Stredoveká literatúra

Stredovek je obdobím vojen, epidémií, feudálneho usporiadania spoločenstva. Obyvateľstvo má 3 vrstvy - feudálna (vládne a bojuje), duchovenstvo teda kňazi (zveľaďujú kultúru), poddaní (pracujú). Centrom vzdelania sú kostoly a kláštory kde sa zhromažďujú aj rukopisne šírené diela.
Znaky - dominuje kresťanstvo, vzorom pre autorov je Biblia (topické opakovanie - doslovná citácia, imitácia - napodobňovanie vrcholných diel aj obsahovo aj formálne), postava svetca, ktorý má všetky kresťanské cnosti (silná viera v Boha, asketický život, je múdry a odvážny), idealizované typizovanie (nezdôrazňujú sa individuálne vlastnosti, ale všeobecné vlastnosti pre všetky postavy), transcendentálnosť/nadzmyslovosť (autori sa nezamerajú na pozemský život ale na nadpozemský), dôležitejšia forma ako obsah, symbolika (magické čísla 3,7,9,12,13, zvieratá - líška, holubica, baran), diela majú básnický až rétorický (rečnícky) charakter (v dielach sa objavuje ornamentálnosť, amplifikácia – hromadenie/kumulácia výrazov prostredníctvom trópov a figúr, dlhé neprirodzené vety, trojstupňovosť štýlu podľa obyvateľstva), synkretizmus (kríženie literárnych druhov a žánrov), heslo „Ora et labora“ (modli sa a pracuj).

ROZDELENIE
Stredoveká literatúra (5. storočie nl - 15. storočie nl)
• Náboženská feudálna literatúra
Mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací charakter. Zdôrazňovala kresťanské cnosti, svätec bol hlavný hrdina každej legendy. František z Asisi (básnik, potulný kazateľ) napísal dielo Spievanka (prvá písaná pamiatka talianskej literatúry).
Žánre - piesne (členia sa na strofy a výrazové prostriedky sa opakujú), kázne, hagiografie (životopisy svätých), exemplá (kladné a záporné vlastnosti človeka), mystériá (náboženské drámy), legenda (veršovaný alebo prozaický žáner s náboženskou tematikou, životopisné príbehy s fantastickými motívmi, majú reálny základ ako povesť, hlavnou postavou je svätec ktorý trpí v pozemskom živote a odmenou je nebo).
• Feudálna svetská literatúra
Žánre - hrdinské eposy (hlavní hrdinovia sú rytieri, šľachtici a bojovníci).
Francúzsko - veršované eposy (pieseň o Rolandovi, prednášali ju trubadúri), rytiersky epos Tristan a Izolda
Nemecko - pieseň o Nibelungoch (prednášali ich minezengri)
Rusko - epos Slovo o Pluku Igorovom (hrdinské eposy sa v Rusku nazývali „byliny“ a prednášali ich gusľari)
• Mestská svetská literatúra
Zobrazuje každodenný život, kritizuje spoločnosť, má zábavnú funkciu. Rozvíjala sa vo Francúzsku (krátke veršované poviedky „fabliaux“). Satiricky a kriticky zosmiešňovali feudálov. Žánre - mirabel (kratšie dramatické skladby, hlavná téma - záchrana kajúcneho hriešnika), mystériá (cyklické hry zo života Krista, apoštolov a svätých osôb).

SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA (800 nl - 1500 nl)
• Veľkomoravské obdobie (800 nl - 1000 nl)
Veľkomoravská ríša vznikla v roku 833. Začiatky súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi. Bohoslužobný jazyk bol latinčina, hebrejčina a gréčtina (trojjazyčníci uznávali iba tieto jazyky).
• nové konštituovanie stredovekej literatúry (1000 nl - 1500 nl)
Pod nadvládou Uhorského štátu sa základom stala latinská vzdelanosť. Zakladajú sa univerzity a školy - Academia Istropolitana v Bratislave, prerážajú humanistické a renesančné myšlienky.

MISIA KONŠTANTÍNA A METODA
Mojmír a Rastislav (Veľkomoravské kniežatá) bojovali proti politickému (expanzné ciele) a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou nezrozumiteľnou nám. V roku 863 prišli Konštantín a Metod na žiadosť Rastislava (poslal ich byzantský cisár Michal III.). Konštantín a Metod pred príchodom zostavili prvé slovanské písmo „hlaholika“ (z malých gréckych písmen „minuskuli“) a prvý slovanský spisovný jazyk staroslovienčinu. Konštantín a Metod marili úsilie Frankov, preto boli obvinení z bohorúhačstva a poslaní pred pápeža Hadriána II.. Roku 867 bolo obhajovanie slovanskej bohoslužby v Ríme a staroslovienčiny ako spisovného a cirkevno-kresťanského jazyka. Hadrián II. obhajovanie prijal (staroslovienčina sa stala popri latinčine, hebrejčine a gréčtine ďalším bohoslužobným jazykom) a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril (Kyrillos) a zomrel. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde vládol knieža Svätopluk (podporoval franských kňazov), Metoda uväznili a odvliekli do Bavorska. Ich žiaci utiekli pred prenasledovaním do Bulharska(kláštor pri Ochritskom jazere), Čiech, Poľska a do Kyjevskej Rusi, kde vytvorili písmo „cyrilika“ (z veľkých písmen gréckej abecedy „majuskuli“).

PROGLAS (predslov k evanjeliu)
Najstarší odpis je z 13. storočia, je to prvé pôvodné dielo slovanskej literatúry. Proglas je útvarovo hymnus/chvála (typický stredoveký útvar), kompozícia 110 veršov, nemá členenie na slohy, predslov k svätému Evanjeliu je odčlenený, za tým ide prvá veta „Na počiatku bolo slovo i slovo bolo u Boha i Boh bol slovo.“, posledný verš je „Amen“- nech sa tak stane. Celý Proglas je otcovský príhovor Konštantína k Slovanom kde tvrdí, že aj slovanský jazyk je hodný velebenia a človek nemá zostať v nevedomosti, je obhajobou práva každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku. Splýva náučná literatúra s umeleckou, obsahuje biblické citáty. Vychádza z evanjelií, hlása vzdelanosť pre širšiu spoločnosť, širšie vrstvy. Motívy (nábožensko-didaktický a demokratický). Je to báseň, čo dokazuje prítomnosť mnohých básnických prostriedkov (+ na ukážke vymenuj znaky stredovekej literatúry).

Alegória= druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja, ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo
Anafora= opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet
Asydenton= bezspojkové spájanie slov alebo viet
Apostrofa= oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu
Inverzia= vzniká zmenením slovosledu vo vete najčastejšie v poézii
Klimax= gradácia, stupňovanie významu za sebou idúcich synonymných i nesynonymných slov alebo slovných spojení
Epifora= opakovanie slov na konci veršov
Epanastrofa= opakovanie toho istého slova na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša
epizeuxa, epiteton, oxymoron, synekdocha, prirovnanie, personifikácia, metonymia, metafora, hyperbola.

Žiaci: Kliment, Gorazd, Chrabr
Moravsko-panónske legendy (Kliment a Gorazd)- veľkomoravské pamiatky
• Život sv. Konštantína (opisuje celý život, spoločenská situácia na Veľkomoravskej ríši, obhajoba v Benátkach) – Kliment
• Život sv. Metoda (kratší, epickejší, vecnejší, činnosť na Veľkej Morave, menej legendový, je to historický dokument)- Gorazd
O písmenách – Chrabr

ČESKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA
kronika – stredoveký epický žáner, ktorý chronologicky radí historické udalosti bez opisu príčin (holé fakty, autor iba referuje)
Chronica Boemorum (kronika česká)- prvá kronika z 12. storočia
Dalimilova kronika – veršovaná kronika