-nástup 30.te roky, vrcholí tesne po vojne. Pôvod v severských ságach a vo francúzskom regionalizme.
-predchodcovia: J.C.Hronský, Milo Urban, Peter Jilemnický
-vývojové stupne:
1.ornamentálna próza (G.Vámoš, J.Hrušovský, I.Horváth)
ozdobnosť jazyka, snaha vyrovnať sa európskej moderne, východiskom je expresionizmus
2.lyricky tvarovaná próza: sociálne témy (J. Horák), psychologické témy (J.Bodenek)
3.naturizmus
-znaky naturizmu: najvyšší stupeň lyrizovanej prózy, dominuje rozprávkovo-mýtický etický princíp;vplyv kresťanskej morálky a etiky.
rozprávkovosť: magické čísla 3,7, tajomné postavy, striktné delenie postáv na kladné a záporné, plynulý prechod zo skutočnosti do fantázie, obraz človeka spojeného s prírodou, osudovosť, zásah vyšších mocností, víťazstvo dobra nad zlom, prípadne nejasný, tajomný záver. Orientácia na dedinskú a vrchársku tematiku, baladický ráz, lyrické motívy: láska, priateľstvo, domov; nie je dôležitý dej, ale prežívanie postáv. Lyrizácia jazyka: prirovnania, metafory, epitetá, personifikácie. Prevažujúce žánre: poviedky, novely, najmä krátke epické útvary. Typické ja-rozprávanie.

-najvýznamnejší predstavitelia:
Ľudo Ondrejov - romány Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin
Dobroslav Chrobák- novela Drak sa vracia, zbierka noviel Kamarát Jašek
Margita Figuli - novela Tri gaštanové kone, zbierka noviel Pokušenie, autobiografická románová kronika Mladosť, kniha Ariadnina niť
František Švantner - súbor noviel Malka, román Nevesta hôľ


Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia
Novela, kt.zobrazuje konflikt medzi jedincom (Drak) a spoločnosťou (dedina), ako aj konflikt medzi ženou a dvoma mužmi (Eva, Šimon, Drak)
Dej rámcuje Eva - v úvode mladá žena čakajúca na svojho manžela Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca deťom príbeh
Kontrastné postavy: dobré-Eva, Šimon, zlé-Drak
Prejavy naturizmu: 3 príchody Draka do dediny, dedina vystupuje ako kolektív, časť deja umiestnená do prostredia hôr
Osoba rozprávača sa v priebehu deja mení(on-rozprávanie, my-rozprávanie)
Postava Draka: tajomný hrdina, ako dieťa ho našli na ceste, vychovali z neho hrnčiara. Jeho pestún záhadne zomrel, Drak žil sám v dome za dedinou, celá dedina ho nenávidela, dávala mu za vinu všetky nešťastia ktoré sa udiali, lebo verili, že má čarovnú moc. Bol samostatný, silný, odvážny, praktický, trpezlivý, pokojný. Má mrazivý odstup od Evy, ktorá ho milovala a mala s ním dieťa. Dôležitá je symbolika prométeovskej snahy slúžiť iným (Drak zachraňuje stádo dobytka), čím očistil svoju neprávom získanú zlú povesť a zbavil sa večného obviňovania. Autor upriamuje pozornosť na to, aké je ťažké včleniť sa do spoločnosti, keď je človek odlišný a je obklopený poverčivými a nevzdelanými ľuďmi.


Margita Figuli: Tri gaštanové kone
Novela, je to ľúbostná dráma s výrazným sociálnym pozadím (láska ženy a dvoch mužov, konflikt peniaze alebo láska)
Peter je symbolom dobra, správa sa vždy podľa noriem kresťanskej etiky, je statočný, z nekonečnej lásky k Magdaléne prekonáva všetky prekážky. Jeho láska je etická, láska so sebazaprením. Jano Zápotočný je stelesnením zla, pre Magdalénu ho vybrala matka, lebo bol bohatý. Je krutý k žene i ku svojim koňom. Jeho láska je vášnivá, živelná, ktorá ho dovádza k zúfalým zločinom.
Peter odchádza, aby postavil pre Magdalénu chalupu a ako znak návratu má priviesť 3 gaštanové kone. Ona na neho čaká, ale zatiaľ ju Jano znásilní, ona čaká dieťa a je nútená sa za neho vydať. Nakoniec Peter prichádza domov, zachraňuje svoju lásku pred tyranom a čaká ich spoločné šťastie.
Symbolika koní - Petrov kôň je ako Popolvárov tátoš, verný priateľ, kým Janov je vykonávateľ spravodlivosti, trestá a zabíja.
Magdaléna je síce pomerne pasívna, ale predstavuje ideál trpezlivej, milujúcej ženy.
Záver deja je mýtom o návrate strateného raja detskej nevinnosti, keď dvaja zaľúbenci odchádzajú do krajiny spoločného detstva(Turiec).

Babylon- je to štvorzväzkový román, na ktorom autorka pracovala v čase druhej svetovej vojny. Zachytáva v ňom posledné roky existencie Chaldejskej ríše pred jej dobytím Peržanmi (538 pnl).


František Švantner: Malka
Malka je súbor noviel so slabou dejovou líniou. Prostredím sú slovenské hory, kam sa ešte nedostala civilizácia. Prítomná je smrť, postavy sa správajú živelne a pudovo, nerozmýšľajú nad mravnými otázkami. Pre zbierku je charakteristické stajomňovanie veci, dramatizovanie, baladickosť, striedmosť vo výraze, aktívna úloha prírody v konaní postáv.
Rovnomenná novela je príbehom lásky valacha, žijúceho na liptovskom salaši, k Malke, dedinčanke, pracujúcej v krčme. Chce si ju vziať za ženu, no veci s a skomplikujú príchodom Šajbana, ktorý sa snaží ich láske zabrániť. Napokon sa ukáže, že Šajban je Malkin brat. Novela sa končí Malkinou neobjasnenou smrťou. Koniec vyznieva imaginatívne, lebo vo valachovom rozprávaní sa ako refrén opakujú snové pasáže. Text tak nadobúda podobu baladickej piesne.
Rorprávač nie je vševediaci, je zaujatý neznámom, nevysvetliteľnosťou, mýtickosťou. Postavy nemajú konkrétne meno. Jadro príbehu sa odohráva v lone prírody.