Bolo obdobie fašiangov - čas bálov, tancov a zábav. No vonku vládla ešte tuhá zima. Maru Turjanku si zavolal majetný krajčír na stráženie svojich detí, pretože chcel ísť so ženou do divadla. Mara im síce stráženie prisľúbila, no bála sa nechať svoje deti doma samé cez noc. Večer však deti nakŕmila, uložila do postele, dobre im zakúrila a napriek svojmu strachu sa vybrala k pánom. Oni ju už netrpezlivo čakali, aby jej dali inštrukcie a potom odišli do divadla.
V dome ostala Mara, mladá slúžka Marka a učeň. Páni Mare prisľúbili, že sa o polnoci vrátia. Mara teda dozerala na dve panské deti (dievčatko a chlapca), uložila ich spať, no myslela pritom na svoje deti. Bála sa, či sa jej nezobudili, neprechladli alebo či sa im niečo nestalo. Ešte pred jedenástou zobudila slúžku Marku a prikázala jej, aby nezaspala, pokým sa ona nevráti. Celá nesvoja vybehla do zimy a bežala do svojej chyže za deťmi. Keď videla, že je všetko v poriadku, utekala naspäť, aby sa páni nenahnevali, že odišla, pokiaľ sú oni v divadle. Páni si však išli po divadle zatancovať, takže sa nevrátili ani po polnoci. Marin strach o deti tak narastal, že musela znovu odbehnúť domov. O štvrtej ráno sa už celá nepokojná prechádzala po panskom dome. Starosť o jej deti ju tak ťažila a trápila, že už po tretíkrát utekala do svojej chyže. V chyži rozložila oheň, poprikrývala deti a bežala späť. Páni sa vrátili až o piatej, veď sa nemali, prečo ponáhľať, lebo deti im strážila Mara. Vyplatili ju 40 grajciarmi a ona celá šťastná sa vrátila domov. No počas toho nočného behania za deťmi ochorela. A teraz sa Mara každú noc tisne ku svojim deťom, ale nemôže sa zohriať. Stále ju drví zima, kašle až ju má zadusiť a v bokoch ju kole.
