, aby Jožkovi vyhral hodinky. Stará mama ho však presvedčila, aby tak nerobil. Pobrali sa domov. Ale starý otec, keďže mal svojho vnuka rád, otočil sa na polceste a šiel späť na jarmok, kde vnukovi predsa len kúpil jeho prvé hodinky. Jožko bol šťastný a starému otcovi pekne ďakoval.

Úryvok

„A čo sa nazdáš, mati, že som ja už taký slabý!?“ počínal sa spierať starý otec. „Nože ma pusťte bližšie, nech ho vidím, pľuhavstvo čierno,“ kliesnil si cestu pomedzi divákov. Tí sa rozstúpili a obzerali si nás. „A toho sa bojíte?! Nuž veď je len ako kŕč opálený!“ Daj sa ti mi, svete, čo za chlapa! Starý som, šesťdesiatpäť rokov mám, ale ak ho ja ešte chytím…!“ počal zvŕtať palicou proti panoráme. Tí hľadia na nás a začnú volať „no, no, poďte starý!“ Murínik si fajčil cigaretľu a usmieval sa. Voľakto sa posmešne ozval: „Ujček, nože ho, no!“ a každý dačo. Stará mať nevedela od zlosti, čo komu skorej odpovedať, lebo starý otec už šiel na stupky, kabát som mu ja už spod pazuchy bol vytiahol, a len ma tak triaslo od strachu aj od úfnosti.
„Ja viem, ako ho mám chytiť!“ kričal starý otec a čím diaľ, tým viac rozchodilo sa mu víno po žilách, starej materi zlosť; strhla ho dolu a začala mykať, ten sa jej bránil, aj cudzí vše postrčili, krik, trma-vrma, upozornili sme všetko na seba. Komedianti sa už úfali, murín sa usmieval, pošibkával si paličkou po krátkych červených nohavičkách, vytŕčal biele zuby, škeril červené gamby, a bolo smiechu a kriku, že sa tomu zvedave prizerali už aj opice na šiatri. Stará mať trhala starého otca, ten sa nahneval, počal sa jej brániť.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.