referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Demeter
Sobota, 26. októbra 2024
Romantizmus (koniec 18. st. - polovica 19. st.)
Dátum pridania: 06.06.2011 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 0alexia0
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 794
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.4
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 9m 0s
Pomalé čítanie: 13m 30s
 

Spoločenské pomery                                                                                                                                                                                                                 - rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý, heslo francúzskej revolúcie= Sloboda-Rovnosť-Bratstvo dáva ľuďom voľnosť, kapitalistické vzťahy ovládli spoločnosť a jednotlivec strácal istotu, začal sa cítiť v spoločnosti osamotený,
- vzniká nová filozofia „idealizmus“, ktorá považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné a hmotu a bytie za druhotné (Hegel), sentimentalizmus (začiatok 18. storočia, filozofický a literárny smer) sa opiera o city a citové zážitky- súcit k biednym a utláčaným, vyzdvihuje prostého človeka s jeho radosťami i starosťami, subjektivizmus (úloha jednotlivca v spoločnosti), individualizmus (kult silného jednotlivca) vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus) – svet sa mu začal odcudzovať a človek pociťoval osamelosť a upadal do pesimizmu.

Hlavní predstavitelia
FRANCÚZSKO
Jean Jacques Rousseau- (protest proti spoločenskej nespravodlivosti, návrat k prírode)                                                                                                                 - Rozprava o nerovnosti, Emil alebo o výchove, Júlia alebo Nová Heloisia
- Victor Hugo - (zakladateľ francúzskeho romantizmu)                                                                                                                                                                     - dráma Cromwell (predhovor k tejto dráme sa stal manifestom romantizmu), Hernani, Ruy Blas, Bedári, historický román Chrám Matky Božej v Paríži


NEMECKO
- Sturm und Drang (búrka a vzdor) - hnutie, proti vtedajšej spoločnosti, proti nadvláde rozumu, žiadajú všetko čo je pre človeka prirodzené (cit, láska, vášeň, sloboda)
Johan Wolfgang Goethe                                                                                                                                                                                                            - Óda Prometeus, sentimentálny román Utrpenie mladého Werthera, veršovaná dráma Faust (jedno z najvýznamnejších diel nemeckej ale aj svetovej literatúry, autor v tomto vizionárskom diele nastoluje základné otázky ľudského života)
Friedrich Schiller - (v svojich dielach vyjadruje túžbu po národnej a osobnej slobode a boji proti tyranii)                                                                                         - dráma Zbojníci, dráma William Tell
Heinrich Heine (najrevolučnejší prozaik, vplyv ľudovej slovesnosti s baladickými motívmi)                                                                                                               - zbierka piesní mladosti Kniha Piesní, nový druh fejtónu Obrazy z Ciest


ANGLICKO

Geogre Gordon Byron - (stvoril nový typ romantického hrdinu-tulák väzeň, ktorý nemôže vyhrať v nerovnom boji so spoločnosťou lebo je osamelý)                           - lyricko-epická skladba Childe Haroldova Púť, básnická skladba Don Juan, báseň Chillonský Väzeň
Percy Bysshe Sheley- veršovaná dráma Odpútaný Prometeus


RUSKO
Alexander Sergejevič Puškin- veršovaný román Eugen Onegin (Puškin vytvára typ zbytočného človeka), historická povesť Kapitánova dcéra


POĽSKO
Adam Mickiewicz-
Óda na radosť, historický epos Konrád Wallenrod, národný epos Pán Tadeáš


MAĎARSKO
Sándor Petofi- veršovaná rozprávka Víťaz Janko, epická skladba Apoštol


ČESKO

Karel Hynek Mácha - Máj
Jozef Kajetán Tyl - Strakonický Dudák, divadelná hra Fidlovačka (1x zaznela pieseň Gde domov muj)
Karel Jaromír Erben - básnická zbierka Kytice
Božena Němcová - Babička


SLOVENSKO
Ľudovít Štúr
• báseň Spievanky Dumky večerné (vyjadrujú protifeudálne cítenie)
• Tatranka (politické noviny s Palkovičom)
• polemický spis Starý a Nový Věk Slovákú, Slovenský prosbopis (žiadosť slovenských osvietencov o bohoslužby a vzdelávanie v slovenskom jazyku)
• Nárečia slovenskô alebo potreba písania v tomto nárečí
• Národnie novini (Slovenské národné noviny)- literárna príloha Orol Tatranský
• O národních písních a pověstech plemen slovanských (vydala Matica Česká)
• zbierka Spevy a piesne
• Slovanstvo a svet budúcnosti


Samo Chalupka- hrdinská epická skladba Morho, veršovaná povesť Turčín Poničan, povesť Branko („Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som.“- epitaf na Chalupkovom pomníku), Muráň (romanca podľa ľudovej povesti o dobytí muránskeho zámku), básnická zbierka Spevy (balada Križiak, balada Všeslav)

Janko Kráľ - subjektivizovaná balada Zakliata Panna vo Váhu a Divný Janko, Duma Bratislavská, básne (Jarná pieseň, Orol Vták, Šahy), Duma Slovenská, zbierka Výlomky z Jánošíka (básne Janko, Žobrák, Zbojnícka balada), cyklus 12-tich povestí Dráma Sveta, veršovaná povesť Zverbovaný, Almanach Nitra, Orol Tatranský

Andrej Sládkovič - lyricko-epická skladba (žánrový idylický epos) Detvan (vyšiel v Almanachu Nitra), lyrická dráma Marína (je odrazom mravných a duševných zápasov básnika), filozoficko-reflexívna básnická skladba Sôvety v rodine Dušanovej

Ján Botto - lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova, Báj nad Dunajom, prvá vlastenecká báseň Duma pri Dunaji, povesť Maginhrad, Povesti slovenské, Piesne slovenské, alegorické skladby (Svetský víťaz, Poklad Tatier, Pieseň Jánošíkova, Obraz Slovenska), balady (Lucijný stolček, Žltá Ľalia, Krížne cesty, Ctibor, Margita a Besná), príležitostné básne Vrahom, zbierka poézie Čachtická pani, Spevy Jána Bottu

Janko Kráľ - Zaklata panna vo Váhu a divný Janko
- Janko Kráľ bol najsubjektivnejším a najrevolučnejším autorom
- Zakliata Panna vo Váhu a Divný Janko je subjektivizovaná balada
- Balada= krátky epický útvar označujúci sa krátkym pochmúrnym až tragickým dejom, býva veršovaný, dej má rýchly spád, vystupujú v nej neskutočné postavy a fantastické deje, gradácia (stupňovanie) s obmenami, magické čísla (3,7,9), balada sa končí tragicky a odohráva sa na neznámom mieste
Janko Kráľ vytvoril špeciálny typ slovenskej balady, ktorej zámerom bolo vystihnúť rozpor medzi ideálom a skutočnosťou (hlavný znak romantizmu)
- kompozícia - má 3 časti, 1. časť (subjektivizovaná)- 13 slabičný verš, 2. časť (balada ľudového typu)- 6-7 slabičný verš, 3. časť (mŕtvy Janko na brehu Váhu)- 13 slabičný verš
1 časť
- písaná v 1. osobe jednotného čísla (autor je rozprávač), osobná spoveď romantického samotára, obraz (opis) rodného kraja Považia, mladosť a detstvo divného Janka, jeho nepokoje a blúdenie po Váhu, autor vyjadruje pocit nepokoja a prenasledovania, charakteristika divného Janka je považovaná za autocharakteristiku autora Janka Kráľa
2. časť
- balada ľudového typu s tradičnou kompozíciou, autor vychádza z ľudovej povesti o zakliatej panne (napoly žena napoly ryba) o ktorej sa hovorí, že na Vstúpenie (sviatok) sa zjavuje vo Váhu, vyslobodiť ju môže len ten, kto si oblečie naopak šaty a skočí do Váhu, podľa povery mu odkliata panna vyplatí všetko v striebre a zlate, Janko umiera lebo si neprevrátil šaty
3. časť
- zvestovanie pastierika, že divný Janko je mŕtvy, opis mŕtveho Janka na brehu Váhu
- charakteristika divného Janka (epický hrdina)
- odlišuje sa od dedinčanov tým, že je iný a dobrovoľne samotár, je hrdý, ukrutný, smelý, nikomu nevyká, ťažko ho ovplyvniť lebo sa nebojí hnevu a nestojí o lásku, vzbudzuje nenávisť a nenávisťou sa aj odpláca, nemá priateľov, odsudzuje svoju rodinu, má intenzívny pocit smútku, ktorý nedokáže sám zvládnuť, nepomôže mu ani plač, na Vstúpenie sa rozhodne odkliať zakliatu pannu, ale umiera (tak ako v reálnom svete umreli, boli väznení alebo prenasledovaní tí, čo napriek nevyzretým podmienkam bojovali za práva svojho národa), divný Janko je odrazom vtedajšej spoločnosti
 -lyrický hrdina je rozprávač (autor), ktorý vypovedá o svojich životných pocitoch a o vzťahu k domovu, postupne sa mení na postavu divného Janka

Ján Botto - Smrť Jánošíkova
- Ján Botto bol romantickým básnikom
- Smrť Jánošíkova je lyricko-epická skladba (spracovaný Jánošíkovský motív)
- kompozícia - Predspev, úvod, 9 spevov (každý spev je tematicky uzavretý), prevažujú lyrické tóny, epika slúži skôr ako pozadie jeho reflexií, dejová línia je slabá bez epizód, opisuje zlapanie väznenie a popravu Jánošíka čím symbolizuje stav národného hnutia po neúspešnej revolúcii (1848-1849)
- protiklady = vatra horí vatra nehorí, sloboda vo voľnej prírode a 4 steny v temnice, tma a svetlo, noc a deň, skutočnosť a alegória
- Jánošík = v prvých dvoch spevoch je predstaviteľom protifeudálneho odboja a postavou ľudovej slovesnosti, v 4. speve sa mení na romantického hrdinu, v 5. speve sa mení na bojovníka za práva slovenského národa (všetko čo Jánošík hovorí v 5. speve sú slová štúrovcov), v 9. speve sa stáva alegorickou postavou
- forma - sylabický veršový systém, 12 slabičný verš alexandrín s dierézou (prestávka po 6. slabike), ľudové slová, zdrobneniny, paralelizmus (opakovanie syntaktických výrazov)
- 1. spev
Jánošík zodpovedá ľudovej tradícii (červený dolomán, zelená košieľka, zbraň), vatra horí, je prísny k bohatým a milý k chudobným, družina mu je oddaná, jánošíkovské a zbojnícke piesne, Jánošík a jeho družina= 12 sokolov Tatier, vatra dohára keď zlapajú Jánošíka, vatra symbolizuje jeho slobodný a voľný život, spev sa končí obrazom opustenej družiny po jeho odchode
- 2. spev
Má nadprirodzené sily v opasku, je nezraniteľný, vrcholí protifeudálne zameranie postavy, odmieta vykúpiť si slobodu zlatom
- 3. spev
Botto uspokojuje svojich krajanov, Jánošík je vo väzení, jeho postava je pasívna, dievča v bielom (symbol čistoty a nevinnosti) sa lúči s Jánošíkom a predstavuje dušu ľudu
- 4. spev
Je romantickým hrdinom trpiacim protikladom sna a skutočnosti, vo sne je voľný, v skutočnosti je pripútaný o skalu, krvavé ruky a nohy a úsmev na tvári, diabol predstavuje zlo a temno no Jánošík mu nepodlieha
- 5. spev
Jeho rozhorčenie vrcholí hymnou slobody, básnik verí, že príde bohatier Boží ktorý národ oslobodí, Jánošík obžaluje ministra Bacha za príkaz „spať večne“, ktorý vydal národom po rakúskej monarchii po revolúcii, od Kráľovej Hole k Tatrám symbolizuje celé Slovensko, mesianizmus (vrcholí kontrast medzi tragickým osudom Jánošíka a viera vo víťazstvo slobody)
- 6. spev
Jánošík už nie je jedným z ľudu, ale vystupuje ako duchovný vodca a cíti sa zodpovedný za osud ľudu, vystihuje stav bezmocnosti a neuvedomenia slovenského ľudu v minulom storočí, cesta na popravu
- 7. spev
Návrat k romantickej podobe hrdinu, stojí pod šibenicou, myslí na najbližších, príroda sa spolupodieľa na atmosfére pod šibenicou, jadro tvorí jeho poprava, príroda reaguje na jeho smrť a ľudia smútia
- 8. spev
Jánošík nie je prítomný ako postava, ale ako mýtus o jeho osobe, ľud si rozpráva o jeho pokladoch a jeho z mŕtvych vstaní, pohľad na Slovensko po poprave Jánošíka
- 9. spev
Jánošík je alegorickou postavou (ako víla či rusalka), je ženíchom kráľovnej víl, svadba s kráľovnou víl, symbol slobody a boja proti krivde, Bottov pohľad do budúcnosti, ktorú vidí optimisticky

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.