Podmienky                                                                                                                                                                                                                                 - ťazké podmienky vývoja, rakúsko–uhorské vyrovnanie, silná maďarizácia
- 1874 – zrušené všetky 3 slovenské gymnázia
- do 1918 nebola ani jedna stredná škola, zrušená aj Matica slovenská
- narastá sociálna bieda ľudu
- schválený čeľadnícky zákon – umožnil aj telesné tresty
- hromadné vysťahovanie do Ameriky kvôli biede
- hlavná politická sila SNS, v opozícii s uhorskou vládou, ktorá nerešpektuje svojbytnosť slovenského národa
- mladšie generácie kritizujú orientáciu na Rusko a presadzovanie politickej pasivity
- 1882 – slovesnký študenti založili v Prahe spolok Detvan (organizoval kultúrne a vzdelávacie podujatia, oboznamoval čechov so slovenskou kultúrou)
- hlavné stredisko slovenskej inteligencie bol Martin (kníhtlačiareň, ženský spolok –Živena)
- 1872 – stála ochotnícka scéna Slovenský spevokol
- 1895 – Muzeálna slovenská spoločnosť, prvý predseda Andrej Kmeť – suplovala Maticu slovenskú
- významní dejatelia – Karol Kuzmány, Viliam Paulíny Tóth, Svetozár Hurban Vajanský, Škultéty
- koncom 19. st. – Ľudové noviny – Bielek, Hlinka, spolupracovali s hlasistami a reprezentovali formujúci sa slovenský katolícky prúd
- nová skupina ľudí - hlasisiti - podľa časopisu Hlas (1898 – 1904), Vavro Šrobár, Pavol Blaho

Literatúra
- 1871- zostavil P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšel literárny almanach – Napred
- pobúrili tým, otcov národa – Hurban a spol. – odmietli slobodu prejavu, túžbu po tematickej šírke, nesúhlasili so štylistickou veršovou novosťou
- vyvolali kritiku a zanietenie
- nástup realizmu – vydanie zbierky básni Tatry a more (1879) od Vajanského
- 1880 – Orol uverejnil sériu úvah Vajanského a Škultétyho – Kritické listy
- fingovaná korešpondencia
- vymieňali si názory na poéziu, prózu, na aktuálne problémy
- formovalo ideovo–estetický program nastávajúcej generácie
- žiadali dodržiavať sylabotonický veršový systém
- 1880- zaniká časopis Orol
- 1881- Vajanský so Škultétym obnovili vydávanie Slovenských Pohľadov, kritiku považovali za veľmi dôležitú
- noviny a časopisy – národné noviny, Černokňažník (humanisticko – satirický časopis), Priateľ ľudu
- dve etapy                                                                                                                                                                                                                                       – 1. Opisný realizmus – S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, Martin Kukučín, Elena Maróthy – Šoltésová, Terézia Vansová
     - 2. Kritický realizmus- Jozef Gregor Tajovský, Božena Slančíková Timrava, Ľudmila Podjavorinská, Ján Čajak
- 1. 80. roky 19. st. , vedúca osobnosť – S. H. Vajanský
- znaky- poézia (sylabotonický veršový systém), forma (veľké lyrické cykly a epické skladby), próza (kresba, črta, poviedka, novela, román), témy (zo súčasnosti, materiálne bohatstvo, podnikanie, vypočítavosť, manželstvo, alkoholizmus, dedina, bez tabuizovaných tém, iba čistota, neskazenosť, povzniesť slovenský národ), pohľad na skutočnosť (nejdú do hĺbky, hrdina je obyčajný človek, analyzujú nie idealizujú postavy, zemianstvo a jeho úloha v spoločnosti, problematika národného útlaku), jazyk (slovenčina, hovorový jazyk), dráma (najmenej vyvinutá)
- 2. znaky- poézia (jazykovo – gramatická stránka zjednodušená), témy básní (vnútorný citový život lyrického subjektu- autora), próza (vnútorný život človeka, sociálna situácia, analyzovanie spoločnosti), charakterizujú postavy a ich vnútro, nevyzdvyhujú národ, neprikrášlený obraz o živote najnižších vrstiev, prenikajú do psychiky postáv ako do jednotlivca, dráma (konflikt blízky zo života, ľudová reč, realistické charaktery postáv)

- Zemianstvo
- Vajanský – jedinci radov zemianstva sa môžu v spojení s národne uvedomelou inteligenciou postaviť na čelo národa
- Hviezdoslav – zemianstvo neprežije, iba ľudia , ak sa spoja so sedliakmi, všetci sme si rovní, viac rozdielu medzi nami niet, ísť na prístupky – pristaš, prženiť sa k sedliakom
- Kukučín – zemianstvo je vrstva morálne a majetkovo rozložená, preto je presvedčený o hmotnom úpadku zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou slovenského národa
- Verí v dobro človeka, fandí kapitalizmu, tolstojizmus – nechal sa inšpirovať, neverí v duchovný úpadok

Svetozár Hurban Vajanský
- Suchá ratolesť – román
- zachytáva problémy národného zápasu v 60. a 70. rokoch 19. st.
- nespracúva situáciu realisticky, ale predkladá svoj projekt národného života
- vedome nezobrazuje zemianstvo tak ako bolo, ale v postave Stanislava Rudopoľského zobrazuje typ zemana, ktorý by bol na posmech slovenskému národu
- kompozícia – 10 kapitol, bohatá dejová línia, mnohé odbočenia a epizodické postavy
- postavy – komponované dramaticky, menia sa v priebehu deja, Vanovský – zmena osobnosti, sú aj kontrastné, Adela – vnútorne vyrovnaná, ale túži po pozornosti,  Anna – na prvý pohľad tichá, schopná nadšeného prejavu a citu
- Otázka vedúcich síl v národe
- hl. postava – Stanislav Rudopoľský
- potomok starej zemianskej rodiny v Rudopolí, jeho starý otec nemal dobrú povesť, vo voľbách prepadol, v revolúcii 1848 – 49 sa pridal na stranu maďarov. Jeho otec Jozef bol človek šetrný, aby mohol potomkom zachovať kaštieľ. Stanislav študoval právo vo Viedni, sčítaný a vzdelaný na európskej úrovni. Talentovaný maliar, citlivý umelec. Nerozumie snahám Vanovského a učiteľa tichého pomôcť slovenskej veci. Zdala sa mu slovenská literatúra slabá. Pod vplyvom učiteľa Tichého mení svoje názory na národ, tvrdil, že o národné veci sa majú starať iba vzdelanci. Učiteľa Tichého učí svetovú literatúru, maľuje Máriu Vanovskú, vzbudí v nej dojem, že má o ňu záujem ako o ženu. V jej duši vyvolá zmätok, ktorý úprimne ľutuje a snaží sa to napraviť. V Vanovskému a učiteľovi Tichému sa správa ako k seberovným. Keď Svatnaj urazí Tichého, Stanislav vyvolá výstup, ktorý pokračuje súbojom. Stanislav je od prvej chvíle zaľúbený do Adely Rybáričky (mladá vdova), keď vidí ako sa správa k ostatným mužom začína na ňu žiarliť. Vyzná jej lásku, ale ona mu to odpláca odmeranosťou. Na konci sa stáva jeho manželkou. V závere Stanislav súhlasí, aby jeho rod prestal byť suchou ratolesťou na strome slovenského národa a zapája sa do národného života.
- Vajanský v románe využíva všetky výrazové prostriedky realizmu, v románe sú opisy prírody na úvod kapitoly, charakteristika a opisy osôb, rozprávanie a dobočenia, retrospektíva
- jazyk – kultivovaná slovenčina, aj cudzie slová na vtedajšiu dobu cudzie
- dlhé reflexie občas z dialógu aj monológ
- letiace tiene ( osudy zemianskej rodiny Imrich Jablonského z Jabloňového, proces úpadku zemianstva penikaním kapitalizmu do spoločnosti, Jablonský získal ženbou rozsiahle majetky, založí si sporiteľňu, spoločenská perspektíva v spojení zemianstva s uvedomelou inteligenciou), Koreň a výhonky, Kotlín, Tatry a more ( doklad nového umeleckého pozdvihnutia, sedem častí, prvé dielo realizmu, vzťah jednotlivca a národa, úsilie o národnú sebazáchovu)

Pavol Ország Hviezdoslav
- narodený vo Vyšnom Kubíne
- začal písať v maďarčine a nemčine až neskôr bol navedený na slovenčinu
- 1868- prvé dielo – Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
Lyrika
- Krb a vatra – od osobných, rodinných motívov k svetovým a národným problémov
- Žalmy a hymny – vo forme biblických žalmov, konfrontuje svoju predstavu o živote so skutočným stavom sveta
- Prechádzky jarom – prírodná lyrika, osobné úvahové prvky
- Prechádzky letom – osobné prvky do úzadia, človek (duch) ako súčasť prírody
- Stesky - pocity básnika, ktorý prekračuje hranicu života a pochybuje o účinku vlastného diela
- Dozvuky – myšlienky o starobe, lúčenie sa so životom
- Krvavé sonety – reakcia na 1. svetovú vojnu
- rozhorčenie nad vojnou, analýza vojny, básniková osobná bolesť
- 32 sonetov
- odsudzuje zabíjanie a ničenie hodnôt civilizácie, každý národ am právo na slobodnú existenciu
- témy – o krvi, obraz vojny, obžaloba ľudstva, hľadanie vinníka, úvaha o miery, slovanstvo a slováci, privolávanie mieru
- rámcovaná sonetmi o krvi, verše 10- 11 slabičné, prízvučné, používa jamb, strofy – 4,4,3+3
- trópy a figúry, metafora, metonymia, paradox, episeuxa.....
- zastarané slová aj vlastné novotvary, biblické a mytologické postavy – Leviatan, Astarot, Mars, Jahve,...
- Sonety – prehodnocuje svoj vlastný postoj k poézii ako k niečomu božskému
- Letorosty - 3 básnické cykly, program svojej tvorby, intímne lyrické motívy, kritika sociálnych krívd
Epika
- veľká epika – Hájniková žena, Ežo a Gábor Vlkolínsky
- malá epika – obrázky z dedinského života – Poludienok, Večera,..., biblická tematika – Kain, Ráchel, Sen Šalamúnov, balada – Zuzanka Hraškovie, národné dejiny - Pribina, fantastické námety – Pomsta mŕtvych, Topeľci
- Hájniková žena - dramatický príbeh o manželskej láske
- protiklad mravnosti ľudu a šľachty
- lyricko – epická skladba
-18 kapitol, na začiatku lyrická báseň – Pozdrav, na konci – Zbohom
- dramatický dej je spomalený úvahovými a opisnými úvodmi
- kapitoly- 6,12,14 sú iba piesňové
- kompozičný prvok – kontrast v 3 úrovniach
      - 1. spoločenská – porovnanie spoločenstva šľachty a ľudu
      - 2. mravná – ľud – mravná istota, šľachta – zhýralosť
      - 3. situačná – tichá príroda pred alebo po dramatickej udalosti
- dej je gradovaný troma príchodmi Artuša Vilániho
- dej: Mišo Čajka je horárom a býva tam so svojou ženou Hankou. Hanka je krásna a chodí za ňou grófov syn Artuš, ona ho odmieta, ale a tretí krát ju obťažuje a uráža na toľko, že Hanka ho v sebaobrane zabije, pred Mišom utají predošlé dva príchody Artuša. Z pocitu viny sa blázni a Mišo vezme vinu na seba. Hanka sa potom prizná na súde a Miša oslobodia, z pomätenosti jej pomôže až narodenie dieťaťa. Na konci diela im gróf Viláni. Artšov otec odpúšťa.
- Ežo Vlkolínsky- spor zemianskej matky Estery so synom Ežom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku Bockovie. Matka ho vydedí, svadbu im vystrojí pyšný strýko Eliáš, na truc svojej sestre. Nakoniec sa matka uzmieri so synom, ked vnúča Benko donesie starej mame jabĺčko a jej povie, že vie že je jeho stará mama.
- epos
-Gábor Vlkolinský – vonkajšie ja vnútorné zmeny úpadku zemianstva, Gábor ako jediné dieťa zostáva doma, rodičia podľahnú alkoholu a prídu o všetok majetok. Chce spáchať samovraždu potom, čo sa ho zriekla Marka Tomášovie. Prichádza mu na pomoc Ežo a radí mu, nech sa ožení so sedliackym dievčaťom. Toto dielo je už kronikou hynutia celého slovenského zemianstva.
- epos

Martin Kukučín
- vlastným menom Matej Bencúr
- odišiel do Južnej Ameriky
- cez 1. svetovú vojnu žil opäť v Martine
- 1. poviedka – Na hradnej ceste (predstavuje najzávežnejšie hodnoty slovenskej prózy, námety z Dalmácie a J Ameriky)
- písal – črty, poviedky, novely, spoločenské romány, románová skladba, cyklus historických románov, cestopisné črty, divadelné hry, literárna a publicistická tvorba
- poviedky – dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, humorné rozdelenie, situačná kronika (Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Neprebudený, O Michale, Veľkou lyžicou, Tri roje cez deň)
- Rysavá jalovica – humoristické zobrazenie skutočnosti, obraz zo života 2 susedov, Adam Krt a jeho kmotor Adam Trnka (predal jalovicu a jeho žena ju zobrala), dej o kúpenej a stratenej jalovici a o dôsledkoch nedorozumenia, idyla obrátená naopak
- Mladé letá ( spomienka na študentské roky v revúcej, ľúbostný trojuholník, najlepšie dielo krátkej prózy)
- Keď báčik z Chochoľova umrie – humoristická poviedka
- zamýšľa sa nad zemianstvom v slovenskom národnom živote, humornou konfrontáciou sveta upadajúceho zemianstva a rodiaceho sa sveta obchodu
- verí v mravné prerodenie sa človeka ako jedinca
- 6 častí – 1. obrazy trhu a krčmy v podhradí
- 2. a 3. o nocľahu v Domaniciach a o sne, ktorý sa prisnil Trávovi
- 4. Ondrej Tráva je u pána Domanického
- 5. prehliadka dvora, stajne a sypárne u Domanického
- 6. odohráva sa pri zemianskych hroboch a na jarmoku v Zámostí
- stručne dej: Aduš Domanický čaká kým jeho báčik umrie, domnieva sa, že báčik mu zanechá majetok, ale báčik nič nemá. Aduš keď je opitý, tak zjedná s Trávom cenu za jačmeň, ktorý nemá a zoberie preddavok, Tráva nič nedostane a tak sa rozhodne to ísť vymáhať za Domanickým. Po rade od priateľa mu je ochotný všetko odpustiť, ale chce za to jeho jasene. Jasene sú symbolom Adušovej rodiny a ich nepredá a vráti mu peniaze, ale až po dlhom zvažovaní.
- vlastné mená postáv naznačujú pôvod a sú zdrojom smiechu
- protiklady, paradox, slovný a situačný humor
- Aduš Domanický z Domaníc –mladá žena, Žofia Potocká si ho zobrala z lásky
      - na prvý pohľad sa Aduš správa zámožne, rozkazovačne, hrdo a vyberavo
      - vychvaľuje sa báčikom z Chochoľova
      - klamstvo prizná na konci
      - nebýva v kaštieli ale v domčeku pre sluhov
      - keď si uvedomí, že nemá nič sa mení a uvedomuje si, že takto žiť nemôže
- Ondrej Tráva – vdovec, žačína podnikať
      - prispôsobivý, chytrý, veľa ľudí ho pozná
      - má rád peniaze a sníva o nich, rád by ich mal veľa
- jasene – symbol zemianstva
- Dom v stráni – spoločenský román na ostrove Brač Chorvátsku
- Dies irae – poviedka, historickým pozadím je cholerová epidémia v roku 1874

Terézia Vansová
- prvý časopis slovenských žien – Denica – 1898
- išla v ústrety slovenským čitateľkám – náhrada za nemecké a maďarské knihy – Sirota Podhradských

Elena Maróthy Šoltésová
- vedie spolok Živena a prispieva do Denice
- dvojdielne zápisky – Moje deti – dva životy od kolísky po hrob – vzťah matky a detí, vo forme denníka, preložené do viacerých svetových jazykov, definuje nepostihnuteľné a nedefinovateľné vo vzťahu matky a detí

Božena Slančíková Timrava
- Skon Paľa Ročku – poviedka, téma vojny tvorí iba pozadie života hlavného hrdinu
- Ťapákovci – poviedka, konflikt stojí na protikladnom vzťahu medzi Iľou a ostatnými člemni ťapákovskej rodiny
       - poukázať na to, že veľa ľudí sa drží starého spôsobu života, lebo sú leniví
       - rozpad patriarchálneho spôsobu života ( nič nerobia preto, aby sa mali lepšie po smrti svojho otca)
-Hrdinovia – novela, názov myslený ironicky
       - vysmieva sa z prislúšnikmi vládnucej vrstvy, ktorú predstavuje Laco Baláň – na jednej strane má masku vlastenca a na druhej je to zbabelec a sebec
       - novela bola scenzúrovaná kvôli významnému protivojnovému charakteru

Jozef Gregor Tajovský
- Maco mlieč – kriticko – realistická (sociálna) poviedka
- zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže brániť
- Tajovský kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším, nejakým spôsobom postihnutým
- kontrast sveta pánov a sluhov
- celá životná tragédia sa odohráva v maštali, kde aj zomrie
- Statky – zmätky - dráma v 4 dejstvách
- dej je rámcovaný vianočným časom
- hl. myšlienka – šťastie sa neskrýva v peniazoch, ale v láske. Peniaze, statky, dokážu narobiť veľa zmätkov a nepríjemností
- ľudový jazyk s dialektizmami, charakterizuje postavy pomocou jazyka

Ján Kalinčiak
- Reštavrácia - humoristicky ladená próza
- motív predvolebnej kortešačky, zápas dvoch znepriatelených zemianských táborov
- nie je to kompozičné umelecké dielo, ale rad obrazov
- v popredí je boj o moc medzi dvoma zemianskými rodmi (Potockovci, Bešeňovskí), ktorý umocňuje ľúbostná zápletka Štefana levického s Aničkou Bešeňovskou. Štefan dostane prísľub od Bešeňovského, že v prípade zvolenia za vicišpána dostane Aničku za ženu. Strýko mu pomôže pomocou intríg a splní jeho túžby.
- nie je to typické romantické dielo, sú tam prvky romantizmu, ale namiesto boja ide len o hádky a úskoky
- na obraze zemanov zobrazil nenávratnosť toho, čo sa prežilo a ostáva na príťaž pre ďalší vývin