Po skončení 1. svetovej vojny vznikli nové štáty (ČSR, Juhoslávia, Rakúsko, Maďarsko), nastal rozmach vedy, techniky a kultúry - vzbudzovalo to nádeje na lepší život a súčasne pôsobilo so stiesňujúcim dojmom, lebo človek v tomto období sa stával akýmsi manipulačným prostriedkom. A toto všetko sa odrazilo aj v literatúre. Od začiatku 20. storočia zasahuje do svetovej prózy aj americká literatúra a to zásluhou prozaikov, ktorí patrili do tzv. stratenej generácie.

Stratená generácia
- termín stratená generácia použila prvýkrát Gertrúda Steinová - označila tým mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk 1. svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť (jej motto: „Vy všetci ste stratená generácia.“ a túto vetu použil aj Hemingway vo svojom prvom románe Slnko aj vychádza).

Svetoví autori
Romain Rolland – francúzsky spisovateľ
Peter a Lucia
- novela o láske a smrti
- tento príbeh sa odohráva uprostred vojnou postihnutého Paríža medzi 30. januárom (vtedy sa začalo bombardovanie) a 29. marcom 1918
- Peter - 18 – ročný mládenec z meštianskej rodiny
- Lucia - pokojnej a miernej povahy, nesnažila sa rozmýšľať o budúcnosti, brala život taký aký je, žila len s matkou, ktorá pracovala v tovární na výrobu zbraní, a keďže nemali veľa peňazí aj ona zarábala maľovaním obrazov, ktoré sa jej samej nepáčili a boli plné školáckych chýb, lebo kvôli peniazom nemohla dokončiť štúdium maliarstva, takže poznala zápas o živobytie
- stretnú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete
- pár týždňov si žijú svoje zaľúbené šťastie a na Veľký piatok, hoci nie sú nábožný, vojdú do kostola (aby počúvali hudbu), kde na nich spadne pilier z rúcajúceho sa kostola
- až dovtedy nechceli mať nič spoločné so svetom, ktorý bežal okolo nich, snívali spolu o šťastí, o svojej spoločnej budúcnosti, ešte si nepatria, toto šťastie si chceli nechať na Veľkú noc, ale tej sa žiaľ nedožili
- na ich lásku od začiatku striehla smrť a to už od ich prvého stretnutia, v ten deň, keď sa stretli, padol pri nich skrvavený človek a vtedy u seba hľadali útechu, hoc „len“ držaním sa za ruky
- Peter a Lucia sú nespokojný so svojim životmi a vzpierajú sa okolitému svetu, neveľmi rozmýšľajú o vojne, odsudzujú vojnovú hystériu v dôsledku ktorej dochádza k rozvráteniu medziľudských vzťahov. Tým, že sa zaľúbia do seba, si svojou láskou vracajú zmysel života, šťastie
- autor tu odsudzuje vojnu takmer bez toho, že by ju priamo menoval, prelína tu témy láska a smrť s patetickou strohosťou, láska mu slúži ako jedna so zbraní, ktorými bojuje proti vojne, v tejto tragickej idyle niet individualizmu, je tu len citová reakcia na historický fakt: bombardovanie kostola Saint – Gervais
- dielo má klasickú kompozíciu, kde rozprávač je vševedúci, čiže rozprávač vedie celým dejom, je založený na kontraste vojnový svet (neľudský, bez morálky a city) proti svetu mileneckej dvojice (morálnej čistoty, lásky, ľudskosti, nevinnosti)

Erich Maria Remarque – nemecko–švajčiarský spisovateľ
Na západe nič nového
- román, pôsobí ako reportáž, niektoré časti majú dokumentárny charakter
- získal ním svetový úspech
- správa o generácii, ktorá bola zničená vojnou
- reaguje na 1. svetovú vojnu
- stredom záujmu tohto románu sú mladí ľudia, ktorí odchádzajú zo školských lavíc priamo na front, kde dochádza ku konfrontácii naučených predstáv o živote priamo vo vojne
- jednoduchá kompozícia
- jednotlivé kapitoly na seba priamo naväzujú
- kronikársky spôsob spracovania
- príbeh rozpráva hlavná postava Paul Bäumer
- pod vplyvom nacionalistickej propagandy sa hrdina i jeho spolužiaci z gymnázia dobrovoľne prihlásili na západný front
- autor až naturalisticky zobrazuje boj v prvých líniách, nezmyselné zomieranie a postupne prichádzajúci pasívny odpor mladej generácie k vojne
- všetci zomierajú a nakoniec aj Paul v októbri 1918, keď rozhlas ohlasuje, že na západnom fronte nič nového, nič sa nedeje
Paulova smrť je absurdná, ale aj preto dokázal autor absurditu vojny

Jaroslav Hašek –český spisovateľ
O sudy dobrého vojaka Švejka
- 4 diely, zostal nedokončený, stal sa geniálnou satirou na rakúsky militarizmus
- je to svetový humoristický román o vojne
- ilustroval ho Jozef Lada
- hlavná postava: Jozef Švejk – stal sa literárnym typom – heroikomický hrdina a zároveň ľudový
- včase vojny sa ocitá v absurdných situáciach a vždy sa snaží hájiť svoje právo na život obyčajného človeka, bráni sa celej absurdite, ktorá ho obklopuje tým, že presne do bodky plní všetky rozkazy.
- je prostomyseľný, dvojaký : na jednej strane jednoduchý dobrák, na druhej múdry blázon
- predstiera idiotstvo a voľne sa bráni svojou šikovnosťou
- tým čo konal Švejk v románe vytváral veľký zmätok okolo seba a rozkladal zvnútra armádu.
- bol to internacionálny typ človeka, bolo mu jedno kto je akej národnosti a videl aké sa dejú neprávosti vo vojne. Dokázal prehrať svojej armáde bitku, aby tí druhí
- je predstaviteľom ľudového odporu proti násiliu, vojne, militarizmu a ponižovaniu človeka.
- Švejkovi nadriadení boli zaslepení (oddaní) služobníci rakúskej armády.Sú zobrazení grotesknou nadsádzkou, sú stelesnením zla, hlúposti, obmedzenosti, povýšenosti a chorobnej ctižiadostivosti.
- význam diela pre ľudstvo : Podáva obraz surovosti a nezmyselnosti vojny, výsmech a protest proti nej
- forma románu : Voľne sú priradené jednotlivé epizódy, v nich nájdeme švejkove rozhovory a jeho rozprávanie, osudy. Má aj dokumentaristické znaky, nájdeme tam rôzne citované vojenské rozkazy, vyhlášky, články z novín – dokumentujú realitu.
- jazyk : čeština – ľudová, vulgarizmy, germanizmy,


Slovenskí autori

P. O. Hviezdoslav – štúrovec
Krvavé sonety: 1914, vydané 1919
- jedno z prvých diel o 1.svetovej vojne
- protivojnové básnické dielo odsudzuje nezmyselné zabíjanie a ničenie hodnôt civilizácie, presvedčivo vyjadruje právo každého človeka na slobodnú existenciu
- témy a motívy: 1. o krvi, 2. obraz vojny, 3. obžaloba ľudstva a kresťanstva, 4. hľadanie vinníka, 5. úvaha o mieri, 6. Slovanstvo a Slováci, 7. privolávanie mieru
- skladba je rámcovaná sonetmi o krvi, úvod tvoria dva sonety o preliatej krvi, záver tvorí sonet, ktorý končí slovami: „nuž iďte zbohom, piesne krvavé.“
- 3 časti, 32 sonetov
- 1. obraz vojny a jej ničivé dôsledky
  2. autor sa pýta, kto za tú všetku hrôzu zodpovedný
  3. oslava mieru, túžby po miery, viera v lepšiu spravodlivejšiu budúcnosť
-pravidelný počet veršov: 4, 4, 3, 3
-autor využíva rôzne básnické prostriedku (napr. zvukomaľbu, prirovnania, metafory, personifikácie, rečnícke otázky,...), zastaralé slová, biblické výrazy

Božena Slančíková – Timrava - slovenská spisovateľka
Hrdinovia
- novela, 12 kapitol
- obraz slovenskej rodiny počas 1. svetovej vojny
- ako vojna ovplyvní ľudí, myslenie ľudí,...
- obrázky z jednotlivých prostredí
- rozmýšľania a úvahy jednotlivých postáv
- 2 ústredné scény (začiatok a koniec) – oznamuje začiatok vojny a poštárka prináša listy
- hlavné hrdinky 3 ženy – reakcie na smrť ich blízkych
- notár Baláň – plné reči vlastenectva, o vojne, ale keď má narukovať dostáva strach a podplatí lekára
- podnotár Širický - zaľúbený do Lízy, ale ona ho odmieta
- ide do vojny a tam zomiera
- Líza – neskôr príde na to, že tiež ľúbi Širického, ale matka nenávidí úradníkov
- Anča Demakovie – manžel zomiera v čase vypuknutia vojny
- Anča Matvejovie – proti vôli rodičov sa vydala, ale manžel umrel
- Zuza Pekovka - kedysi slúžka, spolu slúži s Ďurom a spolu si sľúbili, že sa zoberú
- tešila a, keď Ďuro umrel a potom sa vydala za dedinského mrzáka
a tešila sa, že jej manžela nemôže zobrať do vojny
- hrdinovia sú tí, ktorí idú do vojny a zomrú


Milo Urban – slovenský spisovateľ
Živý bič
- román, ktorý prináša postavu vytvorenú pod vplyvom expresionizmu
- postava - individuálna, burič – Ilčička, Štefan Ilčík, Adam Hlavaj
- kolektívna – obyvatelia dediny Ráztoky
- obyvatelia dediny Ráztoky sa ocitajú v ťaživých podmienkach rozpadu Rakúska-Uhorska a vojny, pokúšajú sa riešiť svoju situáciu, bojujú so zlým osudom, cenia si slobodu nadovšetko a 1x si ju aj vlastnoručne vybojujú, sú ako jedna bytosť
- sociálno-expresívny román
- 2 časti - Stratené ruky
- Adam Hlavaj