referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Simona, Šimon
Streda, 30. októbra 2024
Realizmus (polovica 19. st. – začiatok 20. st.)
Dátum pridania: 06.06.2011 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 0alexia0
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 335
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 

Podmienky                                                                                                                                                                                                                                - priemyselná revolúcia, zanikanie feudalizmu a rozvoj kapitalizmu
- rozvoj prírodných vied aj filozofie – pozitivizmus – zakladateľ Auguste Comte
- prvýkrát použil Gustave Coubiert, tak na výstave pomenoval svoj pavilón
- objektívne poznanie skutočnosti
- skutočné je iba to, čo sa dá zmyslami overiť a dokázať skúsenosťami a experimentami
- vplyv na umenie a literatúru- chceli reálne zobrazil ľudské charaktery a vzťahy ako aj reálny život – realizmus- pozornosť sa odvracia od abstraktného sveta a individuálnej vzbury ku konkrétnemu všednému životu
- hl. postava je obyčajný človek, a sú zobrazené typické charaktery v typickom prostredí- charaktery sú produktom spoločenského prostredia a jeho súčasťou
- chceli poprieť princípy romantizmu, ale na nich nadväzujú
- kritický postoj k spoločnosti a systému, základom je objektívna skutočnosť, kde majú racionálny postoj
- postavy sú zo všetkých spoločenských vrstiev
- realisti sú kritikmi a žalobcami, využívajú satitu a iróniu
- vznikajú nové žánre – hlavne próza ( poviedka- epický žáner krátkeho až stredného rozsahu, spracúva iba jednu udalosť (zvyčajne), má len jednu zápletku, pomalý vývoj deja, opisy na retardáciu deja, charaktery postáv sa nemenia, rozprávač väčšinou v 1,. Osobe, realistické zobrazenie životných príbehov, novela – epický žáner stredného rozsahu, presne vymedzená kompozícia bez veľkých odklonov od hlavnej dejovej línie, neočakávaná pointa, málo postáv, iba jedna udalosť, dej odráža každodenný život, postavy sú obyčajní ľudia, ale výnimoční, román – žáner veľkej epiky, veľká pestrosť z hľadiska rozsahu aj obsahu, prevažná dejová zložka, veľa postáv, a zložité medziľudské vzťahy, prvky populárnej literatúry)


Anglická literatúra
- Charlotte Bronteová – Jana Eyrová (romanticko – realistický príbeh siroty, o láske a prekážkach, s ktorými sa musí vysporiadať)
- Emily Bronteová – Búrlivé výšiny (romanticko – realistický príbeh, vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku, z časti aj psychologický – postavy majú svoje pocity vyjadriť, nie potlačiť)
- Charles Dickens – Kronika klubu Pickwickovcov ( putovanie pána Picwicka s 3 kamarátmi po anglickom vidieku)
                              • Oliver Twist (sociálny román, výchova detí, osud siroty a najbiednejšie vrstvy londýnskej spoločnosti)
                              • David Copperfield (autobiografické črty)
                              • Malá Doritka (spoločenské a triedne protiklady a nezhody, otec malej Anny musí ísť do väzenia za dlžoby a ona sa musí postarať o rodinu)
                              • Vianočné knihy (rozprávky)


Francúzska literatúra
- Stendal (vlastným menom Henri Boyle) - Červený a čierny (dva diely, podtitul- kronika roku 1830 – priebeh rastu a pádu Juliena Sorela, chce sa dostať do vyššej spoločnosti, dostane sa, bude mať z toho prospech aj problémy, nakoniec pred súdom opovrhne touto spoločnosťou a bude obesený, čierny- spoločnosť, červený- túžba po plnom a vášnivom živote)
                                                               • Kartúza parmská ( z nižšej spoločnosti do vyššej a pády, ktoré to sprevádzjú)
- Guy de Maupassant – Miláčik (zobrazil mladého kariéristu, ktorému ženy pomôžu dostať sa z biedneho prostredia do vládnucich kruhov)
                                    • Gulôčka
-Gustave Flaubert – Pani Bovaryová (túži po romantickej láske ale po sklamaniach končí život samovrždou)
                               •Citová výchova ( o nenaplnenej láske študenta k vydatej žene, retrospektíva- pripomína film)
- Emil Zola – naturizmus – najvýznamnejší predstaviteľ
• zdôrazňuje biologickú určenosť človeka
• fotografuje človeka so všetkým pozitívnymi aj negatívnymi skutočnosťami a egoistickými vlastnosťami
• diela: Nana, Brucho Paríža, Zabijak, Germinal
- Honoré de Balzac
• zakladateľ kriricko – realictického románu
• začal písať brakovú literatúru – čierne romány
• po 10 rokoch neúspešnej tvorby – historický román Vzbúrenci, čo bol základ pre prozaický cyklus Ľudská komédia
• chcel napísať 137 ale podarilo sa mu len 97 a rozdelil ich do troch cyklov
• 1.Štúdie mravov, 2. filozofické štúdie, 3.analytické štúdie
• 1. voľná románová trilógia (Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán)
• 2. Šagrénová koža, Hľadanie absolutna, Neznáme veľdielo
• 3. Fyziológia manželstva
• mnohé z 2500 postáv prechádzajú z jedného diela do druhého a to dáva Ľudskej komédii jednotu
Otec Goriot
- 1835- román
- téma: pohľad na tragickú sebaobetujúcu lásku otca, ktorú prechováva otec Goriot ku svojím dcéram
- idea: obraz buržoáznej morálky vo francúzskej spoločnosti 19. st. so všetkými negatívnymi vlastnosťami, v kt. prevládajú majetok, peniaze a spoločenské postavenie
- miesto : penzión pani Vakquerovej v Paríži
- kompozícia : súvislý celok ale dej ma 3 hlavné línie
- 1. zaoberá sa postavou otca Goriota, ako do penziónu prichádza a podporuje finančne svoje dcéry, najmä ich márnivosť, zachraňuje ich pred škandálmi a podporuje ich márnivosť
- 2. Eugen de Rastingnas, jeho snaha – je chudobný a chce sa dostať do vyššej spoločnosti, vďaka svojej bohatej sesternici Beauseánt, vzdáva sa svojich ideálov pravdy a zanedbáva štúdium práv, nájde si vplyvnú milenku, prijíma rady od Vautrina
- 3. postava a príbeh Vautrina, je ubytovaný v penzióne pod cudzím menom, na konci diela je odhalený a zatknutý
- hl. postavy – otec Goriot, Delphine, Anastasie, Eugen de Rastignac, Vautrin, pani Vaquerová, gróf de Restand (manžel Anastacie), pain de Nusingen (manžel Delphine)
- znaky realizmu: darwinizmus (živá vec prirovnaná k veci), naturizmus (psychika postáv so živočížnymi pudmi), parnasizmus(jeho dcéry boli hnusné,....), symbolizmus (citrón vyžmýkaný ako jeho srdce), pozitvizmus (v objektivizme)
•Gobsek – kriticko – realistický román o úžerníckych a zložitých motívoch jeho skutkov
•Šagrénová koža – čerpá z orientálnej poviedky o ničivej sile ambicióznosti a vášne


Ruská literatúra
- Nikolaj Vasilievič Gogoľ- Večery na laze neďaleko Dikaňky a Mirkorod (zbierky poviedok z Ukrajiny)
                                          • Petersburské poviedky (na scénu uvádz malých nenápadných ľudí hlavne úradnikov)
                                          • Revízor (komédia, pranieruje mestské úplatkarstvo, predstaviteľov a strach pred odhalením)
                                          • Mŕtve duše (Čičikov, dobrodruh a budúci podnikateľ, cestuje po Rusku a skupuje mŕtve duše (mŕtvych nevoľníkov), tri diely (aký je svet, aký by mal byť, svet po zmenách)
- Ivan Seregevič Turgenev - Otcovia a deti ( generačný konflikt medzi statkárskou aristokraciou a revolučno – demokratickou inteligenciou, aristokracia- otcovia, inteligencia – synovia, hl postava- Eugen Bazarov (inteligencia), Pavel Petrovič Kirsanov (aristokracia)
                                             • Rudin (typ zbytočného človeka- Dimitrij Rudin)
- Fiodor Michajlovič Dostojevský- Zločin a trest (sociálno – psychologický román, hl. postava – Radion Raskoľnikov, sociálne kontrasty pri nástupe kapitalizmu, aj silná osoba môže stroskotať v konflikte s asociálnym prostredím, na základe teórie, že zákony sú pre obyčajných ľudí zastrelí domovníčku, policajti o tom vedia, ale nemajú dôkazy, nastáva kríza osobnosti, jeho priateľka mu poradí nech sa prizná a prijme trest, urobí tak a odchádza aj so Soňou na Sibír vykonať trest )
                                                      • Bratia Karamazovci (morálne problémy človeka, na základe skutočnej udalosti)
- Lev Nikolajevič Tolstoj – Vojna a mier (román rieka- striedajú sa pásma vojny a mieru, otvorený typ románu, konfrontácia vymyslených a skutočných postáv, život vyššej ruskej spoločnosti, vojnu s Napoleonom, a jeho porážku)
                                         • Anna Kareninová (spoločenský román, psychologickou analýzou zachytáva citové a duševné strany hrdinov, dva ľúbostné a rodinné osudy, problémy morálky, lásky, emancipácie,...,Anna na konci zomrie)
                                         • Vzkriesenie (motív viny a vykúpenia, autor odsúdil morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a neľudské podmienky vo väzniciach).

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.